1 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd uvádza, ţe z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, ţe obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretoţe dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v neprospech obvineného. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Z obsahu dovolania obvineného teda vyplýva, ţe ako osobitný dovolací dôvod uplatňuje okolnosť, ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu z dôvodu, ţe súd vychádzal pri uznaní jeho viny výlučne zo svedeckej výpovede svedkyne E. Š., ktorá bola v tej istej veci právoplatne odsúdená v samostatnom trestnom konaní. Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe, vo vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. 7 3 Tdo 54/2015 Obvinený vyuţíval v celom rozsahu moţnosť aktívnej osobnej obhajoby v prípravnom konaní (č. l. 14 spisu) i obhajoby prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. P. K. (č. l. 7 spisu). Od začiatku konania mal moţnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať ţiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, čo vyplýva z obsahu súdneho i vyšetrovacieho spisu. Obvinený J. B. v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu; tento dovolací dôvod videl len v tom, ţe ak súdy nevykonali spoločné konanie, ale viedli trestné konanie proti obvinenému a svedkyni Š. v samostatných konaniach, tak došlo k tomu, ţe bol uznaný za vinného na základe svedeckej výpovede právoplatnej odsúdenej E. Š.. Vznikla tak podľa obvineného špecifická situácia, keď o tom istom skutku E. Š. vypovedala ako svedkyňa a zároveň v procesnom postavení obvinenej. Trestné stíhanie obvineného pre skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Ruţomberok z
1 písm. g/ Trestného poriadku dovolací súd uvádza, ţe tento dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemoţno ju vyvodzovať na základe toho, ţe by sa mali inak vyhodnocovať existujúce uţ vykonané dôkazy. Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. 9 3 Tdo 54/2015 Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie obvineného neobsahovalo námietky, o ktoré teraz opiera dovolací dôvod podľa písm. g/ ods. 1 § 371 Trestného poriadku vo vzťahu k vyšetreniu duševného stavu svedkyne E. Š. ohľadom jej závislosti na omamných a psychotropných látkach. Obvinený teda nemohol oprieť dovolanie o dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Obvinený a ani jeho obhajca totiţ túto skutočnosť v predchádzajúcom konaní nenamietali, obvinený tak urobil aţ prostredníctvom obhajcu v rámci dovolacieho konania. Nad rámec však dovolací súd uvádza, ţe o duševnom stave svedkyne E. Š. neboli ţiadne pochybnosti, a preto nebol daný zákonný dôvod na skúmanie jej duševného stavu (§ 150 Trestného poriadku). Z obsahu preskúmavaného spisu ďalej vyplýva, ţe dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku namietal zákonnosť vykonania dôkazov ešte z prípravného konania – rekognície realizovanej vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, odboru kriminálnej polície s obvineným J. B. a svedkyňou E. Š. (č. l. 50 spisu). Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, ţe by obvinený či uţ sám, alebo prostredníctvom obhajcu namietal nezákonnosť týchto dôkazov. Dovolateľovi musela byť skutočnosť o údajne nezákonne vykonanej rekognícii známa uţ v pôvodnom konaní, túto nenamietal ani v konaní pred okresným súdom, ani v odvolacom konaní, a preto nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení § 371 ods. 4 Trestného poriadku, splnenie ktorej je nevyhnutné pre podanie dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Rovnako nad rámec dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe pochybnosti o priebehu vykonanej rekognície prezentované v dôvodoch dovolania by síce zodpovedali dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku (zaloţenie rozhodnutia na dôkazoch vykonaných nezákonným spôsobom), takáto pochybnosť však nie je ničím doloţená a zo spisového materiálu nevyplýva. Rekognícia bola 12. februára 2014 vykonaná podľa fotografií, čo zodpovedalo ustanoveniu § 126 ods. 2 Trestného poriadku a aţ na jej základe došlo k vzneseniu obvineniu na J. B. uznesením z 13. februára 2014, sp. zn. ČVS: ORP-33/1-VYS-LM-2014 (č. l. 2 spisu). Z vyššie uvedených dôvodov nebol preto naplnený ani dovolací dôvod uvedený v ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku. Vo
1 písm. i/ Trestného poriadku, na ktorý dôvod poukazoval obvinený v podanom dovolaní v súvislosti s údajným excesom E. Š., keď obvinený sa s ňou nedohodol na odcudzení dámskeho oblečenia, dovolací súd 10 3 Tdo 54/2015 uvádza, ţe tento moţno uplatniť len v prípade, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku); po posúdení dovolacích námietok obvineného treba konštatovať, ţe tieto priamo a konkrétne spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa, subjektívne kritizovali hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúceho súdu prvého a súdu druhého stupňa (...“konajúce súdy sa vôbec nezaoberali skutočnosťami uvedenými vo svedeckej výpovedi spoluobvinenej Š.“, „zo ţiadnej jej výpovede nevyplýva plánovaná dohoda o odcudzení pánskeho aj dámskeho oblečenia“, „odcudzené mali byť výlučne veci, ktoré som mal doniesť do kabínky ja“, „uznanie mojej viny súd opiera výlučne o výpoveď E. Š.“, „svedkyňa uvádzala iné skutočnosti ohľadne osoby, ktorá ju mala v deň spáchania skutku sprevádzať – nejaký P.“...), čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Ako uţ dovolací súd vyššie uviedol, pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného J. B. to teda znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Ruţomberok z 9. marca 2015, sp. zn. 1T 103/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline z 30. apríla 2015, sp. zn. 3To 50/2015. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu krádeţe podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Dovolací súd preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe nezistil existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku, 11 3 Tdo 54/2015 a preto tento mimoriadny opravný prostriedok postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.