← Slovensko

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a o vzájomnom návrhu odporcov

Najvyšší súd 2 Cdo 123/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ I. J., bývajúceho v B., 2/ D. D., bývajúcej v S., 3/ E. J., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. G. Z., Advokátska kancelária Z., proti odporcom 1/a S. J., bývajúcej v B., 1b/ K. K., bývajúcej v B., 2/ F. V., bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. M. Š., advokátom v B., 3/ M. B., bývajúcej v B., 4/ H., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých M. M., zomrelej X. a J. M., zomrelému ..X. a o vzájomnom návrhu odporcov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4 C 204/1992, o dovolaní navrhovateľov a odporcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. septembra 2013, sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. septembra 2013, sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013 vo vzťahu k odporcovi 4/. V prevyšujúcej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  3. septembra 2013, sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Navrhovatelia (terajší) sa návrhom doručeným súdu
  4. júla 1992 domáhali určenia, ţe geometrickým plánom G., číslo X., overeným
  5. marca 1991 pod číslom X. strediskom geodézie P., novovytvorené parcely číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2, číslo X. – záhrada vo výmere X. m2, číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 kat. územia D. sú výlučným vlastníctvom navrhovateľov : E. J. v polovici, I. J. a D. D. kaţdého po jednej štvrtine. Okresný súd Bratislava IV na súdnom pojednávaní
  6. júna 1993 „pripustil vypustenie odporcov 1/, 2/, 3/ s tým, ţe odporcom v
  7. rade sa stáva D. H., v
  8. rade Z. H., obaja bytom B. ...“. Takéto rozhodnutie poţadoval právny zástupca navrhovateľov, pretoţe D. a Z. H. sa 2 2 Cdo 123/2014 stali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností po odporcoch v
  9. –
  10. rade (títo ich predali M. K., a jeho manţelke a menovaní ich
  11. októbra 1988 predali manţelom H.). Obvodný súd Bratislava 4 rozsudkom z
  12. septembra 1993 č. k. 4 C 204/92-28 rozhodol, ţe navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to E. J. v podiele jedna polovica, I. J. v podiele jedna štvrtina, D. D. v podiele jedna štvrtina nehnuteľnosti, a to parcely č. X. – zastavaná plocha, rodinný dom č. súpisné X. na ulici S. vo výmere X. m2, parcely č. X. –záhrada vo výmere X. m2, parcely č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 na základe geometrického plánu I. zo
  13. marca 1991 č. zákazky X.. Odporcovia boli v rozsudku označení ako 1/ D. H., 3/ M., 2/ Z. H.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe právni predchodcovia navrhovateľov boli spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe č. X. k. ú. D. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 a parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m
  14. Tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté kúpnou zmluvou z
  15. júna 1890 a
  16. mája 1901 a na základe dedenia z roku
  17. Na parcele č. X. stál dom, popisné č. X. a dvor. Na jeho mieste bol v roku 1991 postavený nový dom, ktorý zasahuje do parcely č. X., ktorá je zapísaná v pozemkovej knihe vo vloţke č. X. k. ú. D., terajšej časti parciel č. X. a č. X. zapísaných na LV č. X. k. ú. D. a vlastníkmi týchto parciel sú D. a Z. H.. Novovytvorená parcela č. X. (pojatá do výroku rozsudku) vznikla z časti parcely č. X. k. ú. D., vedenej v registri parciel ako „ulica“, išlo teda o obecný majetok. Na tejto časti pozemku bola uţ v roku 1927 postavená stavba – šopa a túto časť obecnej nehnuteľnosti uţ právni predchodcovia navrhovateľov nerušene uţívali ako vlastníci a navrhovatelia ich uţívajú dodnes. Súd uzavrel, ţe navrhovatelia nadobudli k predmetným nehnuteľnostiam vlastníctvo vydrţaním (§ 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, § 125 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa týka novovytvorenej parcely č. X., ktorá bola vytvorená z časti obecného majetku a to parcely č. X., aj tu súd dospel k záveru, ţe navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k parcele č. X. vydrţaním, pretoţe ich právni predchodcovia uţívali uvedenú nehnuteľnosť nerušene najmenej od roku
  18. Uvedený rozsudok bol riadne doručený navrhovateľom (ich právnemu zástupcovi) ako aj v rozsudku označeným odporcom. Potom, čo sa pôvodní odporcovia (J. K., F. V., M. B.) domáhali doručenia uvedeného rozsudku, súd prvého stupňa uznesením z
