1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zn. 2011/00845-2 zo dňa 5Sţo/71/2013 2
a/ bod 1 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), ktorého sa ţalobca dopustil tým, ţe v čase od
názoru krajského súdu nepochybné, ţe povolenie na zvláštne uţívanie miestnej komunikácie bolo ohraničené časom, keďţe sa ţiadateľovi (stavebníkovi) uloţila povinnosť vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla
a) bod 1 naplnil ţalobca, keď ako právnická osoba oprávnená na podnikanie uţíval miestnu komunikáciu uvedeným spôsobom bez povolenia cestného správneho orgánu. Na námietku ţalobcu voči výške pokuty krajský súd konštatoval, ţe nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk zákonom povolenej voľnej úvahy. Pokiaľ ide o trvanie nepovoleného uţívania miestnej komunikácie, krajský súd bol toho názoru, ţe štátnym stavebným dohľadom obce na predmetnej stavbe bolo jednoznačne preukázané, ţe dňom 11.5.2011 bolo zistené uţívanie komunikácie bez povolenia, pričom ku dňu 31.5.2011
záznamu zo štátneho stavebného dohľadu rozkopávkové práce na komunikácii pokračovali.
záznamu z 10.6.2011 bola Štúrova ulica v Marianke k uvedenému dňu uvoľnená, komunikácia zostala bez pevnej povrchovej úpravy, čo vyplýva z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise. 5Sţo/71/2013 4
názoru Krajského súdu, správny orgán prvého stupňa zhromaţdil dostatočné podklady vo forme záznamov z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ku ktorým mal ţalobca moţnosť sa vyjadriť, avšak tento v celom správnom a nakoniec ani v súdnom konaní nepredloţil ţiadne dôkazy spochybňujúce závery správnych orgánov o dĺţke trvania porušenia zákona, alebo o jeho dôsledkoch spočívajúcich v dopravnom chaose v obci. Z uvedených dôvodov povaţoval krajský súd za neopodstatnené námietky ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o výške pokuty. Na námietku ţalobcu ohľadom odopretia účasti na výkone štátneho stavebného dohľadu obcou krajský súd uviedol, ţe v záujme zistenia skutočného stavu veci nebolo nutné vopred oznamovať ţalobcovi výkon stavebného dohľadu. Pre náleţitú ochranu práv ţalobcu povaţoval krajský súd za dôleţité, ţe ku kaţdému záznamu z dohľadu sa mohol ţalobca vyjadriť, uplatniť námietky a navrhovať dôkazy ku všetkým zisteniam zachyteným v kaţdej zo spísaných zápisníc. V tejto súvislosti preto krajský súd konštatoval, ţe nedošlo v konaní k takej vade, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel po preskúmaní veci k záveru, ţe postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia boli z hľadiska ţalobných dôvodov v medziach zákona. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko ţalobca vo veci úspech nemal a ţalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a rozhodnutie ţalovaného alebo alternatívne odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vráti súdu na ďalšie konanie, dôvodiac tým, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a v konaní sa vyskytli také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca je toho názoru, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keďţe tento jeho právny názor odporuje § 8 ods. 1 zákona číslo 135/1961 Z.z. (cestný zákon) upravujúceho dobu platnosti povolenia, ktorá nemôţe byť vymedzená administratívnym aktom skracujúcim túto zákonnú lehotu.
názoru ţalobcu, s poukazom na § 8 cestného zákona, povolenie nemohlo stratiť platnosť do ukončenia realizácie podzemného vedenia splaškovej kanalizácie, najmä keď v sankcionovanom období sa kanalizácia stále realizovala, keďţe doba platnosti povolenia bola vymedzená priamo v jeho výrokovej časti ako „realizácia 5Sţo/71/2013 5 podzemného vedenia splaškovej kanalizácie“, ktorú stavebné povolenie č. OÚŢP- 2009/00077/14/KVM z 17.2.2009 umoţňovalo realizovať aţ do 28.2.2012 (nie do júla 2010).
názoru ţalobcu, odporca si zamieňa technickú a technologickú podmienku povolenia s dobou jeho platnosti, čím opomína, ţe doba platnosti a technická a technologická podmienka sú čo do druhu, určenia aj obsahu dve úplne odlišné skutočnosti. Ţalobca má za to, ţe cestný správny orgán svojím opomenutím nezrušil predmetné povolenie pre nedodrţanie danej technickej podmienky a predmetné povolenie naďalej zostalo v platnosti. Ţalobca sa domáha aj porušenia sankčný zásad s poukazom na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, sp.zn. 26 Cdo/4575/2009E,
ktorého výkladom nejde doplňovať to, čo právny úkon v skutočnosti neobsahuje. Ďalej ţalobca poukazuje na pravidlo takzvaného priaznivejšieho výkladu rozsahu zásady in dubio pro reo.
názoru ţalobcu, nakoľko došlo ku uţívaniu miestnej komunikácie v čase platnosti povolenia na zvláštne uţívanie (pre nedodrţanie technickej podmienky ho v zmysle oprávnenia
cestného zákona cestný správny orgán nezrušil), nemohol sa navrhovateľ či stavebník dopustiť ţiadneho správneho deliktu. Ţalobca namieta nezákonnosť dôkazov, ktoré boli získané v rozpore s právnymi predpismi, keďţe ţalobca nebol na tieto obhliadky prizvaný a obhliadky boli vykonané na základe nesprávneho právneho predpisu, a to cestného zákona. Preto
názoru ţalobcu, ak cestný správny orgán vykonal miestne zisťovanie porušenia cestného zákona ako stavebný dohľad, zaťaţil toto konanie vadou nezákonnosti (prekročenie zákonného vecného zmocnenia pre výkon stavebného dohľadu), ide teda o nezákonne získaný dôkaz. Namietal postup prvostupňového správneho súdu, ktorého rozhodnutie vychádzalo z takto získaných dôkazov odporcu. Ţalobca ďalej dôvodil aj odňatím účasti na správnom konaní, keďţe správny orgán nenariadil vo veci ústne prejednanie správneho deliktu, čím porušil práva ţalobcu v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, ţe prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, kto v danej veci porušil svoju povinnosť, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci. Je toho názoru, ţe pasívne legitimovaný je stavebník, nie ţalobca, a z uvedeného vyplýva, ţe subjektom, ktorý porušil povinnosti, 5Sţo/71/2013 6 môţe byť len stavebník, spoločnosť AVENTINUS DEVELOPMENT s.r.o., ktorý bol
názoru ţalobcu ako jediný povinný poţiadať o nové povolenie a ktorý tak
názoru cestného správneho orgánu neurobil. Dodal, ţe ţalobca bol len zhotoviteľom diela stavebníka. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu ohľadom aktívnej legitimácie obce, nakoľko
jeho názoru v § 3 ods. 2 cestného zákona nie je nikde uvedené, ţe výpočet oprávnení obce je demonštratívny, ale je konečný. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k výške pokuty, v administratívnom spise chýbajú akékoľvek podklady k dôkazu predloţenom ţalovaným ohľadom nevykonania povrchovej úpravy, nezjazdnosti po ukončení prác, trvania uţívania a vzniknutého dopravného chaosu v obci Marianka. Na záver si uplatnil trovy konania, ktoré špecifikoval. Ţalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2013 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe dôvody ţalobcu uvedené v odvolaní povaţuje za účelové a nenáleţité, nemajúce oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich agendu, ktorá je predmetom ţaloby. Uviedol, ţe ţalobca sa snaţí svojvoľným výkladom § 8 ods. 1 cestného zákona znegovať lehotu, do ktorej bol povinný vykonať povrchovú úpravu komunikácie, t.j. do konca júla 2010, ak dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené, trvajú. Poznamenal, ţe ak by tieto dôvody netrvali, t.j. povrchová úprava by bola vykonaná skôr, čím by dôvody zanikli, povolenie na zvláštne uţívanie by tým stratilo platnosť dňom, kedy k zániku dôvodov došlo. Opačný názor, ktorý prezentuje ţalobca, by mohol v konečnom dôsledku viesť k tomu, ţe určenie akejkoľvek lehoty by bolo právne irelevantné a povrchovú úpravu komunikácie by mohol ţalobca vykonávať aţ dovtedy, pokiaľ by trvali dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené, bez ohľadu na príčiny, ktoré ich spôsobili. Ţalovaný povaţuje za irelevantné tvrdenie ţalobcu, ţe lehota uplynula aţ 28. februára 2012. Dodal, ţe uvedená lehota je lehotou na realizáciu podzemného vedenia splaškovej kanalizácie, t.j. celej stavby. Ţalovaný zdôrazňuje, ţe povrchová úprava príslušnej pozemnej komunikácie bola len časťou výkonu súvisiacich stavebných prác, pričom stavba ako celok si v zmysle stavebného povolenia nevyţadovala rozkopávku dotknutej pozemnej komunikácie počas celej doby výstavby. V tejto súvislosti povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe povolenie na zvláštne uţívanie pozemnej komunikácie vydáva príslušný cestný správny orgán a nie stavebný úrad. K porušeniu sankčných zásad
