o zaplatenie 52,48 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 3 Cdo 576/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. P., a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. S. P., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej Ing. M. Ď., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. S. J., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 52,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 147/2005, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2013 sp. zn. 6 Co 333/2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2013 sp. zn. 6 Co 333/2013 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd zaviazal ţalovanú zaplatiť jej 1 581 Sk s príslušenstvom z dôvodu, ţe ich poistný vzťah zaloţený poistnou zmluvou č. X. zanikol
3. novembra 2002 [§ 9 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti (ďalej len „zákon“)]. Uvedená suma predstavuje poistné do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo (§ 11 ods. 7 zákona). Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
4. septembra 2005 č.k. 18 C 147/2005-36 ţalobe v plnom rozsahu vyhovel a ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania. 2 3 Cdo 576/2015 Krajský súd v Bratislave odvolanie ţalovanej proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa odmietol uznesením z
5. mája 2013 sp. zn. 6 Co 333/2013 ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe napadnutý rozsudok bol ţalovanej doručený
6. októbra 2008, odvolacia lehota začala plynúť
7. októbra 2008 a uplynula
8. októbra 2008 (utorok). Ţalovaná podala odvolanie osobne na súde prvého stupňa
9. novembra 2012, teda oneskorene. Odvolací súd k tomu dodal, ţe za deň doručenia odvolaním napadnutého rozsudku nemôţe byť povaţovaný
10. november 2012 (kedy ho ţalovaná odovzdala svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. K namietanej procesnej vade viedol nesprávny postup, v rámci ktorého jej súd prvého stupňa v rozpore so zákonom ustanovil opatrovníka, ktorému potom doručoval napadnutý rozsudok. Doručenie rozsudku takto ustanovenému opatrovníkovi nemohlo mať právne účinky doručenia rozsudku ţalovanej. Vzhľadom na to, ţe v jej prípade ani nezačala plynúť odvolacia lehota, nemohlo byť jej odvolanie podané oneskorene. Z týchto dôvodov ţiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
11. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala účastníčka zastúpená v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; uznesenie o odmietnutí odvolania v nich uvedené nie je. Dovolanie ţalovanej preto v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. 3 3 Cdo 576/2015 Prípustnosť dovolania ţalovanej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej zo závaţných procesných vád taxatívne vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k týmto vadám, vyplýva z § 242 ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. V dovolaní sa namieta, ţe súdy odňali ţalovanej moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Dovolateľka konkretizuje, ţe súd prvého stupňa jej ustanovil opatrovníka v rozpore so zákonom a odvolací súd odmietol jej odvolanie, i keď nebolo podané oneskorene. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 4 3 Cdo 576/2015 Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. platí, ţe pokiaľ neurobí iné opatrenia, môţe súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťaţko prekonateľnými prekáţkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Citované ustanovenie upravuje osobitný inštitút zastúpenia na základe rozhodnutia súdu. Podľa tohto ustanovenia môţe súd ustanoviť opatrovníka iba pre účely konania (ad hoc) ak zistí niektorý z dôvodov uvedených v § 29 ods. 2 O.s.p. Podstatou tejto právnej úpravy nie je uľahčiť (zjednodušiť) súdu procesný postup, ale to, aby súdom ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomného účastníka (viď tieţ viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 26/2011). Neustanovenie opatrovníka v situácii, v ktorej mu ustanovený mal byť, ale rovnako aj ustanovenie opatrovníka vtedy, keď neboli preukázané dôvody pre jeho ustanovenie, má závaţné procesnoprávne dôsledky z hľadiska ochrany procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Judikatúra dospela k záveru, ţe súd má pred ustanovením opatrovníka ţalovaným z dôvodu ich neznámeho pobytu vyčerpať všetky moţnosti zistenia, či ich pobyt je skutočne neznámy (V 30/1974). Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi (§ 29 ods. 2 O.s.p.), ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (R 21/1971, R 66/1996). V danom prípade súdy nepostupovali dôsledne podľa vyššie uvedených ustanovení. Súd prvého stupňa vydal najskôr platobný rozkaz, ktorý sa ale vrátil ako nedoručený ţalovanej s poznámkou poštového doručovateľa, ţe adresát je na adrese „B.“ neznámy. Súd prvého stupňa preto platobný rozkaz zrušil. Miesto pobytu ţalovanej zisťoval dopytom na Register obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý
12. decembra 2004 (č.l. 12 spisu) a tieţ
13. júna 2005 (č.l. 21 spisu) potvrdil správnosť uvedenej adresy ţalovanej. Identickú adresu oznámila súdu aj Sociálna poisťovňa
14. júna 2005 (č.l. 22 spisu). Súd prvého stupňa sa potom pokúsil doručiť ţalobu na uvedenú adresu
15. júna 2005, zásielka sa ale opätovne vrátila ako nedoručená vzhľadom na to, ţe adresát je v mieste doručenia neznámy (č.l. 26 spisu). Obdobne sa – ako nedoručená – vrátila zásielka adresovaná odporkyni na adresu obchodnej spoločnosti P., s.r.o. (č.l. 26 spisu). Okresný súd Bratislava I následne uznesením z
16. júna 2005 č.k. 18 C 147/2005-29 ustanovil ţalovanej opatrovníčku v osobe 5 3 Cdo 576/2015 zamestnankyne tohto súdu (§ 29 O.s.p.). S takto ustanovenou opatrovníčkou potom konal; tejto opatrovníčke bol
17. októbra 2005 doručený rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovaná
18. októbra 2008 nahliadla do spisu a poţiadala o vyhotovenie fotokópií listín zaloţených do spisu. V zmysle záznamu o nahliadnutí do spisu (č.l. 42 spisu) jej pri tom bola vydaná aj fotokópia rozsudku súdu prvého stupňa. Ţalovaná neskôr udelila plnú moc Ing. P. Ď. (č.l. 45 spisu), ktorý nahliadol do spisu
19. novembra 2012; na jeho ţiadosť mu pri tom bol vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
20. septembra 2005 č.k. 18 C 147/2005-
21. Ţalovaná podaním z
22. novembra 2012 (č.l. 50 spisu) poţiadala súd prvého stupňa o doručenie ţaloby s odôvodnením, ţe sa na adrese „B.“ nepretrţite zdrţiava a údaje na doručenkách vyznačené poštovým doručovateľom o tom, ţe je v mieste doručovania neznáma, nezodpovedajú skutočnosti; výslovne tieţ uviedla, ţe zároveň podáva odvolanie proti uvedenému rozsudku. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu uţ dávnejšie dospela k záveru, ţe ak súd namiesto s účastníkom konania koná s opatrovníkom, ktorého ustanovil účastníkovi, hoci neboli splnené podmienky pre také procesné opatrenie v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., odníme účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 27/2001). Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia moţnosti konať pred súdom povaţuje tieţ postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, ako aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001). V preskúmavanej veci súd prvého stupňa napriek tomu, ţe mu Register obyvateľov Slovenskej republiky (ale tieţ Sociálna poisťovňa) opakovane potvrdil, ţe ţalovaná má pobyt hlásený na adrese „B.“, vychádzal iba z opačnej informácie na vrátenej doručenke bez toho, aby dostatočným spôsobom overoval správnosť tohto údaju vyznačeného poštovým doručovateľom, resp. bez toho, aby sa pokúsil doručiť písomnosť ţalobkyni inak. Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa pred ustanovením opatrovníka ţalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. nevykonal náleţité šetrenie, je namieste záver, ţe v danom prípade neboli splnené procesné 6 3 Cdo 576/2015 predpoklady pre postup podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ súd napriek tomu v ďalšom konal nie so ţalovanou, ale s jej opatrovníčkou, odňal ţalovanej moţnosť pred súdom konať. Odvolací súd pri posudzovaní včasnosti podania odvolania vychádzal z toho, ţe ţalovaná nahliadla
23. októbra 2008 do spisu „a toho istého dňa jej bola odovzdaná fotokópia spisu vrátane napadnutého rozsudku“ (č.l. 42 spisu). Z toho vyvodil, ţe v uvedený deň jej bol riadne doručený prvostupňový rozsudok. Najvyšší súd uţ ale dávnejšie dospel k názoru, ţe prevzatie fotokópie rozhodnutia účastníkom konania alebo jeho zástupcom pri nazeraní do súdneho spisu (§ 44 ods. 1 O.s.p.) nemá právne účinky doručenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 45 a nasl. O.s.p. (viď R 64/2013). Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia vyvolá dôsledok, ţe odvolacia lehota začne plynúť osobe, ktorej sa doručuje; nie je preto podstatné, či táto osoba sa inak (neţ na základe riadneho doručenia) oboznámila s obsahom rozhodnutia (porovnaj k tomu aj R 19/1968, ako aj Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 605). Doručenie prvostupňového rozhodnutia opatrovníčke, ktorá bola ţalovanej ustanovená v rozpore s § 29 ods. 2 O.s.p., nemalo právne účinky riadneho doručenia. Účinky doručenia malo aţ prevzatie tohto rozhodnutia zástupcom ţalovanej
24. novembra
25. Odvolanie, ktoré podala ţalovaná
26. novembra 2012 (č.l. 50 spisu), bolo preto podané pred uplynutím odvolacej lehoty (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Tým, ţe odvolací súd napriek tomu jej odvolanie odmietol, odňal jej moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tieţ (údajnou) nepreskúmateľnosťou dovolaním napadnutého uznesenia, najvyšší súd uvádza, ţe judikatúra najvyššieho súdu povaţuje nepreskúmateľnosť nie za vadu konania v zmysle § 237 O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tieţ III. ÚS 551/2012). Vzhľadom na to, ţe odvolací súd odmietol odvolanie ţalovanej v procesnej situácii, v ktorej neboli pre tento postup dané procesné predpoklady, najvyšší súd zrušil jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom konaní rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods.1 O.s.p.). 7 3 Cdo 576/2015 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
27. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
28. októbra 2015 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková