Najvyšší súd 5 ECdo 242/2014 Slovenskej republiky 5 CoE 132/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 2
§ 45ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a zmluvných podmienok úveru uviedol, že tieto obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dospel k názoru, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej 2 5 ECdo 242/2014 5 CoE 132/2014 doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka aj ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z
- apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na základe odvolania oprávnenej uznesením z
- júna 2014 sp.zn. 9 CoE 267/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd zistil, že povinná zomrela dňa X., t.j. ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a dedičské konanie po povinnej (poručiteľke) vedené na Okresnom súde Galanta bolo uznesením zo
- apríla 2010 č.k. 13D 39/2010-9 zastavené pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov postupoval odvolací súd podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k možnému použitiu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Oprávnená na výzvu súdu nereagovala. Odvolací súd následne potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p., avšak z iného právneho dôvodu, nakoľko podľa jeho názoru mala byť exekúcia správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (t.j. majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Poukázal pritom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. 7 MCdo 5/2011, 2 MCdo 10/2012, 6 MCdo 8/2011). Návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol, pretože podľa jeho názoru neboli splnené dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Proti výroku odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/), keď súd nerešpektoval jej právom na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (m.m. IV. ÚS 206/08). Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Taktiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3 5 ECdo 242/2014 5 CoE 132/2014 Proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktiež navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
§ 237písm.
a/ O.s.p.), lebo nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou, ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží“, 2. rozhodli napriek tomu, že ten, kto vystupoval v konaní ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže na strane povinnej vystupovalo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník a v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené (§ 241 ods. 2 písm. a/
§ 237písm.
b/ O.s.p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/
§ 237písm.
d/ O.s.p.), lebo formálna a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 4. konali bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
§ 237písm.
e/ O.s.p.), 5. oprávnenej odňali možnosť konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
§ 237písm.
f/ O.s.p.), a to tým, že s ňou „nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl.
- Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou, riadne zastúpenou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. 4 5 ECdo 242/2014 5 CoE 132/2014 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., na ktoré musí prihliadať aj keď neboli dovolateľom namietané. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). 5 5 ECdo 242/2014 5 CoE 132/2014 Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. a rovnakou vadou je zaťažené aj konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 ods. 1 O.s.p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19 O.s.p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu (č.l. 57) vyplýva, že povinná zomrela dňa X., t.j. pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu z
- júna 2014 sp.zn. 9 CoE 267/2013 a ešte pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa z
- mája 2013 č.k. 24 Er 716/2009-
- Teda v čase rozhodovania prvostupňového súdu a odvolacieho súdu povinná už nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak súdy oboch nižších stupňov napriek tejto skutočnosti rozhodli, zaťažili konanie vadou v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu zmätočné a nesprávne (viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2014 sp.zn. 5 ECdo 234/2013 a z
- decembra 2014 sp.zn. 5 ECdo 9/2014 a 5 CoE 4/2014). 6 5 ECdo 242/2014 5 CoE 132/2014 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a keďže dospel k záveru, že aj rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadou, pre ktorú zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že ide o tak závažnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť dovolacích a odvolacích námietok vznesených oprávnenou. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2015 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová