1 písm. c/ O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
názoru ţalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. O prípustnosti 2 2 Cdo 431/2013 tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťaţnosť ako podanú oneskorene rozhodnutím III. ÚS 142/07 odmietol. Následne sa domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. júna 2009 o sťaţnosti ţalobcu č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, ţe prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v obdobných, skutkovo totoţných veciach [napr. Nález sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“)] konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu;
71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup –
71/1992 Zb. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula
podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol tento návrh doručený súdu
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z argumentov ţalobcu bolo aj tvrdenie, ţe po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu nemohol predloţiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretoţe boli priloţené k jeho ústavným sťaţnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťaţnosťami a súčasne
znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemoţné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou. Na tento argument európsky súd uviedol, ţe vo formulári sťaţnosti ak aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, ţe sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťaţnosti. Ţalobca napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priloţil originálne DVD nosiče, o ich vrátenie nepoţiadal. Jeho argument o nemoţnosti predloţiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudrţateľný. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, ţe ţalobca ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totoţnosti návrhu na začatie konania doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám udáva, podal v roku 2006.
názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania totoţnosti predmetných podaní povaţoval návrh doručený mu 11. marca 2013 za nový návrh, nebolo moţné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa správne vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil ţalobcu aj o moţnosti zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku ţalobcovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej 4 2 Cdo 431/2013 situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, ţe odvolanie ţalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie ţalobca s tým, ţe mu v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené v roku 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 5 2 Cdo 431/2013 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
názoru ţalobcu mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
2 6 2 Cdo 431/2013 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané procesné predpoklady.
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. V preskúmavanej veci argumentoval ţalobca tým, ţe návrh na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa v roku 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a ţe vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. mu uţ nemoţno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. V náleze ústavný súd konštatoval, ţe ţalobca právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uloţené viaceré návrhy 7 2 Cdo 431/2013 dovolateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje ţiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Ţalobca, ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoloţil, ţe podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, ţe podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, ţe nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t. j. ţe na daných DVD nosičoch bol uloţený aj návrh dovolateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala totoţnosť ţalobcom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemoţno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, ţe v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať pochybnosti – to znamená podanie doručené v roku 2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný uţ v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať ţiadne pochybnosti. K námietke, ţe prvostupňový aj odvolací súd popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, ţe o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totoţnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, ţe bolo na ţalobcovi, aby preukázal totoţnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ ţalobca v súvislosti s tým poukazoval na to, ţe uţ nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, ţe mali prijať opatrenia na zachovanie moţnosti preveriť totoţnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, ţe je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môţu o ne prísť. V súlade so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku 8 2 Cdo 431/2013 komplikovaných situácií sťaţujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na ţalobcovi, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe – uchoval pôvodné DVD, neuváţene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku, ţe v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doloţiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, ţe poplatková povinnosť ţalobcu vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a ţe – vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení dovolateľa spôsobom, ktorý by bol významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.