N a j v y š š í s ú d 4 Tost 29/2015 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša

§ 373ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona Maďarskej republiky. V nadväznosti na to, prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava podala

1. júla 2015 Krajskému súdu v Trnave návrh na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Na základe tohto návrhu Krajský súd v Trnave uznesením zo
2. septembra 2015, sp. zn. 6 Ntc 11/2015 podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov pod bodom I. rozhodol, ţe európsky zatýkací rozkaz Súdu XX., XXI. a XXIII. obvodu Budapešť v Maďarsku zo
3. apríla 2015, sp. zn. 8.B.XXI.170/2015 vydaný na B. M., sa vykoná za účelom jeho vydania na trestné

§ 373ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 5 písm. b/ Trestného 2 4 Tost 29/2015 zákona Maďarskej republiky, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Pod bodom II. citovaného uznesenia, Krajský súd v Trnave podľa § 23 ods. 1 písm. d/ zákona č. 154/2010 o európskom zatýkacom rozkaze rozhodol, ţe vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Súdom XX.,XXI. a XXIII. obvodu Budapešť v Maďarsku zo

1. apríla 2015 pod sp. zn. 8.B.XXI.170/2015, vydaného na B. M. pre prečin pouţitia falošnej súkromnej listiny podľa § 345 Trestného zákona Maďarskej republiky, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe dňa
2. septembra 2012 uzatvoril v mene spoločnosti dohodu o spolupráci a výkone úloh spojených so vzdelávaním praktikantov s E., pričom dohodu podpísal a opečiatkoval ako zástupca spoločnosti bez toho, ţe by bol na to mal akékoľvek oprávnenie sa odmieta. Po vyhlásení rozhodnutia na verejnom zasadnutí krajského súdu, proti výroku pod bodom I. tohto uznesenia, podal B. M. sťaţnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo
3. októbra
4. V odôvodnení sťaţnosti uviedol, ţe o trestnom stíhaní vedenom proti nemu orgánmi činnými v trestnom konaní Maďarskej republiky sa dozvedel aţ pri svojom zadrţaní na Slovensku. S orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracuje a zúčastňuje sa všetkých úkonov. Ţije riadnym spôsobom ţivota a skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa nedopustil. Zároveň poukázal na svoje skoršie písomné vyjadrenie z
5. júla 2015, v ktorom poukazujúc na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. d/ zákona č. 154/2010 o európskom zatýkacom rozkaze, namietal, ţe zákon o európskom zatýkacom rozkaze neurčuje ako podmienku pre odmietnutie vykonania zatýkacieho rozkazu vedenie trestného stíhania na území Slovenskej republiky. V danom prípade sa jedná o skutky, ktoré mali byť spáchané čiastočne na území Slovenskej republiky, a teda orgány Slovenskej republiky sú legitímne na posúdenie takéhoto protiprávneho konania, aplikáciu slovenského Trestného zákona, a vykonanie všetkých potrebných úkonov smerujúcich k postihnutiu páchateľa protiprávneho konania. B. M. je občanom Slovenskej republiky a škoda mala byť údajne spôsobená právnickým osobám na území Slovenska. Preto zastáva názor, ţe je splnený predpoklad uvedený v § 23 ods. 2 písm. d/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze na to, aby bol odmietnutý výkon zatýkacieho rozkazu. 3 4 Tost 29/2015 Napokon poukázal na nesprávnosť poučenia v napadnutom uznesení krajského súdu, spočívajúcej v absencii lehoty, v rámci ktorej je moţné podať sťaţnosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave v časti, v ktorej rozhodol o vykonaní Európskeho zatýkacieho rozkazu zmenil a rozhodol o odmietnutí jeho vykonania, alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti vyţiadanej osoby, podľa § l92 ods. 1 Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe krajský súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom. Aj podľa názoru najvyššieho súdu u osoby B. M. sú dané všetky dôvody na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného
6. apríla 2015 Súdom XX.,XXI. a XXIII. obvodu Budapešť v Maďarsku pod sp. zn. 8.B.XXI.170/2015, ktorého Maďarská republika ţiada vydať na trestné

§ 373ods.

1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 5 písm. b/ Trestného zákona Maďarskej republiky. Z obsahu relevantného spisového materiálu je zrejmé, ţe krajský súd rozhodol o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu správne a plne v súlade so zákonom. Najvyšší súd zhodne so závermi prvostupňového súdu konštatuje, ţe v posudzovanom prípade v rozsahu sťaţnosti vyţiadanej osoby vo vzťahu k výroku pod bodom I., neexistuje ţiaden z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods.1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sa týka sťaţnostnej argumentácie B. M., treba zdôrazniť, ţe trestná činnosť, ktorá je mu kladená za vinu mala byť spáchaná na území Maďarskej republiky, a čiastočne aj na území Slovenskej republiky. Trestná činnosť vyšla najavo v Maďarskej republike a príslušné orgány tohto štátu začali vykonávať úkony trestného konania. So zreteľom na skutočnosť, ţe trestné konanie je vedené a rozpracované v štáte pôvodu, moţno dôvodne predpokladať, ţe podmienky na čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonanie trestného konania sú práve na území tohto štátu. Preto aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej 4 4 Tost 29/2015 republiky nie sú splnené podmienky na rozhodnutie ani pre fakultatívne odmietnutie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 2 písm. d/ zákona č. 154/2010 Z. z. Pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa neposudzujú skutkové okolnosti trestného činu, pre ktorý je vyţiadaná osoba trestne stíhaná v inom štáte. Námietka sťaţovateľa smerujúca k nesprávnemu poučeniu v napadnutom uznesení je odôvodnená, pretoţe v poučení o opravnom prostriedku nie je uvedená lehota, v rámci ktorej je moţné podať sťaţnosť. So zreteľom na to, ţe B. M. podal sťaţnosť na verejnom zasadnutí krajského súdu ihneď po vyhlásení rozhodnutia, nesprávnosť spočívajúca v absencii lehoty na podanie opravného prostriedku je z tohto hľadiska bezvýznamná. Uvedená nesprávnosť preto nemôţe byť dôvodom na iné rozhodnutie o sťaţnosti vyţiadanej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval sťaţnosť B. M. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 20. októbra 2015 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová