← Slovensko

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 2 Cdo 253/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J.J. P., bývajúceho v Ţ., proti ţalovaným : 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, 2/ J.. M. K., bývajúcemu v S., 3/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5 C 14/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. novembra 2013 sp. zn. 11 Co 356/2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. novembra 2013 sp. zn. 11 Co 356/2013 a vec vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Senica rozsudkom z
  3. septembra 2009 č. k. 5 C 14/2004-350 uloţil ţalovanému 3/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi 82 984,80 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ţalobu voči ţalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol. Ţalovanému 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 10 074,23 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu. Zároveň uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/ náhradu trov konania v sume 113,60 € a ţalovanému 2/ v sume 473 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu 47,86 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil pouţitím ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, ţe ţaloba ţalobcu bola voči ţalovaným 1/ a 2/ podaná nedôvodne a voči ţalovanému 3/ bola podaná dôvodne. V konaní bolo nepochybne preukázané, ţe záznam BLOK vypracovaný pre vtedajšieho ministra vnútra obsahoval informácie týkajúce sa okrem iných i ţalobcu. Napriek tomu, ţe tento záznam mal slúţiť 2 Cdo 253/2015 2 len pre potrebu polície a nebol určený pre verejnosť, dostal sa do rúk novinárke S. Z. Novinárka informácie zo záznamu spolu s ďalšími informáciami pouţila v článku s názvom „Sudca na odstrel?“ (publikovaný v týţdenníku Moment). V článku bol ţalobca vykreslený ako skorumpovaný sudca správajúci sa spôsobom, ktorým vlastné pochybné známosti povyšuje nad zákon, priatelí sa so zločincami a má vilu v rozpočtovom náklade cca 25 miliónov Sk. V konaní ţalovaný 3/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe skutočnosti v zázname BLOK by boli pravdivé, čomu nasvedčoval i fakt, ţe na základe skutočností uvádzaných v tomto zázname neboli zo strany ţalovaného 3/ podniknuté ţiadne ďalšie kroky voči osobe ţalobcu. Z výpovedí svedkov (S. Z. a Ing. K. O.) vyplynulo, ţe ţalovaný 2/ predmetný záznam novinárke S. Z. neposkytol a neposkytol jej ani ţiadne informácie, ktoré tento záznam obsahoval, teda nezavinil preniknutie informácií zo záznamu na verejnosť. Ţalovaný 2/ ţiadnym spôsobom neporušil osobnostné práva ţalobcu a nespôsobil mu morálnu ujmu. S poukazom na to súd ţalobu ţalobcu voči ţalovanému 2/ zamietol. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ţalovanému 1/, nakoľko ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by štát - Slovenská republika zodpovedala za preniknutie informácií vedených v rámci rezortu ministerstva vnútra na verejnosť. Rovnako ţalovaný 3/ neuniesol dôkazné bremeno, keďţe v konaní nepreukázal, ţe k prieniku informácií zo záznamu nedošlo ţiadnym zo zamestnancov ministerstva vnútra na ktorejkoľvek úrovni. Ţalovaný 3/ povaţoval únik tak závaţných informácií len za exces svojho zamestnanca, ktorého nebol schopný konkrétne označiť, a preto v konečnom dôsledku zodpovedá za ujmu, ktorá únikom informácií z rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ţalobcovi vznikla. Pretoţe ţalobca bol čitateľovi prezentovaný ako „skorumpovaný“ sudca, hoci doposiaľ nebol ani len trestne stíhaný, je stále sudcom, teda čitateľovi bol opísaný celkovo negatívne, došlo týmto bezpochyby k mimoriadne závaţnému zásahu do osobnostných práv ţalobcu. Osoba sudcu ako taká je vo všeobecnosti spravidla osobou verejného záujmu, s čím je samozrejme spojené citlivejšie spoločenské vnímanie jeho osoby, napr. aj prostredníctvom médií. Súd konštatoval, ţe ţalobca v dôsledku úniku informácií z rezortu ţalovaného 3/ utrpel na svojej občianskej cti, pričom zásah do osobnostných práv ţalobcu mal mimoriadne negatívnu odozvu v spoločnosti. Súd preto uloţil ţalovanému 3/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi nemajetkovú ujmu v celej poţadovanej výške. Mal za to, ţe táto je primeraná intenzite porušenia občianskej cti ţalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaného 3/ rozsudkom 2 Cdo 253/2015 3 zo
  4. októbra 2010 sp. zn. 10 Co 61/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému 3/ zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu uznesením z
