Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 124/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. N., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. T., advokátkou so sídlom v Ţ., proti ţalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná M. so sídlom v B., o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 159/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2014 sp. zn. 3 Co 535/2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- januára 2014 sp. zn. 3 Co 535/2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
- augusta 2013 č.k. 16 C 159/2012-136 v časti, ktorou bolo zastavené konanie o ţalobe ţalobkyne na zaplatenie 270 500 Eur a v časti o návrhu ţalobkyne o alternatívne zaplatenie primeraného zadosťučinenia 270 500 Eur z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa
- augusta 2009, po pripustení jej zmeny v priebehu konania, uznesením Okresného súdu Bratislava I z
- septembra 2012 č.k. 16 C 159/2012-110 sa ţalobkyňa voči ţalovanej domáhala určenia, ţe jej odmeňovanie uskutočnené podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sudcov najvyššieho súdu, ktoré rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný 2 4 Cdo 124/2014 trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Ţiadala, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobkyne v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania nevyplácaním poplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 285/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţiadala uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť jej 270 500 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne ako primerané zadosťučinenie vo výške 270 500 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať jej trovy konania. Okresný súd Bratislava I uznesením z
- augusta 2013 č.k. 16 C 159/2012-136 konanie v časti o návrhu ţalobkyne na zaplatenie sumy 270 500 Eur a v časti o ţalobe ţalobkyne o alternatívne zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 270 500 Eur zastavil s tým, ţe o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. O zastavení konania rozhodol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,zákon o súdnych poplatkoch“) z dôvodu, ţe ţalobkyňa napriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatila doplatok súdneho poplatku 16.230,50 Eur. V uznesení uviedol, ţe nárok ţalobkyne na zaplatenie 270 500 Eur nie je nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, preto sa z neho nevyrubuje súdny poplatok podľa poloţky 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ale podľa poloţky 1 písm. a/ tohto Sadzobníka. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne uznesením z
- januára 2014 sp. zn. 3 Co 535/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ si ţalobkyňa uplatnila návrhom na začatie konania nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch, nemôţe ísť o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z., pretoţe nárok na primerané zadosťučinenie má charakter nepeňaţného plnenia. Súd prvého stupňa preto správne vyrubil ţalobkyni za uplatnený nárok na zaplatenie 270 500 Eur súdny poplatok podľa poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. vo výške 6% z tejto sumy, a správne pre jeho nezaplatenie konanie zastavil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto ako vecne správne potvrdil. Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu 3 4 Cdo 124/2014 na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe konanie odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe vo svojej ţalobe pouţila kombináciu nárokov a to určovací, negatórny, reštitučný alternatívne satisfakčný. Svoje tvrdenia podporila obsahom jej podaní, ktoré bliţšie vysvetľovali povahu týchto jednotlivých nárokov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy apod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. 4 4 Cdo 124/2014 Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) kaţdý sa môţe domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, ţe je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môţe sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodrţal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to moţné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom zníţená dôstojnosť, spoločenská váţnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môţe sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Antidiskriminačný zákon v § 9 ods. 2 uvádza len príkladmo právne prostriedky ochrany za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Aj tieto prostriedky vymedzuje len všeobecne, čo znamená, ţe ich konkrétna forma bude závisieť od okolností, za ktorých k diskriminácii došlo, resp. od jej povahy. V prípade diskriminácie spočívajúcej v odopretí majetkovej výhody, sa javí ako moţný a účinný prostriedok nápravy práve nárok reštitučný, resp. satisfakčný, t. j. nárok na majetkové plnenie, umoţňujúci nahradiť odopretý majetkový prospech. Ak preto rozdiel v odmeňovaní zamestnanca vznikol ako následok diskriminácie zo strany zamestnávateľa, je moţné povaţovať nárok, ktorým sa zamestnanec v takomto prípade doţaduje zaplatenia rozdielu v mzde, za prostriedok nápravy uţ existujúcej mzdovej diskriminácie a treba ho povaţovať za nárok reštitučný v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 24/2014). Podľa poloţky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) súdny poplatok je z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba a) z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura, b) ak nemoţno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura c) z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbeţného opatrenia 33 eur. 5 4 Cdo 124/2014 Podľa poloţky č. 7d písm. a/ Sadzobníka súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona (antidiskriminačného zákona) bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je 66 eur. Podľa poloţky 7d písm. b/ Sadzobníka súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona (antidiskriminačného zákona) s náhradou nemajetkovej ujmy je 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Z poloţky č. 1 Sadzobníka vyplýva, ţe určuje tzv. všeobecnú sadzbu súdneho poplatku, ktorá sa uplatní, iba ak nie je ustanovená osobitná sadzba. To znamená, ţe pokiaľ osobitná sadzba ustanovená je, aplikácia tejto poloţky je vylúčená. V poloţke č. 7d Sadzobníka je ustanovená osobitná sadzba súdneho poplatku za konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Pouţitie všeobecnej sadzby súdneho poplatku podľa poloţky č. 1 Sadzobníka pri nárokoch (právnych prostriedkoch ochrany) uplatnených podľa tohto zákona neprichádza preto do úvahy. Pri nárokoch podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, t. j. pri nárokoch bez nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je súdny poplatok 66 eur (poloţka 7d písm. a/ Sadzobníka). Pri nárokoch podľa § 9 ods. 2 a 3 antidiskriminačného zákona, t. j. vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je súdny poplatok 66 eur a 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy (poloţka 7d písm. b/ Sadzobníka). Pre posúdenie toho, či predmetom konania sú právne prostriedky ochrany podľa antidiskriminačného zákona, je rozhodujúci prejav vôle ţalobcu obsiahnutý v ním podanej ţalobe, prípadne v jeho ďalších úkonoch vo veci (Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 34/2014). V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobkyňa si uplatnila nároky podľa antidiskriminačného zákona (výslovne to uviedla v ţalobe ako aj v podaniach z 25.4.2012, 26.10.2012 a z 27.11.2012). Ide o nároky podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona (o určenie, ţe odmeňovanie ţalobkyne uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 6 4 Cdo 124/2014 a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, o uloţenie povinnosti ţalovanej upustiť od odmeňovania ţalobkyne v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o uloţenie povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobkyni 270 500 Eur ako reštitučný nárok /náprava protiprávneho stavu/ alebo /alternatívne/ ako satisfakčný nárok /primerané zadosťučinenie/). Vznikla jej preto poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 Eur. Ak za tohto stavu súd prvého stupňa vyrubil ţalobkyni za uplatnený nárok na zaplatenie 270 500 Eur súdny poplatok podľa poloţky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nesprávne posúdil poplatkovú povinnosť ţalobkyne a nesprávne pre nezaplatenie súdneho poplatku rozhodol o zastavení konania o zaplatenie uvedenej sumy uplatnenej ako reštitučný alebo ako satisfakčný nárok. Tým, ţe odvolací súd nezjednal nápravu a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (vo forme prejednania tohto nároku a rozhodnutia o ňom). So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie o ţalobe ţalobkyne na zaplatenie sumy 270.500 Eur zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová