← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 5 Nc 1/2014 Slovenskej republiky 5 Nc 2/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. H., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, v Bratislave, Podbrezovská 34, proti odporcovi Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 4 C 88/2010, o vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 6 Cdo 20/2014, sp.zn. 6 MCdo 16/2013, takto r o z h o d o l : Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 6 Cdo 20/2014 a sp.zn. 6 MCdo 16/

  1. O d ô v o d n e n i e V konaní o podanom dovolaní, ktoré je na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené pod sp.zn. 6 Cdo 20/2014 a v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 6 MCdo 16/2013, ţalobca vo svojich písomných podaniach z
  2. januára 2014 vzniesol identickú námietku zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. D. Š. a JUDr. R. Č., ktorí sú v predmetných veciach zákonnými sudcami a navrhol, aby boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania týchto vecí. V námietke ţalobca uviedol, ţe o dôvode vylúčenia sa dozvedel
  3. januára
  4. Za dôvody pre vylúčenie JUDr. R. Č. uviedol, ţe má vedomosť o tom, ţe menovaný sa ako ţalobca ţalobou z
  5. júla 2012 proti ţalovanému - Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci určenia porušenia práva ţalobcu na rovnaké zaobchádzanie a práva nebyť 2 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 diskriminovaný, o nápravu protiprávneho stavu a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, domáhal okrem iného aj určenia, ţe rozhodnutím predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. H. o priznaní odmien sudcom tohto súdu v decembri 2009, v júli 2010 a v decembri 2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil právo ţalobcu na rovnaké zaobchádzanie a právo nebyť diskriminovaný, zaplatenia sumy 21 850 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatenia nemajetkovej ujmy 10 000 Eur do troch dní od právoplatností rozsudku a náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ţalobe JUDr. R. Č. uviedol, ţe nepozná dôvod, pre ktorý mu bola priznaná niţšia odmena v porovnaní s ďalšími členmi senátu a v porovnaní aj s ostatnými sudcami občianskoprávneho kolégia. Ďalej sa ţalobca domáhal právnej ochrany podľa ustanovení antidiskriminačného zákona a uviedol, ţe podľa antidiskriminačnej zásady (pravidla) patrí za rovnakú prácu rovnaká odmena. Skutočnosť, ţe mal vo vyššie uvedených rokoch vyplatenú niţšiu odmenu oproti ostatným členom senátov, v ktorých pracoval, pociťoval ako hrubo, aţ nespravodlivo neznesiteľnú. Podľa jeho tvrdenia mu bolo vo veľkom rozsahu odopreté plnenie poskytnuté ostatným sudcom v úplne porovnateľnej situácii. Uvedenou diskrimináciou bola zníţená jeho dôstojnosť a s takýmto hrubým bezprávím sa v celom svojom doterajšom osobnom a profesionálnom ţivote ani len v náznakoch nestretol. Zo ţalobného návrhu, ako aj samotného petitu je zrejmé, ţe sa JUDr. R. Č. cítil byť hrubo poníţený, a to nespravodlivo a neznesiteľne práve konaním JUDr. Š. H.. Z uvedeného je zrejmý negatívny postoj JUDr. R. Č. k ţalobcovi, ktorý podľa jeho názoru spáchal na ňom bezprávie s akým sa on v celom svojom osobnom a profesionálnom ţivote ani v náznakoch nestretol. Zaujatosť sudkyne JUDr. D. Š. ţalobca namietal s poukazom na skutočnosti, ţe menovaná opakovane vyjadrila svoj názor v súvislosti s konaním, ktoré bolo proti ţalobcovi vedená zo strany bývalej ministerky spravodlivosti. Uviedol, ţe ministerka spravodlivosti L. Ţ. podala
  6. novembra 2010 Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti nemu ako sudcovi a predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Následne
  7. decembra 2010 ministerka spravodlivosti doručila Ústavnému súdu Slovenskej republiky podanie, ktorým doplnila uvedený návrh na začatie disciplinárneho konania o vyjadrenie JUDr. D. Š. z
  8. novembra
  9. Ministerka spravodlivosti medzi iným v podaní uviedla: „Z vyjadrenia JUDr. D. Š. z
  10. novembra 2010, okrem iného, vyplýva, ţe plnila všetky povinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak vo vnútri, ako aj navonok - vo vzťahu ku všetkým 3 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 orgánom štátu, no najmä vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky....“ „Počas doby, keď vykonávala funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v dobe keď táto nebola obsadená, boli na Najvyššom súde Slovenskej republiky vykonané kontroly Ministerstvom financií....“ „Vyjadrenie JUDr. D. Š. z
  11. novembra 2010 len potvrdzuje správnosť podania návrhu na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. H.“. Z uvedeného podľa ţalobcu nepochybne vyplýva, ţe JUDr. D. Š.
  12. novembra 2010 napísala list ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky L. Ţ., ktorý bol pouţitý ako jeden z podkladov pre disciplinárne stíhanie proti ţalobcovi, ktoré začala vtedajšia ministerka spravodlivosti. V uvedenom liste JUDr. D. Š. medzi iným uviedla, ţe funkciu podpredsedníčky vykonávala vţdy čestne a zodpovedne, a preto je zrejmé, ţe konanie ţalobcu, ktorý kontrolu Ministerstva financií Slovenskej republiky na Najvyšší súd SR nevpustil, potom povaţovala za konanie nečestné a nezodpovedné. Z uvedeného je zrejmý jej negatívny postoj k jeho osobe, ako osobe nečestnej a nezodpovednej. Vzhľadom na čas, v ktorom bola odpoveď na ţiadosť ministersky spravodlivosti z
  13. novembra 2010 odoslaná, a najmä jej obsah, povaţuje ţalobca odpoveď JUDr. D. Š. za neprimeranú iniciatívu bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR, ktorá prispela k jeho nezákonnému disciplinárnemu stíhaniu. Do popredia tu vystupuje v spojitosti s vedeným disciplinárnym konaním, v ktorom boli ako dôkazy proti ţalobcovi pouţité aj vyjadrenia JUDr. D. Š., otázka osobných ambícií JUDr. D. Š. a jej snaha o získanie funkcie vo vedení súdu, čo sa aj preukázalo jej ďalšími kandidatúrami na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. JUDr. D. Š. bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky období od
  14. mája 2005 do
  15. mája
  16. Negatívny postoj JUDr. D. Š. k jeho osobe pramení aj z jej neúspešnej kandidatúry na podpredsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde ním nebola do tejto funkcie navrhnutá a v Súdnej rade Slovenskej republiky nezískala dostatočnú podporu. Ďalej ţalobca uviedol, ţe v čase, keď prepukla aféra ohľadom vyfabrikovaného odposluchu s B.S., v čase keď bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, sa JUDr. D. Š. vyjadrila pred zamestnancami Najvyššieho súdu SR, ţe je hrozné, aby taký človek bol naďalej ministrom spravodlivosti. Podaním z
  17. feburára 2014 ţalobca doplnil svoju námietku zaujatosti voči JUDr. D. Š., v ktorej poukázal na to, ţe má vedomosť o tom, ţe JUDr. D. Š. vedie konanie o ochranu osobnosti so Spoločnosťou 7 Plus, s.r.o. 4 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Na základe skutočnosti, ţe uvedené konanie v súčasnej dobe prebieha na Krajskom súde v Bratislave, poţiadal v súlade s § 44 ods. 2 O.s.p. predsedu senátu o nahliadnutie do predmetného spisu a
  18. februára 2014 bola ním poverená osoba do uvedeného spisu nahliadnuť. Realizovaním nahliadnutia do spisu sa
  19. februára 2014 dozvedel z odvolania, ktoré podala JUDr. D. Š. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z
  20. septembra 2012, sp.zn. 11C 57/2011-211 ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o zaujatosti uvedenej sudkyne voči jeho osobe. JUDr. D. Š. vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne závery súdu prvého stupňa , keď poukazuje na to, ţe : „i v prípade, ak by čitatelia vnímali osobu navrhovateľky výlučne ako osobu názorovo blízku, teda názorovo spriaznenú, i toto vnímanie jej osoby je pre navrhovateľku difamujúce, pretoţe navrhovateľka nie je názorovo blízkou osobou JUDr. Š. H. a dôrazne sa bráni takémuto označeniu, nestotoţňuje sa totiţ s jeho názormi a postojmi, so spôsobom vedenia najvyššej súdnej inštancie a priradenie k tejto osobe ju hlboko uráţa." V uvedenom odvolaní okrem iného uviedla aj to, ţe : „v kontexte všetkých týchto faktov je nesporné, ţe pokiaľ bola navrhovateľka označovaná za osobu blízku Š. H., toto skutkové tvrdenie má samo osebe difamujúci charakter, keďţe ju prezentuje ako osobu, ktorá má podobné názory ako JUDr. Š. H., je s ním spriaznená, schvaľuje jeho rozhodnutia pri výkone jeho verejnej funkcie a vedení Najvyššieho súdu SR a pod., a to pravdou nie je. Toto označenie spôsobilo aj zníţenie jej dôstojnosti a váţnosti u jej kolegov, najmä tých, ktorí JUDr. Š. H. otvorene kritizujú, ako aj v očiach širokej verejnosti. Navyše, sám súd pripustil, ţe za istých okolností by označenie blízka osoba mohlo vyznievať difamujúco, ak by bol navrhovateľ spájaný s osobou, ktorej morálny, hodnotový a ľudský kredit je záporný, ak by bol spájaný s osobou, ktorá zdieľa iné morálno-hodnotové názory. Navrhovateľka uvádza, ţe v danom prípade išlo o takú situáciu, pretoţe je spájaná s osobou, s ktorej názormi sa nestotoţňuje a nesúhlasí s jeho postojmi a ako zápornú osobu ho vníma značná časť spoločnosti a jej rodiny." Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa JUDr. Š. namietala aj to, ţe : „Ak súd uviedol, ţe JUDr. Š. H. poţíva dôveru časti spoločnosti, najmä medzi sudcami, o čom svedčí jeho kariéra zvolenie do funkcie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, potom predsedu 5 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd úplne opomenul všeobecne známe dianie v justícii, v rámci ktorého boli jeho postoje a rozhodnutia kritizované, napr. otvorená kritika na adresu JUDr. Š. H. ešte ako ministra spravodlivosti zo strany Zdruţenia sudcov ako najväčšej stavovskej organizácie sudcov napr. v prípade jeho snahy preniesť jeho kompetencie na predsedu Súdnej rady SR, t.j. predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj proti disciplinárnym konaniam sudcov, ktoré môţu byť pouţité na trestanie nepohodlných sudcov, neskôr kritika zo strany signatárov Piatich viet napr. pre sankcionovanie sudcov za vyslovenie ich názoru, ústavná sťaţnosť sudcov Najvyššieho súdu SR týkajúca sa nelegálneho zvolenia JUDr. Š. H. do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, otvorená kritika zo strany sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na adresu JUDr. Š. H., napr. pre nerovnaké zaobchádzanie, personálne zmeny v senátoch na Najvyššom súde SR, zmeny v rozvrhu práce spôsobujúce preťaţenosť niektorých senátov, osobné konflikty a súdne spory so sudcami, vrátane trestných oznámení a mnohé ďalšie. Rovnako moţno spomenúť ukončené disciplinárne konanie vedené proti JUDr. Š. H. (za neumoţnenie vykonania finančných kontrol na Najvyššom súde SR), ako aj ešte neukončené disciplinárne konania vedené proti jeho osobe. Je zaráţajúce, ţe súd tieto fakty a všeobecne známe skutočnosti opomenul a pri zisťovaní miery difamácie výroku, ktorým bola navrhovateľka označená ako blízka osoba Š. H., ich nezohľadnil. Nie je tak správnym skutkovým zistením, ţe by JUDr. Š. H. poţíval dôveru medzi sudcami - toto vôbec nebolo v konaní preukázané a nevyplýva ani zo všeobecne známych skutočností. JUDr. Š. H. rovnako nepoţíva dôveru ani u podstatnej časti verejnosti.“ Z uvedeného textu odvolania je zrejmé, ţe JUDr. Š. sa cíti hlboko urazená uţ samotným faktom priradenia jej osoby k osobe ţalobcu, pretoţe sa nestotoţňuje a nesúhlasí s jeho názormi a postojmi, najmä preto, ţe ţalobcu podľa jej názoru vníma spoločnosť záporne a dokonca ho negatívne vníma aj jej vlastná rodina, teda rodina navrhovateľky. Toto opäť len preukazuje negatívny postoj JUDr. D. Š. k osobe ţalobcu a tieţ skutočnosť, ţe je predpojatá nielen voči jeho osobe, ale preukázateľne aj vo vzťahu k obsahu prejednávanej veci. Poznamenal, ţe cieľom inštitútu vylúčenia sudcu nie je sankcionovanie osoby sudcu, ale zabezpečenie realizácie práva na spravodlivé konanie účastníkov konania, ktorého súčasťou je aj právo na subjektívne a objektívne nestranný súd. Okolnosti uvedené vo vzťahu k namietaným sudcom odôvodňujú vznik pochybností objektívnej povahy o 6 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 nepredpojatosti sudcu. Okrem ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky poukázal aj na Bangalórske zásady správania sa sudcov a komentár k nim tak, ako sú uvedené v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v jeho veci proti Slovenskej republike. Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. R. Č. sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, ţe hoci ţalobcom vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 6 Cdo 20/2014 a sp.zn. 6 MCdo 16/2013 je JUDr. Š. H., zastávajúci funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorom vykonáva funkciu sudcu, necíti sa byť vo veci zaujatý. Nemá ţiaden pomer k veci, ani k účastníkom (resp. k ich zástupcom). Má za to, ţe jeho zaujatosť nezakladá ním podaná ţaloba proti Slovenskej republike a proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorej podstatou je podľa jeho presvedčenia diskriminačný postup ţalobcu konajúceho v mene štátu voči nemu pri rozhodovaní o priznaní odmien sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý aktuálne pociťoval ako hrubo, ba aţ neznesiteľne nespravodlivý. Napriek tejto skutočnosti nemá k ţalobcovi negatívny vzťah (nepriateľský, nevraţivý, či hnevlivý), ani vzťah ţiadnej závislosti (napr. neslobody zo strachu) a ani vzťah poznamenaný predsudkami. Ţalobca vykonávajúci funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky disponuje vo vzťahu ku všetkým sudcom tohto súdu určitými oprávneniami, ktorých realizácia môţe byť predmetom kritiky týchto sudcov, vyjadrenej prípadne aj vo forme ţaloby proti štátu, alebo naopak, môţe vyvolávať u sudcov pocity vďaky, ba aţ zaviazanosti. Ak by takéto okolnosti mali zakladať zaujatosť sudcov, mohlo by sa stať, ţe by vec ţalobcu nemal kto prejednať. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti mu zodpovednosť za riadny výkon funkcie sudcu prikazuje byť vo veci nezaujatý, t.j. je jeho povinnosťou byť vo veci nestranný. Na záver poznamenal, ţe skutočným dôvodom vznesenej námietky zaujatosti môţe byť nesúhlas ţalobcu s právnym názorom senátu 6 C vysloveným v rozhodnutí sp.zn. 6 MCdo 15/2012, na ktoré v mimoriadnom dovolaní poukazuje generálny prokurátor, a na ktorom sa ako člen senátu podieľal. V zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. však táto okolnosť nemôţe byť dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Sudkyňa Najvyššieho súdu JUDr. D. Š. sa k vznesenej námietke vyjadrila tak, ţe záver ţalobcu spočívajúci v tom, ţe obsahom jej listu z
  21. novembra 2010 adresovanom ministerke spravodlivosti, len potvrdila správnosť návrhu na začatie disciplinárneho konania proti ţalobcovi, nie je správny. Uvedeným listom len odpovedala na ţiadosť ministerky spravodlivosti a išlo o vyjadrenie k podozreniu z disciplinárneho 7 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 previnenia, ktoré smerovalo voči jej osobe a súviselo s opatrením vydaným v čase neprítomnosti predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  22. novembra 2009, sp.zn. Spr 852/
  23. Citáty uvedené v námietke sú vytrhnuté z kontextu; ţalobca jej vyjadreniu z
  24. novembra 2010 pripisuje iný (negatívny) význam, hoci v skutočnosti takýto význam nemá. Pokiaľ v predmetnom liste uviedla, ţe funkciu podpredsedníčky vykonávala vţdy čestne a zodpovedne, nemoţno z toho (súčasne) vyvodiť záver, ţe ţalobca konal nečestne a nezodpovedne, preto má voči nemu negatívny postoj. V súvislosti s mnoţstvom práce, ktoré vykonávala vo funkcií podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj jeho predsedníčky v čase, keď funkcia predsedu NS SR nebola obsadená (od októbra 2008 do júna 2009), v liste konštatovala aj skutočnosť, ţe počas jej pôsobenia vo funkcii podpredsedníčky boli na Najvyššom súde Slovenskej republiky vykonané kontroly zo strany MF SR, NBÚ, NKÚ. Ţalobca (vo funkcii ministra spravodlivosti) o nich vedel a ničím nenaznačil, ţe by sa vykonať nemali. Vt om čase však nemohla ani len tušiť, ţe ţalobca v budúcnosti (vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) takúto kontrolu odmietne. Prípadný rozdielny názor na výkon kontroly na najvyššom súde však nezakladá pochybnosť o jej zaujatosti vo veci sp.zn. 6 Cdo 20/2014 a sp.zn. 6 MCdo 16/
  25. Nemá totiţ ţiadny dôvod hnevať sa na ţalobcu alebo mať k nemu negatívny postoj len za to, ţe na určitý problém má iný názor. Uviedla, ţe predpokladá, ţe ani on sa na ňu za to nehnevá, a ţe akúkoľvek diskusiu v tomto smere moţno viesť na čisto profesionálnej úrovni a so zachovaním dôstojnosti sudcovského stavu. Z jej strany nešlo o ţiadnu iniciatívu (uţ vôbec nie o neprimeranú), ktorou mala prispieť k nezákonnému disciplinárnemu stíhaniu ţalobcu. Pokiaľ išlo o jej „neúspešné snahy o znovuzískanie funkcie podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“, taktieţ v nej nevyvolali ţiadny negatívny vzťah voči ţalobcovi. Nezvolila ju predsa Súdna rada Slovenskej republiky. Ţalobca ďalej namietal, ţe sa v čase prepuknutia aféry ohľadne vyfabrikovaného odposluchu s B.S. pred zamestnancami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mala vyjadriť, ţe „je hrozné, aby taký človek bol naďalej ministrom spravodlivosti." Uvedené tvrdenie nepovaţuje za pravdivé, navyše, nie je ani moţné náleţité sa k nemu vyjadriť pre jeho nedostatočnú konkretizáciu. Ţalobca totiţ neuvádza kedy a pred kým sa mala takto vyjadriť, takţe ide o celkom nepodloţenú námietku voči jej osobe. 8 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Uviedla, ţe je pravdou, ţe vedie konanie proti Spoločnosti Plus, s.r.o. o ochranu osobnosti. Podstatou tejto ţaloby je neoprávnený zásah ţalovanej spoločnosti do sféry jej osobnostných práv, označením ţe je osobou blízkou Š. H.. Ide o nepravdivé tvrdenie, ktoré vyvolalo (okrem negatívnych následkov) aj ďalší článok (
  27. 2011 v denníku Hospodárske noviny), v ktorom bola zase označená ako „pravá ruka H. na Najvyššom súde". Zdôraznila, ţe neţaluje predsedu najvyššieho súdu, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale Spoločnosť 7 PLUS, s.r.o. Pokiaľ sa v ţalobe spomína, resp. uvádza meno JUDr. H., je to v súvislosti s konštatovaním faktu, ţe naozaj nie je jeho blízkou osobou. To však neznamená, ţe má voči nemu negatívny vzťah. K doplnenej námietke zaujatosti ţalobcu uviedla, ţe nemá záujem ţalobcu poškodzovať. Skutočnosť, ţe nie je názorovo blízkou osobou, ţe sa nestotoţňuje ani so spôsobom jeho vedenia najvyššej súdnej inštancie, ani so spôsobom jeho vystupovania v médiách sama osebe neznamená existenciu právne relevantného vzťahu k nemu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., a to najmä v kontexte so ţalobou na ochranu osobnosti smerujúcou proti Spoločnosti 7 plus, s.r.o. Podanie tejto ţaloby je práve dôkazom toho, ţe sa od ţalobcu dištancuje, nemá voči nemu ani pozitívny, ale ani negatívny vzťah. Skutočnosť, ţe ţalovaná spoločnosť ju nepravdivo priradila k ţalobcovi ako osobe blízkej, ju skutočne natoľko urazila, ţe ju to viedlo aţ k podaniu ţaloby, a to najmä po zohľadnení následkov, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s uverejnením článku (v rodine, vo verejnosti - reakcie na internete a pod.). Jej vzťah voči ţalobcovi nikdy nevybočil z rámca čisto sluţobných vzťahov; jej vzťahu k nemu naozaj nemoţno pripísať väčší, resp. hlbší význam, prípadne taký význam, ktorý by bol spôsobilý zaloţiť dôvod pre jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania predmetných vecí, a preto sa necíti byť zaujatá. Skutočnosti uvádzané ţalobcom nepovaţuje za také, ktoré by boli spôsobilé zbaviť ju objektívneho pohľadu na prejednávané veci. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu (§ 16 ods. 1 štvrtá veta O.s.p.). 9 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (senát 5 Nc, v zmysle platného a účinného Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2014) v zmysle citovaného ustanovenia posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcov tohto súdu JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š. z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to : 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu (iného senátu najvyššieho súdu) vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu (iného senátu najvyššieho súdu) prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03 ). 10 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) treba trvať na tom, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu , ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná - „Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký ak objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (iného senátu najvyššieho súdu), teda či je tu 11 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závaţnosť, ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne ( I. ÚS 332/08 ). Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť , či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môţe táto obava povaţovať za objektívne oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje. Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré neboli v danej veci naplnené. 12 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinnosti sudcu, vyplýva o.i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Ţalobca existenciu pochybností o nezaujatosti a nestrannosti sudcu JUDr. R. Č., ktoré sú dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci, vyvodzoval z obsahu ţaloby, v ktorej menovaný vyjadril svoj negatívny postoj k ţalobcovi v súvislosti s predmetom tejto ţaloby, najmä tým, ţe uviedol, ţe nespravodlivým a neznesiteľným konaním ţalobcu sa cítil byť hrubo poníţený. JUDr. R. Č. vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti tieto objektívne skutočnosti nepoprel, i keď ďalej uviedol, ţe zodpovednosť za riadny výkon funkcie sudcu mu prikazuje byť vo veci nezaujatý, t.j. je jeho povinnosťou byť vo veci nestranný. 13 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, vychádzajúc z hore uvedených zásad, ţe nie je moţné povaţovať JUDr. R. Č. za nezaujatého v predmetných veciach. Ako uţ bolo uvedené vyššie, objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti. Nestačí, ţe sudca sa cíti subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Vzťah JUDr. R. Č. k ţalobcovi, vzhľadom na jeho osobné presvedčenie o nespravodlivom a neznesiteľnom konaní ţalobcu k nemu, nemoţno posudzovať ako nestranný a nezaujatý, ale naopak, s prihliadnutím na okolnosti tvrdené tak ţalobcom, ako i namietaným sudcom, ako taký, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o jeho zaujatosti. K vylúčeniu vo veci konajúceho sudcu totiţ moţno dospieť aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o jeho nezaujatosti. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky i pri rozhodovaní o námietke zaujatosti ţalobcu vznesenej proti sudkyni JUDr. D. Š.. Zo skutočností uvádzaných ţalobcom a vyjadrenia namietanej sudkyne je zrejmé, ţe vzťah JUDr. D. Š. k ţalobcovi nemoţno objektívne posudzovať ako nestranný a nezaujatý, napriek jej vyjadreniu, ţe sa necíti byť zaujatou vo veciach. Podľa rozsiahlej judikatúry ESĽP a ústavného súdu musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môţu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu, a v tomto zmysle môţe mať i zdanie určitú dôleţitosť. Pozícia namietajúceho má v objektívnom teste dôleţitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná. Vzhľadom na namietanou sudkyňou uvádzané negatívne hodnotenia osoby ţalobcu v spore, ktorý vedie so Spoločnosťou 7 Plus s.r.o., (i keď ţalobca nie je účastníkom tohto konania) sa javí byť obava ţalobcu o zaujatosť sudkyne akceptovateľná. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v daných veciach. 14 5 Nc 1/2014 5 Nc 2/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  28. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. februára 2014 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.