← Slovensko

odvolanie krajského prokurátora

N a j v y š š í s ú d 6 To 5/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Gabriely Šimonovej na verejnom zasadnutí konanom

  1. marca 2014 v Bratislave, v trestnej veci obţalovaného J. G. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
  2. januára 2006), o odvolaní krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 7/2004, z
  3. decembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 256 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. účinného do
  4. januára 2006) sa odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach na hlavnom pojednávaní konanom
  5. decembra 2012 rozhodol tak, ţe podľa § 226 písm. b/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. účinného do
  6. januára 2006) obţalovaného J. G. oslobodil spod skutkov 1/, 2/, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe 1/ dňa
  7. decembra 1996 ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. G. v úmysle vylákať finančné prostriedky predloţil prostredníctvom Ing. M. B. v pobočke I., a.s. v K., na ul. M. č. X. ţiadosť o poskytnutie úveru za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre tuzemských odberateľov, následne dňa
  8. januára 1997 uzatvoril s touto pobočkou I., a. s. úverovú zmluvu č. X.-X./X., predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 20 000 000 Sk, t.j. 663 878,37 eur na prefinancovanie pohľadávok voči S., a. s. E., odštepný závod, ktorý sa mohol čerpať aţ pod predloţení originálov faktúr vystavených spoločnosťou P., s.r.o. G. pre S., a. s. E., odštepný závod, za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté úverové finančné prostriedky vo výške 1 700 000 Sk, 2 6 To 5/2013 t.j. 56 429,66 eur čerpal ešte dňa
  9. mája 1997 bez predloţenia faktúry a finančné úverové prostriedky vo výške 19 000 000 Sk, t.j. 630 684,45 eur čerpal dňa
  10. mája 1997 na základe fiktívnej faktúry č. X./X./X. zo dňa
  11. mája 1997, dodávky uhlia pre S., a. s. E., odštepný závod v zmysle kúpnej zmluvy č. X./X.-X./X. zo dňa
  12. decembra 1996 nezrealizoval a vedomý si toho, ţe úver nebude môcť vrátiť, pouţil ho na splatenie iných svojich záväzkov. 2/ v presne nezistený deň mesiaca február roku 1997 ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. G. v úmysle vylákať finančné prostriedky predloţil prostredníctvom Ing. M. B. v pobočke I., a.s. v K., na ul. M. č. X., ţiadosť o poskytnutie úveru za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre spoločnosť T., a.s. V., následne dňa
  13. marca 1997 uzatvoril s I., a.s. v jej sídle v B., na ul. L. č. X., úverovú zmluvu č. X.-X./X., predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 30 000 000 Sk, t.j. 995 817,56 eur na prefinancovanie pohľadávok voči spoločnosti T., a.s V., ktorý sa mohol čerpať aţ po predloţení originálov faktúr vystavených spoločnosťou P., s.r.o. G. pre spoločnosť T., a.s. V. za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté úverové finančné prostriedky vo výške 28 431 153 Sk, t.j. 943 741,38 eur čerpal v dňoch
  14. apríl 1997,
  15. apríl 1997 a
  16. apríl 1997 na základe fiktívnych faktúr č. X./X. a X./X. zo dňa
  17. apríla 1997, dodávky uhlia pre spoločnosť T., a.s. V. v zmysle kúpnej zmluvy č. T./X. zo dňa
  18. decembra 1996 nezrealizoval a vedomý si toho, ţe úver nebude môcť vrátiť pouţil ho na splatenie iných svojich záväzkov, čím I., a.s. B. spôsobil celkovú škodu vo výške 49 131 153 Sk, t.j. 1 630 855,50 eur, ktoré boli právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, lebo tieto skutky nie sú trestným činom. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor v Košiciach. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe Krajský súd v Košiciach oslobodenie obţalovaného J. G. spod obţaloby odôvodnil nepreukázaním subjektívnej i objektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku, argumentujúc výpoveďami samotného obţalovaného, svedkov, najmä Ing. J. K., A. L., Ing. M. M. a N. T. a listinnými dôkazmi. 3 6 To 5/2013 V ďalšej časti odvolania krajský prokurátor poukazuje na odôvodnenie rozsudku. Krajský súd teda akceptoval obranu obţalovaného, ţe úverové prostriedky od I., a. s. B., pobočka K. mali byť poukázané jeho obchodným partnerom na Ukrajine a v Rusku, ktorí vyţadovali platby vopred, ale uhlie nedodali. Išlo o neštandardné obchodné vzťahy, ktoré si vyţadovali aj neštandardné postupy zo strany objednávateľov, vrátane spolupráce s W. T., ktorá trvala od roku 1996, nebola ideálna, ale na hrane zákona, pričom túto zo strachu o zdravie svojej rodiny nenahlásil polícii. Podľa krajského súdu je potrebné faktúry, predkladané obţalovaným za účelom čerpania úveru, povaţovať za „zálohové“ a rozpor medzi účelom, na ktorý obţalovaný vyţiadal poskytnutie finančných prostriedkov a účelom formálne deklarovaným, je potrebné vykladať so skutočnou vôľou účastníkov týchto zmlúv, ako i reálnosťou dohodnutého plnenia. Podozrenie, ţe obţalovaný peniaze z poskytnutých úverov pouţil na financovanie stavby hotela B. v B., označil krajský súd za hypotetické. Čerpanie úverov obţalovaným bolo viazané na predkladanie originálov faktúr, vystavených spoločnosťou P., s. r. o. pre E. a T., a. s. za uskutočnené dodávky uhlia. V ďalšej časti odôvodnenia prokurátor vytýka prvostupňovému súdu pochybenia pri hodnotení dôkazov a poukazuje na dôkazy, ktoré podľa neho usvedčujú obţalovaného zo spáchanej trestnej činnosti. Obţalovaný J. G. priznal, ţe pod nátlakom svojho spolupracovníka W. T. a neznámych rusky hovoriacich muţov P. a V. vystavoval fiktívne faktúry za dodávky uhlia, ktoré neboli zrealizované, za účelom čerpania finančných prostriedkov z I., a. s. B., pobočka K.. Dokazovaním bolo zistené, ţe pri tejto činnosti obţalovaný vyuţil svoje kontakty v I., a. s. v osobe svedka Ing. M. B., ktorý ako jej bývalý pracovník spracovával ţiadosti o poskytnutie úverov a zúčastňoval sa na jednaní s pracovníkmi banky a kontakty v S., E. v osobe ich riaditeľa Ing. J. K., ktorý mu vychádzal v jeho ţiadostiach ústretovo, pričom k uvedeniu I., a. s. do omylu obvinenému výrazne prispeli aj ďalší pracovníci E. 4 6 To 5/2013 Ing. M. P. a A. O., ktorá faktúry predloţené obţalovaným podpísala, opatrila pečiatkou E., ale tieto v rozpore s pracovným poriadkom nezaevidovala. Obţalovaný nátlak zo strany W. T. a jemu blízkych osôb nikdy neoznámil polícii Slovenskej republiky a neurobil ţiadne iné opatrenia. Ako svedka nebolo moţné vyslúchnuť na hlavnom pojednávaní W. T., keďţe tento podľa výpovede jeho manţelky N. T. z
  19. januára 2012 zomrel ešte
  20. novembra
  21. Na základe výpovede svedkyne JUDr. D. S. na hlavnom pojednávaní
  22. novembra 2011, ktorá uviedla, ţe finančné prostriedky z druhého úveru mohli byť pouţité na dokončenie hotela obţalovaného v B., krajský súd vyţiadal kolaudačné rozhodnutie na tento hotel, ale v odôvodnení rozsudku na str. 16, predposledný odsek tejto výpovedi venoval len jednu vetu, s tým, ţe ide o hypotetickú rovinu. Z predloţených listinných dôkazov vyplýva, ţe na stavbu hotela v B. bolo spoločnosti M., vydané stavebné povolenie
  23. augusta 1994 a
  24. februára 1996, pričom kolaudačné rozhodnutie bolo vydané
  25. októbra
  26. A práve v období od vydania stavebného povolenia po kolaudáciu hotela došlo zo strany obţalovaného k podvodnému vylákaniu finančných prostriedkov z I., a. s. B., pobočka K.. Pri hodnotení osoby obţalovaného na str. 11 odôvodnenia rozsudku krajský súd zvýraznil, ţe obţalovaný J. G. sa správa slušne a nebol riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu registra trestov súd zistil, ţe pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 1T 50/10, bol rozhodnutím z
  27. októbra 2010 s právoplatnosťou
  28. októbra 2010 schválený zmier a inak trestaný nebol. Krajský súd teda osobu obţalovaného vyhodnotil kladne a neprihliadol k tej časti záverečnej reči prokurátora, v ktorej bolo poukázané na skutočnosť, ţe obţalovaný J. G. sa v rokoch 2006-2007 opätovne dopustil trestnej činnosti tým, ţe ako člen organizovanej skupiny za pomoci fiktívnych faktúr neoprávnene uplatňoval nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty, za čo mu bolo
  29. decembra 2007 vznesené obvinenie za zločin 5 6 To 5/2013 neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona, ktoré trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Banská Bystrica, sp. zn. PPZ-282/BOK-ST-2010 zo
  30. februára 2011 (teda v čase konania hlavných pojednávaní) podľa § 228 ods. 3 Tr. poriadku prerušené, lebo obvinený sa významnou mierou podieľa na objasňovaní zločinu spáchaného organizovanou skupinou a na usvedčení páchateľov tohto trestného činu. Aj v tejto veci vykonáva prokurátorský dozor prokurátor Krajskej prokuratúry Košice pod sp. zn. 1 Kv 44/
  31. Je neprijateľné, ţe krajský súd vyhodnotil faktúry, predkladané obţalovaným banke ako tzv. „zálohové“ s odôvodnením, ţe obţalovaný iba takéto faktúry mohol reálne predkladať banke a nie faktúry za zrealizované dodávky uhlia, keďţe nemohol nakúpiť uhlie na Ukrajine, resp. v Rusku, ak by nebol mal peniaze, pričom peniaze z úveru by dostal aţ vtedy, ak by bol uhlie zakúpil. Hodnotenie skutkového stavu týmto spôsobom jednostranne v prospech obţalovaného je v rozpore s podmienkami úverových zmlúv, pričom krajský súd nezohľadnil, ţe obţalovaný mal moţnosť pri zmene platieb pre dodávateľov uhlia z Ukrajiny, resp. Ruska v týchto obchodoch nepokračovať a venovať sa iným obchodným aktivitám, na ktoré som vyššie aj poukázal. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 7/2004, z
  32. decembra 2012 a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a v súlade so zákonom. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe konaním obţalovaného nebola naplnená objektívna stránka trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., 6 6 To 5/2013 pretoţe chýbal úmysel obţalovaného uviesť do omylu poškodeného ohľadom účelu úveru podmienok poskytnutia úveru a podmienok jeho čerpania. Obţalovaný totiţ vo svojej ţiadosti o poskytnutie úveru jednoznačne deklaroval, ţe úver potrebuje na predplatbu pre dodávateľov uhlia zo S.. Je logické, ţe obţalovaný nemohol nakúpiť uhlie na Ukrajine, resp. v Rusku, ak by nebol mal peniaze, pričom peniaze z úveru by bol dostal aţ vtedy, ak by bol uhlie zakúpil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe faktúry, ktoré obţaloba povaţovala za fiktívne, boli faktúry tzv. „zálohové“. Je potrebné uviesť, ţe rozpor medzi účelom, na ktorý obţalovaný ţiadal poskytnutie finančných prostriedkov a účelom formálne deklarovaným II. predmetných úverových zmlúv je potrebné vykladať v súlade so skutočnou vôľou účastníkov týchto zmlúv, ako i reálnosťou dohodnutého plnenia. To, ţe faktúry boli zálohové potvrdili aj pracovníci S., a.s. V.. Obţalovaný preto mohol banke predkladať iba faktúry zálohové a nie faktúry za zrealizované dodávky uhlia. Skutok bol spáchaný na konci roku 1996 a v prvej polovici r. 1997, kedy dochádzalo k úhradám z účtov a v prospech prvého úveru aj k platbám. Úver bol poskytnutý ako kontokorentný. Uţ pri poskytnutí takéhoto úveru banka išla do rizika. Dá sa povedať, ţe súbeţne, resp. v krátkej dobe za sebou poskytla firme P., s.r.o. 2 úvery. Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia je z
  33. februára
  34. Obţaloba bola podaná
  35. mája
  36. Banka pri poskytnutí úveru mala nedostatočné záruky a aj tie, ktoré mala, nerealizovala. Snaţila sa to riešiť dodatkami, čo ale nebolo zrealizované, pretoţe do zálohy bola daná nehnuteľnosť, v ktorej bol obţalovaný vlastníkom v 1/2 -ci. Obţalovaný bol dobrým klientom banky. S bankou spolupracoval. Nachádzajú sa v spise rôzne záznamy z rokovania v banke. Do r. 1996 boli zrealizované rôzne obchody jeho firmy s uhlím a na základe týchto skutočností boli aj poskytnuté úvery. Obţalovaný aj neskôr sa snaţil riešiť zabezpečenie úverov rôznymi spôsobmi, preberaním záväzkov, 7 6 To 5/2013 pristúpením k dlhu na novovzniknuté firmy. Aţ keď sa nepodarilo zabezpečiť splácanie úverov banke, začala riešiť vec v trestnoprávnej rovine. Prokurátor v priebehu vyšetrovania 2x po podaní návrhu na podanie obţaloby vec vrátil vyšetrovateľovi na doplnenie dokazovania. Orgány činné v trestnom konaní nemôţu nahrádzať chyby, ktoré urobili banky pri poskytovaní úveru a neslúţia na to, aby zabezpečovali trestnoprávnou cestou splácanie úveru. Pri trestnom čine podvodu je potrebné preukázať páchateľovi prvotný úmysel uviesť niekoho do omylu, takého v danom prípade, ţe uţ pri ţiadosti o poskytnutie úveru a vybavovaní úveru páchateľ mal úmysel úver nesplácať alebo pouţiť ho na iný účel. Ako uţ bolo povedané, prvotný úmysel konania obţalovaného v horenaznačenom smere nebol preukázaný. Ţe obchodovala jeho firma s uhlím od r. 1990 do r. 1996 je preukázané, situácia s obchodom s uhlím sa zhoršovala, bol ho nedostatok, boli nestabilné ceny, to všetko bolo dôvodom toho, ţe túto situáciu chcel riešiť formou zabezpečenia finančných prostriedkov. O tom, ţe obţalovaný s uhlím obchodoval, svedčia rôzne faktúry za dodávku uhlia, výpisy z účtov nachádzajúcich sa v spise. Z výpovede K., zo zápisníc o rokovaní o dodávke uhlia so S., a.s., V., je preukázané, ţe aj v r. 1997 spoločnosť S. uhlie dodávala, aj keď nie v zazmluvnených objemoch. Ţe obţalovaný finančné prostriedky z úverov pouţil aj na iné platby je evidentné a nie je potrebné sa zaoberať tým, čo uvádza prokurátor v závere odvolania, ţe mohli byť pouţité aj na stavbu hotela B., M.. Veď aj v súvislosti s poskytnutým úverom pre firmu M. bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie obţalovanému J. G.. Keď by boli pravdivé tvrdenia prokurátora, dôkazy by sa mali nachádzať v spise. Ale dôkazy, o ktorých hovorí prokurátor v závere odvolania boli produkované aţ na hlavnom pojednávaní zo strany prokurátora, nenachádzajú sa v spise z prípravného konania a vyplývajú čiastočne z výpovede JUDr. S. a záverečnej reči prokurátora. Nie je úlohou súdu, aby v tejto fáze konania doplňoval dokazovanie vzhľadom aj na skutočnosť, kedy bol spáchaný skutok a s akým odstupom času, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok. Záznam v registri trestov z
  37. októbra 2010 nemôţe ovplyvniť rozhodnutie súdu ku skutku z r.
  38. Ide o samotné trestné konanie. 8 6 To 5/2013 Je potrebné poukázať aj na to, ţe banka pohľadávky postúpila za odplatu a neuplatňuje si škodu. Aj keď vyjadrenie správcu konkurznej podstaty za firmu P., s.r.o. je iné. Najvyšší súd Slovenskej republiky nechce polemizovať so závermi prokurátora v odvolaní, kde mali byť finančné prostriedky z úveru pouţité, pretoţe suma cca 20 mil. bola pouţitá aj na splátky prvého úveru, v tom istom období, ako to tvrdí prokurátor, ţe bola pouţitá, resp. finančné prostriedky boli vloţené do spoločnosti M., s.r.o. B.. K námietkam krajského prokurátora v tom smere, ţe obţalovaný vystavoval fiktívne faktúry, a ţe k tomuto konaniu ho donútil W. T., Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe sú to obranné tvrdenia obţalovaného, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky nebral do úvahy, pretoţe k spolupráci obţalovaného s T. nedošlo v období, keď sa úvery vybavovali, ale prvé kroky ich spolupráce viedli k vymáhaniu pohľadávok od ukrajinských firiem aţ následne malo dôjsť k ovplyvňovaniu obţalovaného T.. Zisťovanie finančných tokov, kde išli peniaze z úverov, či nešli na výstavbu hotela, po
  39. rokoch od spáchania trestného činu nemá ţiadny význam. Ako uţ bolo konštatované v odôvodnení tohto rozhodnutia v uznesení o začatí trestného stíhania z
  40. februára 2001 bolo obţalovanému vznesené obvinenie aj pre skutok, súvisiaci s úverom poskytnutým na dofinancovanie výstavby hotela B.. Takţe v tomto konaní by mali byť skutočnosti a dôkazy navrhované prokurátorom zisťované. Vrátiť vec súdu na doplnenie dokazovania v tomto smere je zbytočné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti so súvisiacou dĺţkou konania v predmetnej veci aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Uţ z výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní je evidentné, ţe si na podrobnosti súvisiace s poskytovaním úverov a ďalšími súvisiacimi vecami nepamätali a preto ako dôkaz museli byť prečítané ich výpovede z prípravného konania. S poukazom na konštatované doplnenie dokazovania v tom smere, ako to ţiada prokurátor nemá ţiadny význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte raz zdôrazňuje, ţe inštitút Trestného zákona neslúţi na to, aby nahrádzal nedôslednosť v činnosti bánk, ktoré v tom období, keď mala byť spáchaná trestná činnosť obţalovaného, poskytovali úvery, skoro kaţdému ţiadateľovi, bez toho, aby si návratnosť úveru zabezpečili inštitútmi, ktoré na to slúţia. Banky nevyuţili na zabezpečenie splatnosti úveru ani tie inštitúty, ktoré mali zmluvne zabezpečené. 9 6 To 5/2013 Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorým oslobodil obţalovaného zo skutkov pod bodom 1/, 2/ obţaloby je správne a v súlade so zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie krajského prokurátora v Košiciach ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  41. marca 2014 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.