1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 16. mája 2014 sp. zn. 14 Co 577/2014 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prevádzať na iné osoby, scudziť, prenechať do nájmu alebo výpožičky, zriadiť záložné právo, vecné bremeno, predkupné právo, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť nimi alebo zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom vo výške jednej polovice na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., Obec T., okres L., zapísanými na liste vlastníctva č. X., Okresného úradu L., katastrálny odbor, stavba - rodinný dom so súpisným číslom X., nachádzajúci sa na KNC parc. č. X.X., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, dvojgaráž - so súpisným číslo X., nachádzajúca sa na KNC parc. č. X.X., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a na oplotení k rodinnému domu so súpisným číslom X., na pozemkoch parcele číslo KNC X.X., X.X., X.X., X.X. zapísaných na liste vlastníctva číslo X., katastrálne územie T., spevnených plochách pozostávajúcich z komunikácie pre vozidlá, z chodníkov pre peších, plochy pred vstupnými schodmi, umiestnené na pozemku parcela KNC č. X.X. a X.X. zapísané na liste vlastníctva číslo X., obec T., katastrálne územie T., vodomernej šachte na parcele číslo KNC X., zapísaná na liste vlastníctva číslo X., obec T., katastrálne územie T., drobnej stavbe - altánok, samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC X.X., zapísaná na liste vlastníctva číslo X., obec T., katastrálne územie T., drobnej 4 2 Cdo 333/2014 stavbe - sklad (hospodárska budova), samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC X.X., zapísaná na liste vlastníctva číslo X., obec T., katastrálne územie T., drobnej stavbe - sauna, samostatne stojaci objekt na parcele číslo KNC X.X., zapísaná na liste vlastníctva číslo X., obec T., katastrálne územie T.. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľke na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd si v záujme objektívneho posúdenia aktuálneho právneho a skutkového stavu veci a vzhľadom na dôvody odvolania odporcu, zabezpečil potrebné listinné dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie o podanom odvolaní. Z preukázaných skutočnosti konštatoval, že odporca nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., na ktorých bola príslušným správnym orgánom v katastrálnom konaní vyznačená plomba na základe vkladového konania V., neprevádza na tretie osoby, ale dochádza k zmene v zápise záložného práva z doterajšieho záložného veriteľa S. so sídlom v B. na nového záložného veriteľa O. a to z dôvodu zabezpečenia refinancovaného úveru poskytnutého pôvodným záložným veriteľom odporcovi. Odvolací súd poznamenal, že aj v prípade zavkladovania záložného práva v prospech v poradí druhého záložného veriteľa O., sa z hľadiska nakladania a disponovania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. nezmení právny stav oproti stavu, ktorý tu bol v čase začatia konania a v jeho priebehu. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu, preukázala opodstatnenosť nutnosti zastabilizovať dočasne pomery medzi účastníkmi konania len vo vzťahu k nehnuteľnostiam (resp. k spoluvlastníckemu podielu odporcu), ktoré sú predmetom konania a ktoré sa nachádzajú doposiaľ v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, a to v záujme predchádzania, respektíve eliminovania rizika z možných právnych krokov odporcu smerujúcich k scudzeniu alebo iným spôsobom nakladaniu s predmetom tohto konania. Pokiaľ odporca skutočne nemá zámer a úmysel nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na liste vlastníctva č. X. tak, ako uvádza v odvolaní, nariadenie predbežného opatrenia v takom rozsahu, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, nijakým citeľným spôsobom nezasiahne do jeho subjektívneho práva; naopak, ak by súd nevyhovel návrhu ani v zmenenom rozsahu a došlo by do právoplatného rozhodnutia sporu k prevodu, prípadne iným spôsobom k nakladaniu so spoluvlastníckym podielom odporcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, táto skutočnosť by nesporne podstatnou mierou a závažným spôsobom zasiahla do práv navrhovateľky. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov návrhu na 5 2 Cdo 333/2014 nariadenie predbežného opatrenia
1 písm. e/ a f/ O.s.p. sčasti vyhovel a napadnuté uznesenie okresného súdu
ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. V nadväznosti na zmenu uznesenia okresného súdu potom odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu aj v nadväzujúcom výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania, pretože obaja z účastníkov konania mali úspech v konaní len čiastočný, pričom procesný úspech jedného i druhého účastníka zodpovedá aj jeho procesnému neúspechu v konaní. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Namietala, že v konaní došlo k vadám
O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Tvrdila, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd sa nedostatočne zaoberal vecou a v odôvodnení uznesenia nevyslovil svoj postoj k zásadným tvrdeniam a argumentom navrhovateľky. Uviedla, že z jej strany boli splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčila dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 6 2 Cdo 333/2014 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Ide síce sčasti o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), rozhodlo sa ním ale o predbežnom opatrení, preto dovolanie proti tomuto uzneseniu je
3 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie 7 2 Cdo 333/2014 konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom opatrení. Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namietala, že v konaní pred odvolacím súdom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jej argumentmi. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12, § 29, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutiam ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8 2 Cdo 333/2014
2 O.s.p ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 167 ods. 2, § 211 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa sčasti zmenil a sčasti potvrdil (posudzujúc výrok uznesenia odvolacieho súdu,
obsahu vo vyhovujúcej časti návrhu je potvrdzujúcim uznesením) a zároveň uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolací súd si v záujme objektívneho posúdenia aktuálneho právneho a skutkového stavu veci a vzhľadom na dôvody odvolania odporcu, zabezpečil potrebné listinné dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie o podanom odvolaní. Z preukázaných skutočnosti mal za zrejmé, že odporca nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., katastrálneho územia T., okres T., obec T., na ktorých bola príslušným správnym orgánom v katastrálnom konaní vyznačená plomba na základe vkladového konania V., neprevádza na tretie osoby, ale dochádza k zmene v zápise záložného práva z doterajšieho záložného veriteľa S. so sídlom v B. na nového záložného veriteľa O. a to z dôvodu zabezpečenia refinancovaného úveru poskytnutého pôvodným záložným veriteľom odporcovi. Odvolací súd tak konštatoval, že aj v prípade zavkladovania záložného práva v prospech v poradí druhého záložného veriteľa O., sa z hľadiska nakladania a disponovania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. nezmení právny stav oproti stavu, ktorý tu bol v čase začatia konania a v jeho priebehu. Nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. X. a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, boli aj v čase začatia konania zaťažené záložným právom prednostného a v poradí druhého záložného veriteľa a len zo samotnej skutočnosti, že sa mení bankový subjekt, ktorý je v poradí druhým záložným veriteľom, nemožno mať za to, že navrhovateľka osvedčila dôvodnosť obavy z hrozby nebezpečenstva bezprostredne 9 2 Cdo 333/2014 hroziacej ujmy, resp., nevyhnutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania pre obavu z ohrozenia či zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia. Odvolací súd ďalej konštatoval, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preukázala opodstatnenosť nutnosti zastabilizovať dočasne pomery medzi účastníkmi konania len vo vzťahu k nehnuteľnostiam (resp. k spoluvlastníckemu podielu odporcu), ktoré sú predmetom konania a ktoré sa nachádzajú doposiaľ (vzhľadom na neprávoplatnosť meritórneho rozhodnutia) v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, a to v záujme predchádzania, respektíve eliminovania rizika z možných právnych krokov odporcu smerujúcich k scudzeniu alebo iným spôsobom nakladaniu s predmetom tohto konania. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľka svoje dovolanie ďalej odôvodnila tým, že v konaní došlo k inej vade konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Navrhovateľka v dovolaní tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo 10 2 Cdo 333/2014 ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia navrhovateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), navrhovateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešnému odporcovi nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 243b ods. 5 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. augusta 2015 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.