Najvyšší súd 5 Cdo 362/2013 Slovenskej republiky 5 Cdo 363/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. Š., bývajúceho v C.C., proti ţalovanej A. S., bývajúcej v K., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10 C 162/2010, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konania o dovolaniach ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 z a s t a v u j e . Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov uznesením z
- marca 2011, č.k. 10C 162/2010-33 nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pre úspešnosť návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sa vyţaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, ţe poplatník úplne alebo sčasti nemôţe splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemoţno od neho spravodlivo poţadovať. Pokiaľ účastník podá návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedeného, nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, ţe ţalobca súdu okrem predloţenia všeobecného 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 2 výpisu z daňového priznania za rok 2009 bliţšie nepreukázal, aké sú jeho skutočné a reálne príjmy, vrátane výdavkov spojených s uspokojovaním ţivotných potrieb. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku ţalobcu poznamenal, ţe v sporovom konaní nemoţno od prvostupňového súdu poţadovať, aby svojim rozhodnutím zrušil právoplatné rozhodnutie vo veci samej, či rozhodnutia procesnej povahy v rámci iných konaní. Konštatoval, ţe takéto účinky moţno dosiahnuť len postupom podľa III. a IV. hlavy štvrtej časti O.s.p. za súčasného splnenia procesných predpokladov, vyuţitím niektorého z mimoriadnych opravných prostriedkov alebo návrhom na obnovu konania pri splnení podmienok podľa § 228 aţ § 231 O.s.p. S poukazom na uvedené nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe nedeklaroval relevantným spôsobom súdu svoje sociálno-ekonomické pomery a v prevaţnej časti podaného návrhu na začatie konania doplneného
- októbra 2010 sa jedná o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. Krajský súd v Prešove uznesením z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe návrh ţalobcu na oslobodenie súdnych poplatkov nie je dôvodný. V tomto smere poukázal predovšetkým na skutočnosť, ţe jedným z predpokladov priznania oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý súčasne musí byť splnený, je skutočnosť, ţe z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Závery súdu prvého stupňa, ţe v sporovom konaní nemoţno od súdu poţadovať, aby svojim rozhodnutím zrušil uţ právoplatne vydané rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia procesnej povahy, keďţe takéto účinky moţno dosiahnuť len vyuţitím niektorého z mimoriadnych opravných prostriedkov (§ 236 a nasl. O.s.p. ) alebo podaním návrhu na obnovu konania postupom podľa § 228 a nasl. O.s.p., povaţoval za správne. Poukázal na to, ţe ţalobca v zmysle doplneného ţalobného návrhu ţiada vysloviť neplatnosť právnych úkonov a zrušiť štyri rozhodnutia vydané Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, čo súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil ako zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. K nároku ţalobcu, ktorým ţiadal uhradiť náhradu škody v bliţšie nešpecifikovanej výške, v dôsledku podľa jeho názoru nesprávneho úradného postupu súdu a ostatných orgánov štátnej správy uviedol, ţe súdne konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov od súdneho poplatku oslobodené a je zrejmé, ţe súdny poplatok za túto časť ţalobného návrhu súd prvého stupňa nevyrubil. Poukazujúc 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 3 na uvedené dôvody preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p. Uvedené uznesenie krajského súdu napadol ţalobca dovolaním. Namietal v ňom predovšetkým formálne nedostatky uznesenia súdu prvého stupňa zo
- septembra 2010, č.k. 10 C 162/2010-11 a spôsob doručovania uznesenia odvolacieho súdu z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/
- Poukázal na rozdielny prístup v konaní súdov, pričom zdôraznil, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove, sp.zn. 12 C 7/2007 bol oslobodený od súdnych poplatkov a bol mu ustanovený právny zástupca. Namietal nedostatok zistení skutkového stavu súdmi niţšieho stupňa a nesprávnosť skutkových zistení. Rovnako namietal nesprávny úradný postup ostatných orgánov verejnej a štátnej správy. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Okresný súd Prešov uznesením z
- apríla 2012, č.k. 10 C 162/2010-93 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania tak, ţe predloţí plnomocenstvo na zastupovanie advokátom alebo doklad o svojom právnickom vzdelaní a zároveň aby uviedol, z akých dôvodov napadá uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 48/2011 z
- septembra 2011, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania. Zároveň ho poučil, ţe v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania v zmysle § 241 ods. 4 O.s.p. neodstráni, predloţí dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu. Ţalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu okrem iného poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd Prešov uznesením zo
- apríla 2013, 2012, č.k. 10 C 162/2010-180 neodkázal ţalobcu na Centrum právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 30 a § 138 ods. 1 aţ 5 O.s.p. a skonštatoval, ţe v danom prípade sa ţalobca domáha zrušenia štyroch rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, pričom zrušiť takéto rozhodnutia moţno len pomocou mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. podaním návrhu na obnovu konania. Zrušiť tieto rozhodnutia nemoţno v sporovom konaní, dospel preto k záveru, ţe v danom prípade sa jedná o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 4 Okresný súd Prešov uznesením z
- februára 2012, č.k. 10 C 162/2010–67 konanie zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Konštatoval, ţe výzvou zo
- novembra 2010 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od jej doručenia zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 398,- € podľa poloţky 1/b Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, ţe ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, konanie zastaví. Uviedol, ţe výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola ţalobcovi doručená prostredníctvom OO PZ v C.
- januára 2012, pričom súdny poplatok v stanovenej výške zaplatený nebol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Krajský súd v Prešove uznesením z
- septembra 2012, sp.zn. 13 Co 39/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil, preto v tejto súvislosti plne odkázal na odôvodnenie jeho uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, ţe u ţalobcu nie sú splnené podmienky pre nezastavenie konania pre nezaplatenie poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Ak ţalobca ako poplatník nezaplatil súdny poplatok ani do konca lehoty na podanie odvolania, nebol dôvod, aby prvostupňový súd zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. K námietke ţalobcu, ţe v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (konanie pod sp.zn. 12 C/7/2007) mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň mu bol ustanovený zástupca v uvedenej právnej veci uviedol, ţe toto tvrdenie nemá ţiaden vplyv na to, aby mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovený zástupca i v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe v tomto konaní uţ uznesením Okresného súdu Prešov z
- marca 2011, č.k. 10 C 162/2010–33 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/2011 ţalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Zároveň konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by do
- februára 2012 (do vydania napadnutého uznesenia) sa jeho majetkové pomery zmenili tak, aby zakladali dôvod na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal v ňom, ţe odvolací súd nesprávne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj nesprávne právne posúdil. Poukázal na formálne nedostatky a nesprávne skutkové zistenia odvolacieho 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 5 súdu pokiaľ ide závery, ktoré prijal o spôsobe doručovania uznesenia súdu prvého stupňa zo
- novembra 2010, č.k. 10 C 162/2010-18 a uznesenia odvolacieho súdu z
- septembra 2011, sp.zn. 16 Co 48/
- Okrem toho sa ohradil voči nesprávnemu úradnému postupu sudcu súdu prvého stupňa JUDr. Martina Barana a sudcu odvolacieho súdu JUDr. Jozefa Škraba, exekútora v exekučnom konaní, vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd Prešov uznesením z
- februára 2013, č.k. 10 C 162/2010-167 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania tak, ţe predloţí súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní alebo doklad o svojom právnickom vzdelaní v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 a 4 O.s.p. Zároveň ho poučil v zmysle ustanovenia § 30 O.s.p. a o tom, ţe v prípade, ak v stanovenej lehote vady dovolania neodstráni, predloţí dovolanie dovolaciemu súdu. Krajský súd v Prešove uznesením z
- júla 2013, sp.zn. 21 Co 92/2013, 21 Co 93/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo
- apríla 2013, č.k. 10 C 162/2010- 180 a odmietol odvolanie ţalobcu proti uzneseniu č.k. 10 C 162/2010-167 z
- februára
- Vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu súdu prvého stupňa zo
- apríla 2013, 2012, č.k. 10 C 162/2010- 180 uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ţe ţalobca v konaní uplatňuje právo zrejme bezúspešne, čím nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. a tým ani podmienku na to, aby bol súdom podľa § 30 O.s.p. odkázaný na Centrum právnej pomoci. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolanie ţalobcu proti uzneseniu č.k. 10 C 162/2010-167 z
- februára 2013 odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, ţe voči nemu odvolanie nie je prípustné. V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 6 zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyţaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom. Napriek tomu, ţe ţalobca nemá právnické vzdelanie vyţadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďţe ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním ţiadneho kvalifikovaného zástupcu. So zreteľom na nerešpektovanie výzvy súdu prvého stupňa uvedenej v uznesení z
- apríla 2012, č.k. 10 C 162/2010-93 (prvé dovolanie) a uznesení z
- februára 2013, č.k. 10 C 162/2010-167 (druhé dovolanie) v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom poţadovaných náleţitostí dovolaní, konania o dovolaniach ţalobcu zastaviť. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd obe dovolacie konania zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 5 Cdo 362/2013 5 Cdo 363/2013 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2015 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová