2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
1, § 386, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, v bode 9/ trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, v bode 10/ trestného činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, v bode 11/ prečinu podvodu
1 Tr. zák. a v bode 12/ prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe tam bliţšie uvedenom. Za to bol M. B. odsúdený
4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého bol
2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
por. odvolanie vyššie menovaného obvineného ako nedôvodné zamietnuté. Proti uvedenému rozhodnutiu druhostupňového súdu (jeho výroku o treste) podal 3 6 Tdo 39/2014 21. augusta 2013 obvinený M. B. prostredníctvom svojho obhajcu na Okresný súd Banská Bystrica dovolanie, kde ako dovolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. V bliţšom písomnom odôvodnení podaného dovolania bolo poukázané na to, ţe podvod
4 Tr. zák. účinného do
jeho názoru v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 ukladať trest odňatia slobody
1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003, keďţe trestný čin z nich najprísnejšie trestný bol spáchaný v čase, keď nebola do Trestného zákona zavedená tzv. asperačná zásada a skutky spáchané za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. sú prečiny. Za daných okolností by potom trestná sadzba, v rámci ktorej by mu súd mohol ukladať trest odňatia slobody predstavovala 2 roky aţ 8 rokov, čo znamená, ţe mu bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov preto obvinený M. B. najvyššiemu súdu navrhol, aby -
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, ţe právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9. júna 2010, sp. zn. 5T 21/2007, v celom rozsahu a aby zrušil tieţ aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; -
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol; -
4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody uloţeného napadnutým rozhodnutím. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril i prokurátor príslušnej krajskej 4 6 Tdo 39/2014 prokuratúry. Upozornil pritom na to, ţe obvinený M. B. sa skutkov v bodoch 3/ a 7/ rozsudku, ktoré ako čiastkové útoky jedného pokračujúceho trestného činu tvorili pokračujúci trestný čin podvodu
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. spolupáchateľstvom
2 Tr. zák. účinného do
4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace a pre výkon tohto trestu bol
2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. odmietol, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v rámci predbeţného preskúmania primárne zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), a ţe spĺňa tieţ i obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
1 veta prvá Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. Zároveň však ale dospel k záveru, ţe obvineným tvrdené dôvody dovolania sú zjavne preukázané a ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por., a preto v zmysle § 382a Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, v rámci ktorého bolo zistené, ţe dovolanie bolo podané dôvodne. 5 6 Tdo 39/2014
1 písm. h/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.) dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.) dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
4 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.) dôvod
odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba poznamenať, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. 6 6 Tdo 39/2014 Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., neţ ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Ak ide potom o dovolanie obvineného M. B., tak na podklade tohto najvyšší súd ako súd dovolací dospel k takému záveru, ţe v preskúmavanej veci ani obhajoba, ani prokurátor a ani oba konajúce súdy správne neurčili to zákonné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z viacerých súdených trestných činov najprísnejšie trestný, a ktoré teda malo byť základom pre ukladaný úhrnný trest. Trest nemal byť ukladaný
4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. účinného do 31. augusta 2003 a trest mal byť následne ukladaný
3 za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. účinného do
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa trestnosť činu posudzuje
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (pozn.: pod trestnosťou činu sa tu rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok o vine a treste; neprichádza do úvahy rozhodovať o vine
jedného zákona a o treste
ďalšieho zákona). Podobne Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. účinný od 1. januára 2006 v ust. § 2 ods. 1 upravuje, ţe trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Pokiaľ ide o čin uvádzaný vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, tak týmto treba rozumieť skutok v procesnom zmysle slova a nie jeho právnu kvalifikáciu. Podmienkou toho, aby mohol byť páchateľ uznaný vinným za účinnosti novšieho Trestného zákona za čin, ktorý spáchal za účinnosti skoršieho zákona, je potom tá skutočnosť, ţe takýto čin napĺňa nielen všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu
zákona účinného v čase jeho spáchania, ale i všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu
zákona neskoršieho. Rozhodujúce v tomto smere nie je pomenovanie trestného činu, ale materiálny obsah posudzovaného konania. Čo sa týka zodpovedania tej otázky, ktorý z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku je pre páchateľa priaznivejší, tu najvyšší súd v súlade s ustálenou súdnou praxou poznamenáva, ţe za najpriaznivejší je potrebné považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení, vzťahujúcich sa na súdený skutok, poskytuje miernejší (priaznivejší) konečný výsledok pre páchateľa. Posudzuje sa tak pouţitie skoršieho i novšieho zákona ako celku, len púhe porovnanie trestných sadzieb nestačí. V prípade trestných činov majetkovej povahy je navyše nevyhnutné ako na ďalšie rozhodujúce kritérium pri posudzovaní trestnosti činu z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona prihliadať i na výšku spôsobenej škody, ktorá je jednak kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania, a jednak i jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. 8 6 Tdo 39/2014 č. 140/1961 Zb., a v neposlednom rade tieţ aj jedným z hľadísk pri určení druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 31 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (R 21/2002). Hodnotenie konkrétneho stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť
4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. má podstatný význam nielen pre úvahu, či ide vôbec o trestný čin, ale rozhodujúcim spôsobom zasahuje aj do úvah o tom, či ide o trestný čin závaţnejšieho alebo menej závaţnejšieho charakteru. Uvedené ustanovenie treba povaţovať i pri úvahách v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. za jedno z určujúcich hľadísk, ktoré sa stáva zásadným určovateľom pre posúdenie trestnosti určitého konania (R 33/1962). Čo sa týka prípadnej aplikácie Tr. zák. č. 140/1961 Zb., nedá napokon neupozorniť aj na tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 35 ods. 2, ktorú bola zavedená s účinnosťou od 1. septembra 2003 zákonom č. 171/2003 Z.z. Okrem vyššie uvedeného pomerne podrobného ozrejmenia toho, pouţitie ktorého zákona je pre obţalovaného najpriaznivejšie, je potom potrebné sa na danom mieste bliţšie zaoberať i otázkou, ako určiť čin z viacerých trestných činov najprísnejšie trestný, a to osobitne za situácie, ak hroziace tresty (trestné sadzby) za niektoré trestné činy sú rovnako vysoké.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloţí mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom
takého zákonného ustanovenia moţno v rámci úhrnného trestu uloţiť aj iný druh trestu, ak jeho uloţenie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôţe byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.
4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. 9 6 Tdo 39/2014
1, veta prvá zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na moţnosť nápravy a pomery páchateľa. Obvinený M. B. bol v predchádzajúcom konaní právoplatne uznaný vinným : - v bodoch 3/ a 7/ zo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu v spolupáchateľstve
2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, za ktorý hrozí odňatie slobody na 2 roky aţ 8 rokov; - v bode 9/ zo spáchania trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, za ktorý hrozí odňatie slobody na 1 aţ 5 rokov; - v bode 11/ zo spáchania prečinu podvodu
1 Tr. zák., za ktorý hrozí odňatie slobody aţ na 2 roky; - v bode 12/ zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý hrozí odňatie slobody 1 rok aţ 5 rokov. Za spáchanie trestného činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. účinného do 31. augusta 2003 (skutok uvedený pod bodom 10/) ustanovuje zákon odňatie slobody na 2 roky aţ 8 rokov. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, v prípade dvoch trestných činov stanovuje zákon rovnako vysoký trest (najvyšší spomedzi ostatných), a to konkrétne odňatie slobody na 2 roky aţ 8 rokov. Otázka potom znie, ako resp.