názoru ţalovaného nemohlo dôjsť, nakoľko stavebné dohľady neboli vykonané
Správneho poriadku, keďţe ich cieľom bolo zistenie či sa nepovolané práce vykonávajú alebo nie. K ţalobcom namietanej 5Sţo/71/2013 7 odňatí účasti na správnom konaní ţalovaný uviedol, ţe ţalobca bol riadne upovedomený o začatí konania a v súlade so správnym poriadkom mu bolo umoţnené, aby sa vyjadril k začatiu konania, a k podkladu rozhodnutia. Povaha predmetnej veci si preto nevyţadovala nariadenie ústneho pojednávania a to i s prihliadnutím na hospodárnosť a rýchlosť konania. Vo vzťahu k ţalobcom namietanej pasívnej legitimácii, ţalovaný uviedol, ţe názor ţalobcu nemá oporu v ţiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko v ustanovení § 22a cestného zákona je výslovne uvedené, ţe cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti uloţia pokutu do 33 190 eur právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ak bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením uţíva diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely neţ, na ktoré sú určené. Z uvedeného nepochybne vyplýva, ţe zodpovednosť nesie ten, kto porušil svoju zákonnú povinnosť. Dodal, ţe v predmetnej právnej veci je touto zodpovednou osobou ţalobca a nie stavebník, spoločnosť AVENTINUS DEVELOPMENT s.r.o. Na záver ţalovaný uviedol, ţe pred začatím prác na dotknutej komunikácií mal a bol ţalobca povinný si preveriť, či tak môţe urobiť a či bolo vydané platné povolenie na zvláštne uţívanie pozemných komunikácií príslušným cestným správnym orgánom. Z tohto dôvodu povaţuje námietku ţalobcu za irelevantnú. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S 4/12-63 zo dňa 29. mája 2013 v celom rozsahu potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) , odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, 5Sţo/71/2013 8 ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom súdneho prieskumu bola zákonnosť postupu a rozhodnutí, ktorými správne orgány uloţili ţalobcovi pokutu vo výške 27.000 Eur za porušenie povinnosti ustanovených v § 22a písm. a/ bod 1 cestného zákona.
2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú pouţitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky
na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.
1 cestného zákona na uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne uţívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môţe v povolení určiť podmienky na zvláštne uţívanie a pre ich nesplnenie môţe udelené povolenie zrušiť. Zvláštne uţívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u uţívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene uţívateľa, podmienok uţívania a podobne je potrebné poţiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je moţné vydať len po predloţení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríţ).
a/ bod 1 cestného zákona, správny orgán a obec v rozsahu svojej 5Sţo/71/2013 9 pôsobnosti uloţia pokutu do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie
osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením uţíva diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu iným spôsobom neţ zvyčajným alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené, s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne uţívanie). Najvyšší súd SR po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť len nasledovné: je zrejmé, ţe správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OÚ/2604-2010/rk z
názoru Najvyššieho súdu SR v súlade s cestným zákonom, keď ţalobcu za jeho konanie sankcionovali, keďţe sa ţalobca neriadil pokynmi obce ale akceptoval neopodstatnený pokým stavebníka na ďalšom nedovolenom uţívaní komunikácie pokračoval. Je jednoznačné, ţe práve on je subjektom ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť a svojím konaním, spočívajúcom v ďalšom uţívaní na iný ako obvyklý účel naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu kladeného mu za vinu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. 5Sţo/71/2013 10 Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj Najvyšší súd SR, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S 4/12-63 zo dňa 29. mája 2013
3 druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 a § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 26. februára 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.