jej článku V, bod 5, bol ţalobca oprávnený podať na ÚKSÚP prihlášku do uznávacieho konania 24. marca 2003 na jednotlivé odrody pšenice a za základe uznávacieho konania bol oprávnený uvádzať do obehu právne 5 Cdo 159/2010 4 chránené odrody pšenice letnej - ozimnej. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe konanie vo veci prihlasovania a uznávania mnoţiteľských porastov je správnym konaním. Poukázal na ustanovenie § 38 zákona č. 291/1996 Zb. v znení zákona č. 470/2002 Z.z. o odrodách a osivách,
ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 15 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého kontrolný ústav na základe skúšok rozhodne o uznaní mnoţiteľských porastov alebo osiva. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe nie je moţné, aby bolo rozhodnuté o uznaní mnoţiteľských porastov v uznávacom konaní v zákonných lehotách stanovených správnym poriadkom a aby o uznaní bolo konané prísnym formálnym postupom podľa striktných noriem správneho poriadku, aj keď v danom prípade ide o správne konanie. Taktieţ sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe ÚKSÚP mal postupovať v uznávacom konaní výlučne podľa ustanovenia § 15 zákona č. 291/1996 Zb. v znení zákona č. 470/2002 Z.z. a ustanovenia § 30 písm. d) citovaného zákona a ţe mal skúmať podľa ustanovenia § 13 ods. 1, či ţalobca je drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa. Dospel k záveru, ţe v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ÚKSÚP vznikla ţalobcovi škoda v tom, ţe nevykonaním prehliadky a následného uznania mnoţiteľského porastu, nemohol ţalobca následne prihlásiť do uznávacieho konania získaný mnoţiteľský materiál - osivo, a toto nemohol ani uvádzať do obehu, a teda ani predať a napokon nemohol získaný mnoţiteľský materiál pouţiť na zaloţenie mnoţiteľských plôch v roku 2003 a v roku 2004 na ďalšie generácie mnoţenia aţ do ukončenia mnoţiteľského cyklu v generácii mnoţenia C
ustanovenia § 237 písm. b) O.s.p., t.j., ţe ten, kto vystupoval v konaní ako účastník konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ako ďalší dovolací dôvod uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p., okrem toho namietala nesprávnosť skutkových zistení odvolacím súdom ako aj to, ţe napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. Navrhla, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe „odvolaniu“ vyhovuje, ţalobu zamietne a ţalobcovi náhradu trov konania neprizná, alternatívne, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť, resp. zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe ani jedno z rozhodnutí súdov, ktoré dovolateľka uvádza, nie je rozhodnutím v tej istej veci, ktorá je predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 22 C 22/2006, ktorá je predmetom tohto dovolacieho konania, a preto nie je daný dovolací dôvod
f) O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu povaţoval za vecne správny, uviedol, ţe dovolateľ v dovolaní neuvádza právne relevantné dôvody dovolania ani iné vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená zamestnancom s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania 5 Cdo 159/2010 6 (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa . V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd S. republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré 5 Cdo 159/2010 7 moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania
a/, c/, e/ aţ g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami: či ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a či v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. b/ a d/). Dovolateľkou namietaná vada podľa § 237 písm. b/ O.s.p. mala spočívať v tom, ţe súdy oboch stupňov sa nezaoberali otázkou spôsobilosti byť účastníkom konania o náhrady škody v spojení so zmluvou z 2. januára 1994, od ktorej si ţalobca odvodzuje právo obchodne vyuţívať chránené odrody a vyberať licenčné poplatky. So zreteľom na túto dovolaciu námietku dovolací súd uvádza, ţe o procesnú vadu konania uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom občianskeho súdneho konania. Túto spôsobilosť má podľa § 19 O.s.p. ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 OZ)]. Spôsobilosť byť účastníkom konania majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 OZ). Právnickými osobami sú zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2 OZ). Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou (§ 21 OZ). Zo spisu nevyplýva, ţe by v danej veci bol účastníkom konania ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). 5 Cdo 159/2010 8 Pre prípad, ţe ţalovaná procesnú vadu konania
b/ O.s.p. stotoţňuje s ňou tvrdeným nedostatkom vecnej legitimácie, je potrebné uviesť, ţe nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (nedostatok procesnej povahy) je potrebné odlišovať od nedostatku vecnej legitimácie účastníka konania (t.j. od stavu, keď účastník konania nie je subjektom práv alebo povinnosti v rámci hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje ţalobou uplatnený nárok). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania má z procesného hľadiska za následok zastavenie konania (§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.), nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu ţaloby. Nedostatok vecnej legitimácie účastníka nie je procesnou vadou konania
b/ O.s.p. Dovolateľka namieta prekáţku právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) podľa § 237 písm. d/ O.s.p. Uvedená prekáţka, vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p., vylučuje moţnosť znovu prejednať vec, ktorá uţ bola súdom právoplatne rozhodnutá. Predpokladá totoţnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho konania, ako aj totoţnosť predmetu konania. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tieţ vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov uţ skončeného konania. Totoţnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je zaloţený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totoţnosti účastníkov konania a totoţnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Totoţnosť účastníkov konania v danej veci a vo veci, ktorá bola vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Cb 12/2007 je zachovaná, vrátane ich procesného postavenia. Absentuje však druhý z predpokladov zakladajúcich existenciu tvrdenej vady, a to totoţnosť premetu konania. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 12/2007 prejednával návrh ţalobcu na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v príčinnej súvislosti s neuznávaním 55 mnoţiteľských porastov, ktoré boli prihlásené do uznávacieho konania
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná ďalej namieta nesprávnosť skutkových zistení odvolacím súdom. Treba uviesť, ţe
ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o námietku ţalovanej, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 5 Cdo 159/2010 12 V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú poskytol ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 1681,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a po pripočítaní DPH v sume 320,85 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 2009,55 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Vladimír Magura, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.