1, ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje v časti, týkajúcej sa neuznania miestnej príslušnosti vo veci návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Györ zo dňa
3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze č. 154/2010 Z.z. v znení neskorších zmien (ďalej uţ len „zákona o EZR“) neuznáva svoju miestnu príslušnosť vo veci L. B., nar. X. v D., naposledy bytom D., R. X./X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov - návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Györ zo dňa 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, s jeho odkladom do doby skončenia trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 2T 32/2010 a - návrhu na vzatie L. B.
1 zákona o EZR do vydávacej väzby, a 2 6 Tost 19/2014 vec postupuje Krajskému súdu v Trnave na prejednanie a rozhodnutie. Vychádzajúc z odôvodnenia treba dodať, ţe príslušnosť Krajského súdu v Trnave má byť daná tým, ţe vyţiadaný má naposledy evidované trvalé bydlisko v D. a vykonáva trest odňatia slobody v Leopoldove. Proti vyššie citovanému uzneseniu bola podaná zo strany prokurátora v zákonnej lehote sťaţnosť. Ten upozornil v prvom rade na tú skutočnosť, ţe v čase, keď sa začalo konanie o európskom zatýkacom rozkaze, vyţiadaná osoba vykonávala trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ţeliezovce. K jej preeskortovaniu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov došlo aţ 18. marca 2014, kde bol následne aj realizovaný výsluch v zmysle § 19 ods. 2 zákona o EZR. Čo sa týka potom ust. § 11 ods. 1 zákona o EZR, tak toto treba povaţovať
jeho názoru za všeobecné vo vzťahu k súdom pouţitému ust. § 17 ods. 3 zákona o EZR. Záverom bolo poukázané i na ust. § 18 ods. 1 zákona o EZR, ktoré s eventuálne podanou sťaţnosťou proti rozhodnutiu o prepustení z vydávacej väzby spája odkladný účinok len v prípade, ţe je súčasne podaná sťaţnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone EZR, z dôvodu čoho je teda vhodné, aby o oboch skutočnostiach rozhodoval naraz jeden a ten istý krajský súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor najvyššiemu súdu navrhol sťaţnosťou napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k takému záveru, ţe podaná sťaţnosť je sčasti dôvodná. Z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe dňa 9. apríla 2014 bol podaný na Krajský súd v Nitre návrh Krajskej prokuratúry v Nitre, sp. zn. 2Kpt 11/14/4400,
1 a § 29 ods. 1 zákona o EZR na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Györ zo dňa 14. januára 2014, sp. zn. B.417/2012/36, vydaného na L. B. (za účelom jeho trestného stíhania v Maďarsku) s odkladom jeho realizácie do doby skončenia trestného konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 2T 32/2010, ako i návrh
1 zákona o EZR na vzatie vyššie menovanej 3 6 Tost 19/2014 vyţiadanej osoby do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. Pre potreby správneho rozhodnutia o podanej sťaţnosti boli potom na základe vlastného šetrenia najvyššieho súdu zistené (overené) i ďalšie dôleţité skutočnosti, a síce, ţe : - konanie o vyššie citovanom európskom zatýkacom rozkaze začalo na Krajskej prokuratúre v Nitre
1 zákona o EZR na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda; zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť.
1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, príslušný sudca, po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. O rozhodnutí o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby sudca vyrozumie príslušný ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
3 zákona o EZR na konanie
odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. 4 6 Tost 19/2014
1 veta prvá, časť pred bodkočiarkou zákona o EZR po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
2 zákona o EZR na konanie
odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorému podal návrh prokurátor príslušný
. Uţ z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákon o EZR stanovuje odlišným spôsobom príslušnosť prokuratúry a súdu ako vykonávajúcich justičných orgánov. Kým miestna príslušnosť krajskej prokuratúry na vykonávanie predbežného vyšetrovania sa riadi § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR, miestnu príslušnosť krajského súdu upravuje citovaný zákon na viacerých miestach, a to v závislosti od navrhovaného postupu (na postup
3 ako i § 22 ods. 2 zákona o EZR je príslušný ten krajský súd, ktorému príslušný prokurátor predloţil návrh, na postup
3 zákona o EZR potom ten, v obvode ktorého je vyţiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody). Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, tu Krajská prokuratúra v Nitre
1 per analogiam zákona o EZR (v čase začatia konania o európskom zatýkacom rozkaze uţ bola vyţiadaná osoba obmedzovaná na osobnej slobode z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody) správne začala a aj naďalej v súlade so zákonom vykonáva predbeţné vyšetrovanie, keďţe neskoršie preeskortovanie vyţiadanej osoby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov nemalo v zmysle § 11 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona o EZR (doplnená novelou č. 344/2012 Z.z. s účinnosťou od 1. decembra 2012) na zmenu jej príslušnosti ţiaden vplyv. Čo sa týka potom príslušnosti súdu na konanie a rozhodnutie, tu treba v prvom rade upozorniť na tú skutočnosť, ţe zo strany krajskej prokuratúry boli podané dva návrhy, jednak návrh na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu s odkladom jeho realizácie a jednak návrh na vzatie vyţiadaného do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať. Pre obe tieto konania upravuje pritom zákon o EZR príslušnosť súdu rozličným spôsobom. Keďţe si vyţiadaný L. B. momentálne odpykáva trest odňatia slobody, právoplatne mu uloţený slovenským súdom (§ 17 ods. 1 zákona o EZR), príslušnosť súdu 5 6 Tost 19/2014 na konanie o jeho vzatí do vydávacej väzby sa spravuje ustanovením § 17 ods. 3 zákona o EZR, určujúcim ako rozhodujúce miesto výkonu trestu. Presnejšie povedané, v zmysle posledne uvedeného ustanovenia je na konanie
1 zákona o EZR príslušný ten krajský súd, v obvode ktorého je vyžiadaná osoba v rozhodnom čase vo väzbe resp. výkone trestu odňatia slobody. Relevantné je tu teda aktuálne miesto výkon väzby či trestu odňatia slobody. Názor prokuratúry spočívajúci v tom, ţe ust. § 11 ods. 1 zákona o EZR je všeobecné aj vo vzťahu ust. § 17 ods. 3 zákona o EZR, je chybný, nakoľko nevychádza z obsahu daných ustanovení a nemá oporu v ţiadnom z výkladových pravidiel. Miestna príslušnosť krajského súdu na konanie
1 zákona o EZR je v § 17 ods. 3 zákona o EZR upravená samostatne - nezávisle od miestnej príslušnosti prokurátora, ktorá týmto ustanovením rovnako nie je dotknutá. Časť vety za bodkočiarkou v § 11 ods. 1 zákona o EZR („zmena miesta výkonu väzby alebo miesta výkonu trestu odňatia slobody v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze nemá vplyv na príslušnosť“), o ktorú bolo predmetné ustanovenie doplnené novelou č. 344/2012 Z.z., nadväzuje na predchádzajúcu časť vety a týka sa iba miestnej príslušnosti prokuratúry. Vychádzajúc z uvedeného, tieţ s poukazom na to, ţe vyţiadaný L. B. si v súčasnosti odpykáva trest v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, moţno potom konštatovať, podaná sťažnosť prokurátora je nedôvodná, pokiaľ ide o postúpenie veci
3 zákona o EZR Krajskému súdu v Trnave ako miestne príslušnému na rozhodnutie o návrhu na vzatie vyţiadaného do vydávacej väzby
1 zákona o EZR. Napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je v danej časti správne a v súlade so zákonom, s výnimkou toho, ţe sa v jeho odôvodnení z neznámeho dôvodu okrem miesta výkonu trestu odňatia slobody poukazuje i na naposledy evidované trvalé bydlisko vyţiadaného v D., nemajúce v tomto smere ţiadny význam. Nie je tomu ale tak uţ v prípade postúpenia veci Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu s odkladom jeho realizácie
1, § 29 ods. 1 zákona o EZR, kde je naopak podanú sťažnosť treba považovať za opodstatnenú (preto bolo v danej časti napadnuté rozhodnutie zrušené). Pri určovaní príslušnosti súdu na konanie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu totiţ platí iné pravidlo, uvedené v § 22 ods. 2 zákona o EZR, v zmysle ktorého je príslušným ten 6 6 Tost 19/2014 krajský súd, ktorému podal návrh prokurátor príslušný
. Miestne príslušný krajský súd tu teda určuje príslušná krajská prokuratúra vykonávajúca predbežné vyšetrovanie podaním návrhu. Uvedené ustanovenie Krajský súd v Nitre pri svojom rozhodnutí o postúpení veci Krajskému súdu v Trnave (na rozhodnutie o oboch predloţených návrhoch) vôbec nezohľadnil, inak by totiţ musel dospieť k záveru o svojej príslušnosti na postup
1 zákona o EZR, zaloţenej predloţením mu návrhu zo strany Krajskej prokuratúry v Nitre
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.