čoho stanoviť v takomto prípade ten z nich, ktorý je najprísnejšie trestný, a
ktorého teda treba ďalej postupovať pri ukladaní trestu? Tu nedá nepoznamenať, ţe hoci existuje viacero judikátov, ktoré dávajú návod na to, ako určiť čin z viacerých činov najprísnejšie trestný (
výšky hornej hranice trestu odňatia slobody,
výšky dolnej hranice trestu odňatia slobody,
toho či a ako prísne tresty alternatívne hrozia), ţiaden z nich nedáva odpoveď na to, ktorý trestný čin je prísnejšie trestný, ak hroziace tresty aj ich trestné sadzby sú rovnaké. Najvyšší súd zastáva názor, ţe v takomto prípade je potrebné za ďalšie určujúce kritérium považovať dôležitosť chráneného záujmu, vyjadrenú v poradí jednotlivých hláv Trestného zákona (je všeobecne známe, ţe hlavy sú usporiadané
dôleţitosti chráneného záujmu). Pokiaľ ide pritom o „starý“ Trestný zákon, na podporu uvedeného moţno odkázať 10 6 Tdo 39/2014 na ust. § 3 ods. 4 (k tomu treba hneď poukázať i na § 31 ods. 1), kde ako prvý ukazovateľ, ktorý treba brať do úvahy pri posudzovaní stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania uvádza práve uţ spomínaný význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý. V zmysle skôr uvedeného je teda trestný čin skrátenia dane a poistného, ktorý je súčasťou II. hlavy Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nazvanej ako „Trestné činy hospodárske“ prísnejšie trestný ako trestný čin podvodu, spadajúci pod „Trestné činy proti majetku“, tvoriace aţ IX. hlavu tohto Trestného zákona. V tejto súvislosti moţno tieţ poukázať na to, ţe pokiaľ ide o Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. účinný od 1. januára 2006, tak tento kladie zvýšený dôraz na iné hodnoty a záujmy ako ten predchádzajúci, a vychádza preto aj z celkom iného usporiadania jednotlivých hláv. Pokiaľ ide pritom o potrebu dovolacím súdom uvádzaného právneho posúdenia konania obvineného M. B., uvedeného vo výroku napadnutého prvostupňového rozsudku pod bodom 10/ a spáchaného 28. marca 2003 (a teda v čase, keď nebola ešte do Trestného zákona zavedená tzv. asperačná zásada) ako trestného činu skrátenia dane a poistného
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. účinného do
3, § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. účinného do 31. augusta 2003, a to v rámci trestnej sadzby 2 roky aţ 8 rokov odňatia slobody (k tomu treba podotknúť, ţe 2 roky trestu odňatia slobody, ktoré sú dolnou hranicou trestnej sadzby stanovenej pri najprísnejšom trestnom čine sú zároveň najvyššou spomedzi všetkých do úvahy prichádzajúcich dolných hraníc trestných sadzieb odňatia slobody - viď § 35 ods. 1 veta druhá Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), zatiaľ čo napadnutými rozhodnutiami bol tento právoplatne odsúdený za pouţitia asperačnej zásady
4, § 35 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
1 písm. i/ Tr. por. v dôsledku popísaného pochybenia zásadného charakteru v neprospech obvineného, je zároveň zrejmé i to, ţe druhý obvineným uplatnený dovolací dôvod uvedený pod písm. h/ toho istého ustanovenia Trestného poriadku uţ vzhľadom na zistené nedostatky konštatovať nemoţno, keďţe o jeho naplnení moţno hovoriť iba vtedy, ak by bol v posudzovanom prípade uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace je v zákonnej sadzbe 2 roky aţ 8 rokov odňatia slobody) alebo ak by bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Vo vzťahu k zistenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. najvyšší súd záverom uvádza, ţe súdna prax uznáva, ţe uvedený dovolací dôvod môţe zaloţiť o.i. tieţ nesprávna aplikácia takých hmotnoprávnych ustanovení kogentnej povahy, viaţucich sa k rozhodovaniu o treste, akými sú napr. ustanovenia o ukladaní úhrnného trestu. Aj takéto pochybenie moţno teda podradiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho 12 6 Tdo 39/2014 ustanovenia“ (k uvedenému ako i k vzájomnému vzťahu dovolacích dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. viď bliţšie stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj 46/2010, prijaté 14. júna 2010 a uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2011). Len na okraj - bez vplyvu na výsledok daného konania - nedá s prihliadnutím na obsah podaného dovolania neuviesť, ţe obvinený nesprávne určil okamih spáchania skutkov uvedených vo výroku prvostupňového rozsudku pod bodmi 3/ a 7/, posúdených ako jeden pokračujúci trestný čin podvodu
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.