  19. apríla 1994 č. k. 4 C 204/1992-39 (v ktorom ako odporcov v záhlaví označil 1/ J. K., 2/ M. B., 3/ F. V.) pripustil vypustenie odporcov 1/, 2/, 3/ s tým, ţe odporcom v
  20. rade sa stane D. H. a odporkyňou v
  21. rade Z. H.. Na odvolanie J. K., F. V. a M. B. Mestský súd v Bratislave uznesením z
  22. septembra 1994, č. k. 7 Co 300/1994--58X. 3 2 Cdo 123/2014 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd ako odporcov v záhlaví uznesenia označil troch odporcov a to 1/ J. K., 2/ M. B., 3/ F. V.. Okresný súd Bratislava IV uznesením z
  23. októbra 1996 č. k. 4 C 204/92-70 pripustil do konania J. K. ako odporcu v
  24. rade, M. B. ako odporkyňu v
  25. rade a F. V. ako odporcu v
  26. rade (v záhlaví uznesenia sú označení ako odporcovia 1/ D. H., 2/ Z. H., 3/ M., ). Ďalej Okresný súd Bratislava IV doplňujúcim rozsudkom zo
  27. októbra 1999 č. k. 4 C 204/1992-93 určil, ţe navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi a to : E. J., rod. M., r. č. X., v podiele 1/2, D. J., r. č. X., v podiele 1/4, D. D., rod. J., r. č. X. v podiele 1/4 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., parc. č. X. – zastavaná plocha, rodinný dom, súp. číslo X. na ulici S. vo výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada vo výmere X. m2, parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 na základe geometrického plánu I. zo dňa
  28. marca 1991 č. zákazky X.. Ako odporcovia sú v záhlaví označení : 4/ J. K., 5/ M. B., 6/ F. V.. Uvedený rozsudok dopĺňa rozsudok vtedajšieho Obvodného súdu Bratislava IV z
  29. septembra 1993 č. k. 4 C 204/1992-
  30. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe pôvodný rozsudok sa netýkal odporcov v
  31. -
  32. rade, preto súd rozhodol doplňujúcim rozsudkom. Súd prvého stupňa uznesením z
  33. októbra 1996 č. k. 4 C 204/1992-123 pripustil vystúpenie navrhovateľky E. J. z konania, pretoţe táto darovala nehnuteľnosti ostatným navrhovateľom. Na odvolanie odporcov J. K., F. V. a M. B. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30X.. októbra 2002 sp. zn. 13 Co 486/2002 rozsudok súdu prvého stupňa (z
  34. septembra 1993, č. k. 4 C 204/92-28) a doplňujúci rozsudok (zo
  35. októbra 1999, č. k. 4 C 204/92-93) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uloţil mu odstrániť všetky nedostatky procesného charakteru, predovšetkým ujasniť si postavenie (počet) a okruh účastníkov na oboch stranách sporu, najmä na strane odporcov, určiť ich poradie a nemeniť ich poradie do konca sporu. Na pojednávaní
  36. mája 2004, (na ktorom boli prítomní všetci navrhovatelia a odporcovia) súd pripustil zmenu návrhu tak, ţe navrhovatelia sa domáhali určenia, ţe sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. X. vo výmere X. m2 a neknihovanej parcely č. X. vo výmere X. m2 v kat. území B. kaţdý v pomere po jednej polovici. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z
  37. septembra 2005, č. k. 4 C 204/1992-212 zmenenému návrhu vyhovel, účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok bol doplnený rozsudkom z
  38. februára 2009 č. k. 4 C 204/1992-291 a to o výrok, ţe návrh voči odporcom 5/, 6/ zamieta a o výrok, ktorým súd zaviazal navrhovateľov doplatiť súdny 4 2 Cdo 123/2014 poplatok (odporcovia sú nasledovní : 1/ J. K., 2/ F. V., 3/ M. B., 4/ H., 5/ D. H., 6/ Z. H.). Uvedený dopĺňací rozsudok je opatrený doloţkou právoplatnosti
  39. apríla
  40. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  41. januára 2011, č. k. 3 Co 182/2009-309 na odvolanie navrhovateľov (ohľadom trov konania), odporcov 1/, 2/, 3/ 4/ proti výroku vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa z
  42. septembra 2005, č. k. 4 C 204/1992-212 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe upravený petit návrhu na pojednávaní
  43. mája 2004 nie je vykonateľný, pretoţe nemôţe byť podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, pretoţe nehnuteľnosti a to parc. č. X. vo výmere X. m2 a neknihovaná parcela č. X. vo výmere X. m2 v kat. území B. neboli definované podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností. Ak boli novovytvorené geometrickým plánom, tomu by mal zodpovedať aj petit návrhu. Ďalej poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nebol dôsledný ani pri vymedzení predmetu konania a po skutkovej a právnej stránke nevenoval pozornosť tomu, či je vo veci daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacej ţalobe v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Súd prvého stupňa napokon uznesením zo
  44. novembra 2011, č. k. 4 C 204/1992-348 pripustil zmenu návrhu v tomto znení : Súd určuje, ţe navrhovatelia v
  45. a
  46. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, kaţdý v polovici k celku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec Bratislava, m. č. D., vedenom Správou katastra P.., ktoré sú zapísané na LV č. X., parc. č. X. o výmere X. m2, zastavané plochy a nádvoria, č. X. o výmere X. m2 záhrady a č. X. o výmere X. m2 zastavané plochy a nádvoria tak, ako boli tieto parcely zakreslené v Geometrickom pláne č. X., vyhotoveným J. v marci 1991, overeným dňa
  47. marca 1991 I. a dňa
  48. marca 1991 I. a ako sú zapísané na LV č. X. kat. úz. D.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
  49. novembra
  50. Odporcovia 1/, 2/, 3/ podali
  51. marca 2012 protinávrh doručený súdu
  52. marca 2012, ktorým ţiadali, aby súd určil, ţe : Správa katastra P. Vklad č. V. bude vymazaný, nakoľko rozsudok č. k. 4 C 204/92 Obvodného súdu Bratislava 4 bol zrušený a teda vklad je neprávoplatný. Pozemok č. X. záhrada o výmere X. m2, zapísanej vo vloţke č. X. pozemkovej knihy kat. územia D. bude odčlenená z novovytvorených parciel č. X. a č. X., ktoré pri technicko-hospodárskom mapovaní boli zapísané do stavu evidencie nehnuteľností bez zaloţenia listu vlastníctva. Pozemok č. X. bude zapísaný v Katastri P. ako majetok odporcov v 1.,
  53. a
  54. rade, t. j. J. K., bytom B., F. V., bytom G. a M. B., bytom P., nakoľko sú jeho výhradnými majiteľmi. Na základe ďalších podaní navrhovateľov súd prvého stupňa uznesením z
  55. mája 2012, č. k. 4 C 204/1992-463 pripustil, aby do konania na strane 5 2 Cdo 123/2014 navrhovateľov pristúpila ako navrhovateľka v
  56. rade opätovne E. J. (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
  57. júna 2012) a uznesením z
  58. mája 2012, č. k. 4 C 204/1992-465 bola pripustená zmena návrhu v tomto znení : Súd určuje, ţe nehnuteľnosti : - pozemok pôvodne mpč. X. – záhrady o výmere X. m2, zapísaný v PK vloţke č. X., kat. úz. D., Správa katastra P. tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  59. marca 1991 geodetom I. a dňa
  60. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. m2, obe vedené na LV č. X. kat. úz. D., ďalej - pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, zapísaný na LV č. X., kat. úz. D., obec BA – m. č. D., tak ako je zakreslený v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  61. marca 1991 geodetom I. a dňa
  62. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., pôvodne ako súčasť neknihovanej parcely v kat. úz. D. ako parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m2, a ďalej - pozemok, pôvodne parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m2 ako neknihovaná parcela v kat. úz. D. v časti diel 1 o výmere X. m2 tak, ako je tento diel vyznačený v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  63. marca 1991 geodetom I. a dňa
  64. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., ktorý diel je teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. m2 a CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, všetky vedené na LV č. X., kat. úz. D., patria : - v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X., naposledy bytom S., a - v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému ..X., naposledy bytom S.. Navrhovatelia ďalším podaním z
  65. augusta 2012 poukázali na to, ţe pre účely vykonateľnosti rozsudku si dali vyhotoviť nový geometrický plán X. znalcom I. G. zo 6 2 Cdo 123/2014
  66. augusta 2012 a poukazujúc na ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. poţiadali súd o pripustenie zmeny návrhu v tomto znení : Súd určuje, ţe nehnuteľnosti : pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2 a pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, tak ako sú všetky tieto vyznačené v Geometrickom pláne Č.X. znalca I. G. zo dňa
  67. augusta 2012 na oddelenie pozemkov parcely číslo X, X, X., X., X., X. vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom (vysporiadanie duplicitného vlastníctva), autorizačne overený dňa
  68. augusta 2012 I. G., patria v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X., naposledy bytom S. a v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X., naposledy bytom S.. Súd o pripustení, resp. o nepripustení zmeny návrhu nerozhodol. Okresný súd Bratislava IV ostatným rozsudkom z
  69. novembra 2012 č. k. 4 C 204/1992-558 určil, ţe nehnuteľnosti : pozemky CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2 a parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, vyznačené v Geometrickom pláne Č.X. vypracovanom dňa
  70. augusta 2012 I. G. autorizačne overenom dňa
  71. augusta 2012 I. G., úradne overenom dňa
  72. septembra 2012 Správou katastra P. pod č. X. patria v podiele 1/8 do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej dňa X., naposledy bytom S., a v podiele 7/8 do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelom ..X., naposledy bytom S.. Súd vzájomný návrh odporcov v 1.,
  73. a
  74. rade zamietol. Vyslovil, ţe o trovách rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe právni predchodcovia navrhovateľov J. M. a M. M. nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania nadobudli do svojho vlastníctva na základe inštitútu vydrţania a navrhovatelia preukázali aj naliehavý právny záujem na určovacom návrhu. Vzájomný návrh odporcov, ktorým ţiadali, aby súd učil, ţe sú vlastníkmi nehnuteľností pôvodne vedených ako parc. č. X. vo výmere X. m2 a zároveň uloţil P. vykonať zmenu v evidencii nehnuteľností, zamietol a to z tých dôvodov, pre ktoré návrhu navrhovateľov vyhovel. Ďalej poukázal na to, ţe súd 7 2 Cdo 123/2014 nemôţe zasahovať do rozhodovacej činnosti katastra, ktorý o zápisoch práv k nehnuteľnostiam rozhoduje v správnom konaní. Okresný súd Bratislava IV uznesením z
  75. novembra 2012, č. k. 4 C 204/1992-572 rozhodol o trovách konania a to tak, ţe uloţil odporcom 1/ - 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ - 3/ náhradu trov konania vo výške 1 320,05 € na účet ich právneho zástupcu, sumu 508,67 € na účet navrhovateľov. Napokon uloţil odporcom 1/ - 3/ zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 199 €. Na odvolanie odporcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa z
  76. novembra 2012, č. k. 4 C 204/1992-558 a na odvolanie všetkých navrhovateľov ako aj všetkých odporcov proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
  77. novembra 2012 č. k. 4 C 204/1992-572 Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  78. septembra 2013, sp. zn. 9 Co 82/2013, 9 Co 83/2013 rozhodol tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
  79. januára 2013 č. k. 4 C 204/1992-598X.. zmenil tak, ţe návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/ potvrdil. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
  80. novembra 2012 č. k. 4 C 204/1992-572 zmenil tak, ţe navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a odporcovia 1/, 2/, 3/ nemajú na náhradu trov právo. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 4/ trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 128,46 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uviedol, ţe sa nestotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o naliehavom právnom záujme navrhovateľov 1/, 2/ na určovacom návrhu, pretoţe sú uţ v katastri nehnuteľností zapísaní ako (spolu)vlastníci predmetných nehnuteľností. Odhliadnuc od toho, navrhovatelia nepreukázali, ţe ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydrţaním. Navrhovatelia neprodukovali dôkazy, ktorými by preukázali svoje tvrdenia o dobromyseľnej drţbe nehnuteľností ich právnymi predchodcami. Na základe uvedeného zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh navrhovateľov zamietol. V časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov rozsudok súdu prvého stupňa (ktorým protinávrh zamietol) odvolací súd potvrdil, ale z iných právnych dôvodov. Petit protinávrhu povaţoval odvolací súd za nevykonateľný. Poukázal na to, ţe súdne rozhodnutie, ktorého premetom má byť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom na zápis zmien v katastri nehnuteľností, a preto musí byť rozhodnutie súdu spôsobilé k zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra. Dotknutá nehnuteľnosť musí byť identifikovaná katastrálnym územím, v ktorom leţí, ďalej parcelným číslom (v prípade pozemku), druhom pozemku, výmerou, ale tieţ 8 2 Cdo 123/2014 prípadným spoluvlastníckym podielom k celku (v prípade, ţe nehnuteľnosť má byť predmetom spoluvlastníckeho práva). Zároveň platí, ţe dotknuté nehnuteľnosti musia byť takto definované podľa aktuálneho stavu. Odporcami 1/, 2/, 3/ navrhnutý ţalobný petit o určení ich (spolu)vlastníckeho práva však uvedené poţiadavky nespĺňa, a preto by rozhodnutie súdu s takto (nedostatočne) označenou nehnuteľnosťou nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania odvolací súd zmenil, pretoţe tak ako navrhovatelia neboli úspešní vo svojom návrhu, tak aj odporcovia 1/ - 3/ neboli úspešní v konaní o ich vzájomnom návrhu, preto súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, 2, v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, ţe tak navrhovatelia ako aj odporcovia 1/ - 3/ nemajú právo na náhradu trov. Odporca 4/ bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v sume 128,46 € (súdny poplatok za odvolanie). Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia, a to vo všetkých častiach rozsudku s výnimkou rozhodnutia o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/. Uviedli, ţe v danom prípade im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237f O.s.p.) tým, ţe napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Odvolací súd konal o odvolaní, ktoré nemalo náleţitosti a z odvolacieho konania nie je zrejmé, aké boli dôvody odvolania, ktorými sa odvolací súd zaoberal. Súd vyšiel v ústrety len niektorým účastníkom v rozpore so zásadou rovnoprávneho postavenia účastníkov v konaní, tak v prípade odporcov v
  81. aţ
  82. rade ako aj v prípade odporcu 4/, ktorý aj bez podania odvolania dosiahol úspech v konaní – aj keď vystupoval samostatne, odvolací súd konal aj v časti, v ktorej bol uţ prvostupňový rozsudok právoplatný, porušil zásadu viazanosti odvolacieho súdu medzami odvolacieho návrhu, odňal navrhovateľom procesné práva na spravodlivý proces, porušil zásadu viazanosti skutkovým stavom ako zistil súd prvého stupňa, vydal prekvapivé rozhodnutie, keď navrhovatelia uţ nemali moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii dosiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav; po 21 rokoch a vykonanom dokazovaní, pri spise o viac ako 500 strán, odvolací súd vyslovil, ţe navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na riešení a usporiadaní dvojitého vlastníctva, odvolávajúc sa na zápis v katastri nehnuteľností, kde právnym titulom je zrušený „právoplatný rozsudok práve v tomto konaní, kde vlastne ide o dvojité vlastníctvo, konštatované aj v GP Č.X. zo dňa
  83. augusta 2012“. Ďalej dovolatelia poukázali na to, ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dokazovanie v súlade s konštantnou judikatúrou. 9 2 Cdo 123/2014 Taktieţ namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V obsiahlom dovolaní navrhovatelia poukázali na pochybenia súdov v konaní a navrhli, aby dovolací súd v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj odporca 2/ F. V. a to v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí vzájomného návrhu odporcov a ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. Poukázal na to, ţe ostatným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania a navrhovatelia sa toho ani nedomáhali. Podstatou konania zostalo určenie, ţe navrhovatelia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a nie to, ţe tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých J. a M. M.. Poukázal na to, ţe pred doručením rozsudku odvolacieho súdu odporca v
  84. rade J. K. zomrel (X.). Ţiadal, aby dovolací súd buď zmenil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, alebo ho zrušil. V doplnení dovolania odporca 2/ uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v ním napadnutej časti je arbitrárne, s tým, ţe ak protinávrh odporcov trpel vadou, súd mal postupovať podľa § 43 O.s.p. Právne nástupkyne po odporcovi 1/ J. K., ktorý zomrel X., S. J. a K. K. v písomných vyjadreniach k dovolaniu navrhovateľov 1/ - 3/ uviedli, ţe plne uznávajú vlastnícke právo rodiny J. k parcele č. X. v kat. území D. a súhlasia s tým, aby sa veci usporiadali v prospech rodiny J., ako sa to ţiada v tomto konaní. K dovolaniu odporcu 2/ uviedli, ţe nechcú byť navrhovateľkami v protinávrhu, pretoţe tento je výlučne „dielom odporcu 2/“. V podobnom zmysle sa k dovolaniam vyjadrila aj odporkyňa 3/. Nechce byť navrhovateľkou v konaní o protinávrhu a nedomáhala sa vlastníctva k „nezmyselnej parcele č. X.“. Vyslovila presvedčenie, ţe návrh navrhovateľov je oprávnený, jej predkovia a predkovia J. spolu dobre vychádzali a uznávali si navzájom hranicu medzi nimi uţívanými parcelami tak, ako sa medzi nimi nachádzal plot odjakţiva vedomí si rozdielu vo výške pozemkov – jej predkovia mali pozemok poriadne vyššie a predkovia J. zasa oveľa niţšie, a preto treba rešpektovať stav, ktorý je v prírode odjakţiva. Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadrili. Taktieţ odporca 2/ sa písomne nevyjadril k dovolaniu navrhovateľov. Odporca 4/ sa taktieţ k dovolaniam písomne nevyjadril. 10 2 Cdo 123/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania – navrhovatelia 1/, 2/, 3/ (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) – týka sa to výroku rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti o zamietnutí návrhu navrhovateľov, preskúmal v tejto časti napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je v tejto časti dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. (v znení O.s.p. účinného v čase podania dovolania – čo platí pre celé uznesenie) a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto časti nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či konania súdom nesprávne obsadeným). Z obsahu dovolania navrhovateľov vyplýva, ţe títo namietali vady podľa § 237d O.s.p. (v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo) no aj vadu podľa § 237f O.s.p. (odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom). Dovolací súd dospel k záveru, ţe vo vzťahu k odporcovi 4/ je rozsudok odvolacieho súdu postihnutý vadou podľa § 237d O.s.p. 11 2 Cdo 123/2014 Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova. Ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. určuje, ţe keď uţ bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôţe byť tá istá vec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova. V zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Podstatu skutku (skutkového deja) teba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov (a to vo všetkých formách jeho prejavu) na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený a ktorý následok v podobe vzniku (zmeny, či zániku) občianskoprávneho vzťahu umoţňuje z prejavov vôle konajúcich osôb vymedziť tie, ktoré tvoria skutok. Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, keď skutok bol súdom posúdený po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne. Čo do totoţnosti osôb konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) a nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Z pohľadu vyššie uvedených kritérií prekáţka veci právoplatne rozhodnutej prejednaniu tejto veci skutočne bránila odvolaciemu súdu rozhodnúť vo vzťahu k odporcovi 4/. Zo spisu nepochybne vyplýva, ţe súd prvého stupňa rozsudkom z
  85. novembra 2012, č. k. 4 C 204/1992-558 rozhodol (okrem iného tak), ţe určil, ţe nehnuteľnosti : pozemky CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X. – zastavané 12 2 Cdo 123/2014 plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2 a parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, vyznačené v Geometrickom pláne č. X. vypracovanom dňa
  86. augusta 2012 I. G. autorizačne overenom dňa
  87. augusta 2012 I. G., úradne overenom dňa
  88. septembra 2012 Správou katastra P. pod č. X. patria v podiele 1/8 do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej dňa X., naposledy bytom S., a v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelom X., naposledy bytom S.. Z celého konania je nesporné, ţe predmetom ostatného rozsudku súdu prvého stupňa bola aj časť pôvodnej parcely č. X. – verejné priestranstvo, ulica, neknihovaná k. ú. D., vo vzťahu ku ktorej vystupoval v konaní odporca 4/, ako jej výlučný vlastník. Z geometrického plánu Č.X. vyhotoveného
  89. augusta 2012 znalcom I. G. vyplýva, ţe novovzniknuté parcely č. X., X., X., X. pochádzajú z časti parciel CKN číslo X., X., X., zapísané na LV č. X. a duplicitne ako časť neknihovanej parcely č. X.. Ako z obsahu spisu vyplýva, parcely č. X., X., X. boli vytvorené pôvodným Geometrickým plánom I. zo
  90. marca 1991 č. zákazky X. s tým, ţe parcela č. X. vo výmere X. m2 pochádza výlučne z parcely č. X. – ulica neknihovaná, vo vzťahu ku ktorej bol pasívne legitimovaný vo veci iba odporca v
  91. rade, pretoţe neknihovaná parcela č. X. nachádzajúca sa v katastrálnom území D. patrila do výlučného vlastníctva odporcu 4/. V novom geometrickom pláne z parcely č. X. bola vytvorená nová parcela č. X.. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z
