1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 2T 135/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 11. decembra 2014, sp. zn. 3Tos 178/2014, takto r o z h o d o l :
f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. J. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Čadca uznesením zo 17. marca 2014, sp. zn. 2T 135/2008,
4 Trestného zákona s prihliadnutím k § 420 Trestného poriadku, § 419 ods. 1 Trestného poriadku nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uloţený obvinenému B. J. trestným rozkazom Okresného súdu Čadca z 22. januára 2009, sp. zn. 2T 135/2008.
8, § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s pouţitím § 419 ods. 4 Trestného poriadku súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Na podklade sťaţnosti obvineného, Krajský súd v Ţiline uznesením z 11. decembra 2014, sp. zn. 3Tos 178/2014, rozhodol tak, ţe
1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť obvineného B. J. zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom 3 Tdo 61/2015 2 vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní namietal, ţe súdy oboch stupňov dospeli k nesprávnemu záveru a premenili mu podmienečný odklad výkonu trestu. Vôbec nezobrali do úvahy závaţnú skutočnosť, a to ţe v skúšobnej dobe viedol riadny ţivot, snaţil sa nájsť si dostatočne platenú prácu, aby uhradil dlţné výţivné a tieţ sa podrobil protialkoholickému liečeniu. Namietal, ţe súdy nedodrţali základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tieţ ţe v konaní pred Krajským súdom v Ţiline mu nebolo umoţnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Na záver dovolania poukazoval na to, ţe nakoniec sa mu podarilo nájsť si prácu a uhradil dlţné výţivné v celej výške. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby dovolací súd vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie Okresného súdu Čadca, zrušil a vec prikázal súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca, ktorá sa s dôvodmi dovolania uplatnenými obvineným nestotoţnila. Poukazovala na to, ţe postupom oboch súdov nedošlo k pochybeniu, a preto navrhla dovolanie obvineného
c/ Trestného poriadku odmietnuť. Predsedníčka senátu dovolacieho súdu
Trestného poriadku dovolanie predbeţne preskúmala a zistila, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku dovolanie moţno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím
1 Trestného poriadku rozumie: 3 Tdo 61/2015 3 a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uloţení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a) aţ g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, ţe ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odráţa doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloţenie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný reţim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj moţnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky
f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného B. J. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. 3 Tdo 61/2015 4 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.