8 Občianskeho zákonníka. Keďže povinnému nebola priznaná bytová náhrada vo forme tzv. primeraného náhradného bytu ( § 712a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), jednoizbový byt (garzónku) na R. v B. treba považovať za byt, ktorý zabezpečí ľudsky dôstojné bývanie povinného. Odvolací súd mal za to, že bola splnená podmienka uvedená v § 185 ods. 1 Exekučného poriadku, bez splnenia ktorej nie je možné vykonať exekúciu, spočívajúca v tom, že povinnému bola zabezpečená bytová náhrada, aká je určená v exekučnom titule. Pre účely exekučného konania nebolo potrebné doručiť povinnému písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady. Doručenie takéhoto 5 Cdo 144/2009 3 písomného vyhlásenia povinnému má význam z hľadiska zániku nároku povinného na bytovú náhradu (§ 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka.). V prejednávanej veci nebolo sporné, že nárok povinného na bytovú náhradu nezanikol. O trovách konania o námietkach proti exekúcii odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 251 ods. 4 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnej oprávnenej. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď mal za to, že jeho povinnosť vypratať byt je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu, pričom náhradným bytom nie je akékoľvek bývanie, ale jedná sa nesporne o chránený nájom
1 Občianskeho zákonníka. Tento chránený nájom by sa mal vyznačovať okrem zmluvy na dobu neurčitú, vypovedateľnú len zo zákonných dôvodov, aj regulovaným nájomným. Ak nie je táto podmienka splnená, tak sa jedná o obyčajný podnájom, kde je podnájomník úplne nechránený proti zvyšovaniu nájomného vlastníkom, ale tiež o možnosť výpovede aj bez dôvodu v 3 mesačnej lehote. Z predloženej dokumentácie – zmluvy o budúcej zmluve, bolo zrejmé, že sa jednalo o podnájomnú zmluvu. Bol toho právneho názoru, že exekútorovi a ani súdu v exekučnom konaní neprislúcha rozhodovať o tom, že povinnosť oprávnenej v konaní bola splnená a nemá na to ani možnosť. Na to slúži inštitút určovacej žaloby, v ktorom konaní sa môže oprávnená domáhať určenie, že jej povinnosť bola splnená, pripadne že zanikla. Tiež by súd skúmal, či bola naplnená formálna stránka plnenia povinnosti, teda doručovanie. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého uznesenia konštatoval, že nebolo sporné, že jeho nárok na náhradný byt ako povinného nezanikol. Dovolateľ poukázal, na upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého bolo zrejmé, že exekútor ho môže vypratať kamkoľvek, aj tam, kde to nezodpovedá zákonnej povinnosti pre oprávnenú. V tomto oznámení nebol označený náhradný byt, ak by bol, mohol by dobrovoľne plniť, prípadne napadnúť jeho primeranosť atď. Odvolací súd preto svojím rozhodnutím porušil zásadu, že splneniu jeho povinnosti musí predchádzať preukázateľné splnenie povinnosti oprávnenej. Oprávnená sa k dovolaniu povinného nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a /O.s.p.), bez nariadenia 5 Cdo 144/2009 4 dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie povinného je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených vád v konaní nezistil a dovolateľ ich ani nenamietal. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných 5 Cdo 144/2009 5 v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné vady konania
2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci je
2 písm. c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení noviel (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína na návrh.
Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonávať exekúciu až udelením poverenia súde na jej vykonanie.
1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
1 Exekučného poriadku, potvrdením vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienok alebo na splnení vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila, alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil , prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd. 5 Cdo 144/2009 6
1 Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradne ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu. Skúmanie toho, či došlo k splneniu podmienky, teda skúmanie či je rozhodnutie vykonateľné sa na rozdiel od iných prípadov, bude skúmať v priebehu exekúcie. Povinnosť skúmať vykonateľnosť rozsudku má exekučný súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Ak zistí, že nebola splnené podmienka pre splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne (§ 44 od. 2), a to aj vtedy, ak rozhodnutie je opatrené doložkou vykonateľnosti (§ 42 ods. 2). Proti uzneseniu súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2). Pre posúdenie toho, či je rozhodnutie vykonateľné bude rozhodujúce naplnenie bytovej náhrady, tak ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí. V predmetnej veci súdny exekútor požiadal o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nebol preukázateľne vykonateľný, naviac, v rozpore so znením výroku exekučného titulu. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vypratanie bytu č. X. na Š. v B. bez zabezpečenia náhradného bytu. K návrhu priložil zápisnicu zo dňa 7. júna 2006, v ktorej uviedol, že oprávnená požiadala o vykonanie exekúcie, bez zabezpečenia náhradného bytu s poukazom na § 712c Občianskeho zákonníka, pretože povinnému, vzhľadom na tú skutočnosť, že bezdôvodne odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu k náhradnému bytu, ktorý mu oprávnená zabezpečila a zanikol nárok na bytovú náhradu. Exekučný súd (súd prvého stupňa) poverením č. 5101 zo dňa 15. júna 2006 poveril súdneho exekútora vysťahovať a vypratať predmetný byt bez povinnosti zabezpečiť náhradný byt.
3 Občianskeho zákonníka, nájomca , ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne. 5 Cdo 144/2009 7 Na účely rozhodnutia o uskutočnení výkonu rozhodnutia nemôže súd otázku zániku práva na bytovú náhradu riešiť vo vykonávacom konaní ako otázku predbežnú. (R 65/2002) . V predmetnom konaní však súdy postupovali s rozpore s týmto ustanovením, keď otázku zániku nároku na bytovú náhradu si v prvom rade vyriešil súdny exekútor na základe vyjadrenia oprávnenej (viď zápisnicu na čl. 3 spisu), ako aj v žiadosti o udelenie poverenia, v druhom rade exekučný súd, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie vyprataním bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady. Prvostupňový súd túto nesprávnosť odstránil rozhodnutím o vyhovení námietok povinného. Odvolací súd, v uznesení, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhovení námietkam povinného, len konštatoval, bez odôvodnenia, že k zániku práva na zabezpečenie bytovej náhrady nedošlo a preto sa touto skutočnosťou nezaoberal, ale vyhodnotil si splnenie podmienky na zabezpečenie náhradného bytu. Opomenul však skutočnosť, že náhradný byt musí byť oprávneným zabezpečený najneskôr v čase, keď súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko od doručenia o upovedomení o začatí exekúcie začne povinnému plynúť lehota na vznesenie námietok proti príslušnej bytovej náhrade. Správne súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti začatí exekúcie, nakoľko v upovedomení o začatí exekúcie vyprataním bytu, nielen, že nie je označený zabezpečený náhradný byt zo strany oprávnenej, ale je uvedená povinnosť byt vypratať bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej náhrady, čo je, ako bolo uvedené vyššie v rozpore s exekučným titulom a najmä s jeho vykonateľnosťou, ako nevyhnutnou podmienkou na začatie exekúcie. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie povinného bolo opodstatnené, lebo smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý bol založený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto toto uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1,2 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. októbra 2010 5 Cdo 144/2009 8 JUDr. Vladimír Magura,v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.