  92. novembra 2012, č. k. 4 C 204/1992-558 návrhu navrhovateľov vyhovel a jeho rozsudok odporca 4/ nenapadol odvolaním, preto sa tento rozsudok stal voči odporcovi 4/ právoplatným. Na základe odvolania odporcov 1/ – 3/ však odvolací súd zmenil celý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti (návrh zamietol), teda aj vo vzťahu k odporcovi 4/. Týmto odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm.d/ O.s.p., lebo znovu rozhodoval vo vzťahu k odporcovi 4/, hoci v tej istej veci sa vo vzťahu k odporcovi 4/ uţ prv právoplatne rozhodlo. Vzhľadom na existenciu tejto vady Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v jeho výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi 4/ bez ďalšieho zrušil. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo 13 2 Cdo 123/2014 k takejto procesnej vade. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. V danej veci bol viackrát upravovaný petit návrhu. Naposledy na základe návrhu navrhovateľov súd prvého stupňa uznesením z
  93. mája 2012 č. k. 4 C 204/1992-465 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v tomto znení : Súd určuje, ţe nehnuteľnosti : - pozemok pôvodne mpč. X. – záhrady o výmere X. m2, zapísaný v PK vloţke č. X., kat. úz. D., Správa katastra P. tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  94. marca 1991 geodetom I. a dňa
  95. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 a CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. m2, obe vedené na LV č. X. kat. úz. D., ďalej - pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, zapísaný na LV č. X., kat. úz. D., tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  96. marca 1991 geodetom I. a dňa
  97. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., pôvodne ako súčasť neknihovanej parcely v kat. úz. D. ako parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m2, a ďalej - pozemok, pôvodne parcela mpč. X. – ulica o výmere X. m2 ako neknihovaná parcela v kat. úz. D. v časti diel 1 o výmere X. m2 tak, ako je tento diel vyznačený v geometrickom pláne č. X. vyhotoveným J. v marci roku 1991 overenom dňa
  98. marca 1991 geodetom I. a dňa
  99. marca 1991 geodetkou I. pod č. X. pracovníčkou S., ktorý diel je teraz ako súčasť parciel : CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, CKN parc. č. X. – záhrady o výmere X. m2 a CKN 14 2 Cdo 123/2014 parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, všetky vedené na LV č. X., kat. úz. D., patria : - v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X., naposledy bytom S., a - v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X., naposledy bytom S.. Čiţe navrhovatelia sa domáhajú určenia, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých J. a M. M. na základe geometrického plánu I. z roku
  100. Podaním z
  101. augusta 2012 doručeným súdu toho istého dňa navrhovatelia v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 O.s.p. upravujú petit, a ţiadajú, aby súd určil, ţe nehnuteľnosti : pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2, pozemok CKN parc. č. X. – záhrada o výmere X. m2 a pozemok CKN parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, tak ako sú všetky tieto vyznačené v Geometrickom pláne Č.X. znalca I. G. zo dňa
  102. augusta 2012 na oddelenie pozemkov parcely číslo X., X., X., X., X., X. vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom (vysporiadanie duplicitného vlastníctva), autorizačne overený dňa
  103. augusta 2012 I. G., patria v podiele 1/8-ina do dedičstva po nebohej M. M., rod. M., nar. X., zomrelej X., naposledy bytom S. a v podiele 7/8-ín do dedičstva po nebohom J. M., rod. M., nar. X., zomrelému X., naposledy bytom S.. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, ţe pre účely vykonateľnosti rozsudku si dali vyhotoviť nový Geometrický plán Č.X. znalcom I. G.. Navrhovatelia úpravu petitu návrhu ţiadali aj na súdnom pojednávaní
  104. septembra
  105. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho priebehu konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu 15 2 Cdo 123/2014 po právoplatnosti uznesenia. O návrhu na zmenu návrhu súd rozhoduje uznesením, a to priamo na pojednávaní alebo mimo pojednávania. Súd prvého stupňa však o navrhovanom pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu vôbec nerozhodol. Odvolací súd uvedenú vadu konania, ku ktorej došlo na súde prvého stupňa vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej prehliadol. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti vo vzťahu k návrhu navrhovateľov 1/, 2/, 3/, vo vzťahu k odporcom 1/, 2/, 3/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie (odporcovia 1/, 2/, 3/ podali voči prvostupňovému rozsudku odvolanie a tento rozsudok sa voči odporcom 1/, 2/, 3/ nestal právoplatným). Odporca 2/ podal dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/ a ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a odporcovia 1/, 2/, 3/ nemajú právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas aj odporca 2/ – t. j. účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu (potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu), proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  106. 16 2 Cdo 123/2014 V danom prípade dovolaním odporcu 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie odporcu 2/ nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. (procesne) prípustné. Dovolanie odporcu 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť súdu skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a prípadne nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. 17 2 Cdo 123/2014 Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa protinávrh odporcov 1/, 2/, 3/, ktorým ţiadali určenie, ţe sú vlastníkmi nehnuteľnosti pôvodne vedenej ako parcela č. X. vo výmere X. m2 a aby zároveň uloţil H. vykonať zmenu v katastri nehnuteľností zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe keďţe návrhu navrhovateľov o určenie vlastníctva vyhovel, nemohol protinávrhu odporcov vyhovieť. Správe katastra nemôţe uloţiť povinnosť zápisu, pretoţe súd nemá právomoc zasahovať do rozhodovacej činnosti katastra. Odvolací súd (ktorý návrh navrhovateľov zamietol) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcov 1/, 2/, 3/, no z iných dôvodov – t. j. preto, lebo petit protinávrhu by bol nevykonateľný. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe súdne rozhodnutie, ktorého predmetom má byť určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je podkladom na zápis zmien v katastri nehnuteľností, z ktorého dôvodu musí byť rozhodnutie súdu spôsobilé k zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra. Preto musí byť dotknutá nehnuteľnosť identifikovaná katastrálnym územím, v ktorom leţí, ďalej parcelným číslom (v prípade pozemku), druhom pozemku, výmerou, ale tieţ prípadným spoluvlastníckym podielom k celku (v prípade, ţe nehnuteľnosť má byť predmetom spoluvlastníckeho práva). Zároveň platí, ţe dotknuté nehnuteľnosti musia byť takto definované podľa aktuálneho stavu. Odporcami 1/, 2/, 3/ navrhnutý ţalobný petit o určení ich (spolu)vlastníckeho práva však uvedené poţiadavky nespĺňal, a preto by rozhodnutie súdu s takto (nedostatočne) označenou nehnuteľnosťou nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu sa účastníci dozvedeli, ţe odvolací súd vyvodil iný právny názor pri zamietnutí protinávrhu zo skutočností prvostupňovým súdom neposudzovaných a nehodnotených. V tomto štádiu uţ ale nemali moţnosť sa k nim vyjadrovať, prípadne namietať existenciu dôvodov, ktoré boli pre odvolací súd rozhodujúce. 18 2 Cdo 123/2014 Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom, lebo účastníkovi konania odopiera moţnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, z hľadiska posúdenia odvolacím súdom však rozhodujúcich skutočností. Z uvedeného potom vyplýva, ţe ak odvolací súd dospel k záveru, ţe petit protinávrhu nespĺňa zákonom poţadované náleţitosti, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pretoţe odvolací súd tak nepostupoval, odňal tým dovolateľovi na strane odporcov moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale súčasne je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu o protinávrhu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťaţené vadami konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. ako aj inou vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej ako aj zmeňujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.) bez toho, aby sa zaoberal ďalšími dovolacími dôvodmi. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  107. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  108. marca 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 19 2 Cdo 123/2014

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.