  5. apríla 2013 sp. zn. 2 Cdo 54/2012 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe odvolací súd v konaní nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 a 211 ods. 2 O.s.p., najmä účelom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, teda jeho rozhodnutie nespĺňalo poţiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia, čím konanie zaťaţil procesnou vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  6. novembra 2013 sp. zn. 11 Co 356/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil povinnosť ţalobcovi zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 393,45 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne posúdil. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa námietkou premlčania nároku ţalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko v prípade opodstatnenia tejto námietky by bolo nehospodárne zaoberať sa vecnou opodstatnenosťou nároku ţalobcu. S poukazom na §§ 100 ods. l a 2 a 101 Občianskeho zákonníka uviedol, ţe právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má na rozdiel od iných prostriedkov ochrany osobnosti výrazný majetkový charakter, pretoţe ide o peňaţnú náhradu v podobe sankcie. Ide o peňaţný nárok (reparačný nárok), ktorý tak isto ako iné obdobné práva na peňaţnú satisfakciu (ktorých základom je nemajetková rovina) podlieha reţimu premlčania. Právo na peňaţné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe ţalobca sa dozvedel o skutočnosti, ţe autorka článku S. Z. čerpala vo svojom článku z úradného záznamu k akcii BLOK, ako aj o tom, kto predmetný úradný záznam vyhotovil a čo bolo jeho obsahom, na pojednávaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 11/2000, a to
  7. novembra
  8. Preto uţ nasledujúci deň mohol ţalobca uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva ţalobcu uplynula
  9. novembra
  10. Ţalobca však podal návrh na pripustenie pristúpenia ţalovaného 3/ do konania 2 Cdo 253/2015 4 aţ
  11. mája 2005, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Odvolací súd uzavrel, ţe vzhľadom na to, ţe ţalovaný sa dovolal premlčania nároku ţalobcu, nebolo moţné ţalobcovi premlčané právo priznať a bolo dôvodné ţalobu ţalobcu voči ţalovanému zamietnuť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu zamietol. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Rozsudok odvolacieho súdu mu bol doručený
  12. februára 2015 a aţ z jeho písomného vyhotovenia a odôvodnenia zistil, ţe odvolací súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.11.
  13. Poukázal, ţe v konaní pred odvolacím súdom nebol zastúpený J.. M. K. P. ako nesprávne tvrdí krajský súd v záhlaví napadnutého rozsudku, pretoţe označená advokátka ho zastupovala na podklade plnej moci z
  14. decembra 2010 výlučne len v predchádzajúcom dovolacom konaní. Krajský súd ho na pojednávanie dňa
  15. novembra 2013 nepredvolal a ani inak neupovedomil o konaní pojednávania a týmto postupom mu krajský súd odňal moţnosť konať pred súdom a naplnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Podľa názoru dovolateľa označený dovolací dôvod v okolnostiach veci odôvodňuje zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku a pri existencii tejto vady sa dovolací súd zvykne nezaoberať ďalšími dovolacími dôvodmi. Aj napriek uvedenému dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd nesprávne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby, keď jeho tvrdenia na str. 6 odsek tretí odôvodnenia sú úplne nepravdivé a odvolací súd bez relevantného odôvodnenia opakovane ignoruje jeho argumentáciu naposledy uvedenú vo vyjadrení zo
  16. októbra 2010 k odvolaniu. Dovolateľ akcentuje, ţe ţiadnym dôkazom nepodloţené skutkové závery odvolacieho súdu vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby sú dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Ţalovaná 1/ a 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa
  17. apríla 2015 k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe zo zápisnice z pojednávania z
  18. novembra 2013 jasne vyplýva, ţe sa ţalobca ani jeho právna zástupkyňa nedostavili na pojednávanie, pričom doručenie predvolania majú 2 Cdo 253/2015 5 vykázané. Má za to, ţe nie sú dané dôvody dovolania v zmysle O.s.p., odvolací súd vec dostatočne správne právne posúdil, s výrokom jeho rozsudku, aj odôvodnením sa stotoţňuje. Navrhuje, aby dovolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 243b ods. l O.s.p. dovolateľom podané dovolanie zamietol. Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení po
  19. januári 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.). O taký prípad v prejednávanej veci ide. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ 2 Cdo 253/2015 6 O.s.p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolateľ namietal vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., keď krajský súd ho nepredvolal na pojednávanie dňa
  20. novembra 2013, ani inak neupovedomil o konaní pojednávania, ktorým postupom mu krajský súd odňal moţnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke dovolateľa dovolací súd uvádza, ţe vzhľadom na obsah spisu a najmä plnú moc z
  21. decembra 2010 udelenú ţalobcom advokátke J.. Kristíne Mitrovej Polkovej z
  22. decembra 2010 (č.l. 528), z obsahu ktorej vyplýva jej generálne zastupovanie ţalobcu s dovetkom (...) „najmä ju splnomocňujem na zastupovanie vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 1 Co/61/2010 zo 6.10.2010“, nie je moţné sa stotoţniť s touto dovolacom námietkou dovolateľa, ţe na odvolacie pojednávanie
  23. novembra 2013 nebol predvolaný, pretoţe v konaní pred odvolacím súdom nebol zastúpený J.. Kristínou Mitrovou Polkovou, ktorá ho zastupovala na podklade plnej moci z
  24. decembra 2010 výlučne len v predchádzajúcom dovolacom konaní. Uvedené tvrdenie dovolateľa je v rozpore s obsahom plnej moci zo dňa
  25. decembra 2010 a jeho predvolaním na pojednávanie uskutočnené
  26. novembra 2013 prostredníctvom jeho advokátky J.. Kristíny Mitrovej Polkovej, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala
  27. októbra
  28. V dovolacom konaní však vyšla najavo existencia inej procesnej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy 2 Cdo 253/2015 7 a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 220 O.s.p.). Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie, viď zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom z
  29. novembra 2013 (č.l. 588 - 590). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, dospel na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom 2 Cdo 253/2015 8 prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Ţalobca sa domáhal voči ţalovaným 1/, 2/ a 3/ ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, keď súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, ţe ţalobca v dôsledku úniku informácií z rezortu ţalovaného 3/ utrpel na svojej občianskej cti, pričom zásah do osobnostných práv ţalobcu mal mimoriadne negatívnu odozvu v spoločnosti, preto uloţil ţalovanému 3/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi nemajetkovú ujmu v celej poţadovanej výške. Mal za to, ţe táto je primeraná intenzite porušenia občianskej cti ţalobcu. Odvolací súd na pojednávaní
  30. novembra 2013 (č.l. 588 - 590) pojednával v neprítomnosti ţalobcu a jeho právnej zástupkyne, nakoľko konštatoval, ţe sa nedostavili a majú vykázané doručenie predvolania. Po otvorení pojednávania bola predsedom senátu podaná správa o doterajšom priebehu konania, bol oboznámený najmä napadnutý rozsudok z č.l. 350, odvolanie ţalovaného 3/, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.l. 475, dovolanie ţalobcu a uznesenie Najvyššieho súdu SR z
  31. apríla 2013, poverená zamestnankyňa ţalovaného 3/ podala vyjadrenie, nevyuţila právo záverečnej reči a po neverejnej porade senátu bol vyhlásený zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu. Odvolací súd v písomne vypracovanom rozsudku v odôvodnení konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne posúdil a ďalej sa najskôr zaoberal námietkou premlčania nároku ţalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú povaţoval za dôvodnú opierajúc sa o obsah spisu, z ktorého vyplynulo, ţe ţalobca sa dozvedel o skutočnosti, ţe autorka článku S. Z. čerpala vo svojom článku z úradného záznamu k akcii BLOK, ako aj o tom, kto predmetný úradný záznam vyhotovil a čo bolo jeho obsahom, na pojednávaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 11/2000, a to
  32. novembra
  33. Preto uţ nasledujúci deň mohol ţalobca uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a jeho trojročná premlčacia doba na uplatnenie 2 Cdo 253/2015 9 práva uplynula
  34. novembra
  35. K takému odlišnému záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe prehodnotenia vykonaných dôkazov. Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z
  36. novembra 2013 (č.l. 588 - 590) svedčí o tom, ţe odvolací súd v skutočnosti nevykonal ţiadne dokazovanie. Doplnenie dokazovania alebo jeho zopakovanie, nie je totiţ podanie správy o doterajšom priebehu konania povereným členom senátu, oboznámenie s napadnutým rozsudkom, odvolaním ţalovaného 3/, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.l. 475, dovolaním ţalobcu a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa
  37. apríla 2013, ani vyjadrenie ţalovaného 3/ k veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenia dôkazov, a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súd nesprávne ustálil bez relevantného skutkového základu začiatok plynutia premlčacej doby, teda dovolacia námietka voči zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu smeruje na nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu, vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvody, ktoré 2 Cdo 253/2015 10 viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  38. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  39. augusta 2015 J.. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.