Najvyšší súd 3 Cdo 216/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. z. M., so sídlom v S., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B.,

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s odôvodnením, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzoval z postupu súdov oboch niţších stupňov, ktoré v preskúmavanej veci konali a rozhodli napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky stanovené § 101 ods. 2 O.s.p. Neprítomnosť právneho zástupcu ţalobcu na súdnych pojednávaniach bola vţdy riadne odôvodnená a vopred preukázaná dokladom o jeho práceneschopnosti. Dôvod jeho neúčasti na pojednávaniach mal znaky závaţnosti, nepredvídateľnosti, a preto aj ospravedlniteľnosti. Išlo pritom o dôvod spočívajúci v jeho zlom zdravotnom stave, so zreteľom na ktorý sa objektívne nemohol zúčastniť súdnych pojednávaní. Z uvedených dôvodov ţiadal zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (prípadne tieţ rozsudok súdu prvého stupňa) a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení poprela nielen existenciu dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania ţalobcu, ale tieţ opodstatnenosť tohto jeho opravného prostriedku. Ţiadala dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal 3 Cdo 216/2010 3 najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Prípustnosť dovolania ţalobcu by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie 3 Cdo 216/2010 4 účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Dovolateľ namieta, ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe súdy v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednali a rozhodli v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci svoju neúčasť ospravedlnil závaţným dôvodom – práceneschopnosťou. Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie a b/ absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. V danej veci zo spisu vyplýva, ţe na kaţdé súdne pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava III bol ţalobca riadne predvolaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu (viď doručenky pripojené k č.l. 79, 90, 96, 100, 109 spisu). Pokiaľ právny zástupca ţalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň poţiadal o odročenie pojednávania, súd prvého stupňa mu vţdy vyhovel. Dovolací súd poukazuje na takéto odročenie pojednávania pred Okresným súdom Bratislava III nariadeného na

1. január 2009 (viď č.l. 90 spisu), na
2. marec 2009 (viď č.l. 96 spisu), na
3. apríl 2009 (viď č.l. 100 spisu),
4. apríl 2009 (viď č.l. 106 spisu). Aj na pojednávanie, nariadené Okresným súdom Bratislava III na
5. jún 2009 bol právny 3 Cdo 216/2010 5 zástupca ţalobcu riadne a s dostatočným časovým predstihom predvolaný (predvolanie prevzal
6. mája 2009), v tomto prípade ale súdu neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ani nepoţiadal o jeho odročenie pojednávania. So zreteľom na to boli v prípade tohto pojednávania splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Tým, ţe súd prvého stupňa vec
7. júna 2009 prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (jeho právneho zástupcu), nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rovnako na pojednávanie, ktoré Krajský súd v Bratislave nariadil na
8. apríl 2010, bol právny zástupca ţalobcu predvolaný riadne a s primeraným časovým predstihom; z doručenky zaloţenej v spise na č.l. 150 vyplýva, ţe predvolanie prevzal osobne
9. marca
10. Na č.l. 152 spisu je zaloţená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu ţalobcu vystaveného
11. apríla
12. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou dôleţitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ak účastník konania v takomto prípade poţiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 31/1995). Za dôleţitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pre ktorý sa účastník (zástupca) nemôţe zúčastniť pojednávania a ţiada o jeho odročenie, treba povaţovať aj (len) náhle akútne ochorenie účastníka (zástupcu) vyţadujúce lekárske ošetrenie v deň pojednávania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 95/2003 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2004). O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehali pojednávania, môţe dovolací súd usudzovať len zo zápisníc spísaných o súdnych pojednávaniach (viď § 40 O.s.p. a § 52 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, ktoré sa uskutočnilo
13. apríla 2010 (viď č.l. 154 spisu) medziiným vyplýva, ţe sa dostavila koncipientka advokáta zastupujúceho ţalobcu, ktorá ospravedlnila neprítomnosť tohto právneho zástupcu, netlmočila ale jeho ţiadosť o odročenie pojednávania. Z uvedenej zápisnice nevyplýva, ţe odvolací súd nevzal zreteľ na doklad o pracovnej neschopnosti právneho zástupcu ţalobcu. Obsah zápisnice svedčí o tom, ţe odvolací súd povaţoval pracovnú neschopnosť právneho zástupcu ţalobcu za preukázanú. Splnenie procesných 3 Cdo 216/2010 6 predpokladov pre prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti ţalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) videl odvolací súd nie v tom, ţe mu doklad o pracovnej neschopnosti právneho zástupcu ţalobcu predloţila osoba, ktorá súdu nepreukázala, ţe je splnomocnená konať za právneho zástupcu ţalobcu (koncipientka právneho zástupcu ţalobcu), ale v tom, ţe nebola podaná ţiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania. Prax súdov sa ustálila na názore, ţe ak právny zástupca účastníka zaslal súdu lekárske potvrdenie o svojom ošetrení (o svojej pracovnej neschopnosti), avšak nepoţiadal o odročenie pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, nedošlo tým k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj tieţ R 120/1999). Tento právny názor je plne aplikovateľný aj v prejednávanej veci. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemoţno chápať tak, ţe súd nemôţe konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, ţe súd je povinný umoţniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umoţňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý, i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov. Pokiaľ preto v danom prípade právny zástupca ţalobcu (ani sprostredkovane – koncipientkou prítomnou na odvolacom pojednávaní) nepoţiadal o odročenie pojednávania a odvolací súd za týchto okolností pojednával v jeho neprítomnosti a neprítomnosti ţalobcu, nedošlo k porušeniu ţiadnych procesných ustanovení ani k odňatiu práva patriaceho ţalobcovi ako účastníkovi konania. Postupom, ktorý sa nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, nemohol odvolací súd ţalobcovi odňať moţnosť konať pred súdom. Ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. preto nie je daný. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je dovolanie ţalobcu v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na 3 Cdo 216/2010 7 odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. októbra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková