Obsah (7)

§ 14§ 193§ 79§ 80§ 82§ 245§ 71

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 7/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a

§ 14ods.

1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 79/2014, z 26. februára 2015 takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného Mgr. R. V. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn. Tp 79/2014, z 26. februára 2015 o ţiadosti obvineného Mgr. R. V. o prepustenie z väzby rozhodol tak, ţe I.

§ 79ods.

3 Trestného poriadku ţiadosť obvineného Mgr. R. V., nar. X., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. II.

§ 80ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku nahradenie väzby obvineného Mgr. R. V., nar. X., t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava, dohľadom probačného a mediačného úradníka neuloţil. Proti uzneseniu o zamietnutí ţiadosti o prepustenie z väzby podal do zápisnice o výsluchu sťaţnosť obvinený. Sťaţnosť písomne odôvodnil a doručil Špecializovanému trestnému súdu bez príloh

1. marca 2015 a
2. marca 2015 aj s prílohami v počte
3. 2 6 Tost 7/2015 V písomne podanej sťaţnosti poukázal na odôvodnenie Špecializovaného trestného súdu, na svoju výpoveď z
4. marca 2015 k analýze kamerových záznamov spracovaných pracovníkmi Prezídia Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou protizločineckou jednotkou, Bratislava a na výsledky právnej pomoci z Veľkej Británie. Vyslovil názor, ţe vzhľadom na ním konštatované skutočnosti, je moţné uzavrieť, ţe jediným dôkazom, na ktorom je zaloţené podozrenie zo spáchania skutku je výpoveď poškodeného Ing. M. D.. Naproti tomu vykonané domové a osobné prehliadky, prehliadky iných priestorov (vozidiel), rozsiahle policajné pátranie po veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti v okolí miesta činu ako aj v okolí jeho bydliska, všetci vo veci vypočutí svedkovia a najmä viac ako 30 (tridsať) záverov znaleckých skúmaní z najrôznejších kriminalistických odvetví ako je daktyloskopia, chémia, biológia, podozrenie zo spáchania skutku nepotvrdzujú alebo ho priamo vylučujú ako páchateľa. Spochybnil závery ohľadne toho, kto všetko mal vedomosť o vôli poškodeného prísť vyzdvihnúť vnuka v kritický deň. Poukázal na výpoveď poškodeného v tom, ţe poškodený jemu nestihol oznámiť zmenu príchodu maloletého O.. Vyslovil nesúhlas so závermi prvostupňového rozhodnutia v tom, ţe sa nezaoberal pri rozhodovaní s viacerými významnými skutočnosťami svedčiacimi v jeho prospech. Nebral do úvahy narušenosť vzťahu medzi ním a poškodeným, skutočnosť, ţe poškodený s jeho dcérou (jeho exmanţelkou) podali na neho viac trestných oznámení, ţe poškodený proti nemu vypovedal aţ po 3 mesiacoch od spáchania skutku, nebral do úvahy výpoveď poškodeného z
5. júna 2014, v ktorej uviedol, ţe páchateľa neopoznal, skutočnosť, ţe poškodený uviedol, ţe páchateľ má farbu očí zeleno-hnedú a on má farbu očí modrú. Poukázal na to, ţe ESĽP v rozhodovacej činnosti vymedzuje dôvodné, resp. kvalifikované podozrenie zo spáchania trestného činu ako súbor skutočností alebo informácií spôsobilých presvedčiť objektívneho pozorovateľa, ţe určitá osoba mohla spáchať predpokladaný trestný čin. Objektívnosť posúdenia nesmie byť zaloţená na jednostrannom poukazovaní na jeden existujúci dôkaz bez prihliadnutia na iné zadováţené dôkazy, a to najmä v situácii vznikajúcich rozporov. Ţiadal, aby bolo brané do úvahy, ţe neexistuje ţiadny dôkaz, ţe sa v čase spáchania trestného činu nenachádzal čo i len v blízkosti miesta činu, ţe poškodený mení výpovede, na jeho rukách, oblečení, vo vozidle sa nenašli stopy povýstrelových splodín. 3 6 Tost 7/2015 Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil výroky pod poradovým číslom I./, II./ uznesenia zo dňa
6. februára 2015 a sám vo veci rozhodol, tak ţe ho

§ 79ods.

3 Tr. por. prepustí z väzby alternatívne tak, ţe sa väzba nahradí dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným

§ 80ods.

1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. spolu s uloţením primeraných povinností a obmedzení

§ 82ods.

1 písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. f/, písm. h/ Tr. por. a obvineného prepustí z väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, ţe sťaţnosť obvineného nie je dôvodná. Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe obvinenému bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Do väzby bol obvinený vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo

1. októbra 2014, sp. zn. Tp 79/2014, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Sťaţnosti obvineného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli zamietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. októbra 2014, sp. zn. 1 Tost 34/
3. Ďalšiu ţiadosť o prepustenie z väzby obvineného zamietol Špecializovaný trestný súd uznesením, sp. zn. Tp 79/2014, z
4. decembra
5. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

§ 80ods.

1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného a neuloţil nahradenie väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Sťaţnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z

1. decembra 2014 bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tost 1/2015, zo
2. januára
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe aj v tomto štádiu konania sú dané materiálne aj formálne podmienky väzby. 4 6 Tost 7/2015 Doteraz zistené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a aj napriek rôznym argumentom obhajoby, spočívajúcim v tom, ţe obvinený skutok nespáchal a dôkazy, ktoré boli vykonané, potvrdzujú jeho obranné tvrdenia, stále existujú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený. Je splnená aj druhá materiálna podmienka, naďalej u obvineného existuje dôvodná obava, ţe by v prípade prepustenia z väzby mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti a preto trvá u obvineného dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. c/ Tr. por. Ohľadne odôvodnenia dôvodov väzby

§ 71ods.

1 písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na predchádzajúce rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu pod sp. zn. Tp 79/2014 a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Obvinený v sťaţnosti argumentuje skutočnosťou, ţe obvineného zo spáchanej trestnej činnosti usvedčuje jediný dôkaz a tým je výpoveď poškodeného. Poukazuje na to, ţe obvinený ho neoznačil za páchateľa trestného činu vo svojej prvej výpovedi, ale aţ v ďalšej, ktorú urobil o 3 mesiace a v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP uvádza, ţe objektívnosť posúdenia nesmie byť zaloţená na jednostrannom poukazovaní na jeden existujúci dôkaz bez prihliadnutia na iné zadováţené dôkazy a to najmä v situácii vznikajúcich rozporov. Aj keď v tomto štádiu konania (berúc do úvahy, ţe uţ bolo vykonané oboznamovanie s výsledkami vyšetrenia, ale obţaloba v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ešte nebola podaná) nie je úlohou najvyššieho súdu rozhodujúceho o sťaţnosti vyhodnocovať vykonané dôkazy tak, ako to robí obhajoba. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje názor, ţe svedecká výpoveď poškodeného nie je jediným dôkazom, ktorý usvedčuje obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a v spise sa nachádzajú aj iné dôkazy, ktoré potvrdzujú skutočnosť, ţe poškodený od samého začiatku podozrieval obvineného zo spáchania trestnej činnosti. Je preto nutné, aby dôkazy, ktoré boli vykonané, boli súdom vyhodnotené a jedine súd môţe urobiť záver v hodnotení dôkazov buď v prospech obhajoby alebo obţaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje síce s názorom obhajoby, ţe dôkazy, o ktoré opiera obvinený svoje tvrdenia o svojej nevine sú v jeho prospech, ale nie je moţné hodnotiť dôkazy tak, ako ich vyhodnotil obhajca obvineného v podanej sťaţnosti. Nie je moţné v rámci rozhodovania o sťaţnosti zaoberať sa všetkými namietanými tvrdeniami obvineného a jeho návrhmi na hodnotenie toho ktorého dôkazu. 5 6 Tost 7/2015 V súlade so zákonom je aj druhý výrok uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica o neuloţení nahradenia väzby obvinenému Mgr. R. V. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pri rozhodovaní o náhrade väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným súd musí rozhodovať s prihliadnutím na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu. Uţ samotné vznesenie obvinenia obvinenému pre obzvlášť závaţný zločin vylučuje moţnosť nahradenia väzby

§ 80ods.

1 písm. c/ Tr. por. a preto je rozhodnutie prvostupňového súdu správne a v súlade so zákonom. Sťaţnosť obvineného nebola dôvodná a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 23. marca 2015 JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová