← Slovensko

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 311/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z., so sídlom v H., zastúpenej Mgr. M., advokátom v B., proti ţalovanej PhDr. J., bývajúcej v H., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10 C 134/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. februára 2014 sp. zn. 26 Co 31, 32/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí druhým) z
  2. apríla 2013 č.k. 10 C 134/2008-324 I. určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovanou podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce dňom
  3. júla 2008 je neplatné, II. určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dňom
  4. októbra 2008 je neplatné, III. ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, IV. ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 26,26 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava, V. ţalovanej uloţiť povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 537,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 69 ods. 1 písm. a/, § 69 ods. 3, § 70, § 74 a § 77 Zákonníka práce platného a účinného do
  5. decembra
  6. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovanou podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce dňom 4 Cdo 311/2014 2
  7. júla 2008 je neplatné a rozhodovanie o vzájomnom návrhu, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dňom
  8. októbra 2008 je neplatné. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe ţalovaná pracovala u ţalobkyne v pracovnom zaradení ako učiteľka na základe pracovnej zmluvy z
  9. júna 2004 a
  10. júna 2008 ţalovaná predloţila ţalobkyni lekársky nález, podľa ktorého zdravotný stav ţalovanej jej neumoţňoval vykonávať funkciu učiteľky a zároveň predloţila i ţiadosť o preradenie na inú kvalifikovanú prácu. Ţalobkyňa listom z
  11. júna 2008 oznámila ţalovanej, ţe predloţený lekársky nález nemoţno povaţovať za lekársky posudok podľa § 155 ods. 6 písm. c/ Zákonníka práce. Ţalobkyni bolo
  12. júla 2008 doručené okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovanou z
  13. júla 2008 podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, na ktoré ţalobkyňa reagovala listom z
  14. júla 2008 a oznámila ţalovanej, ţe nesúhlasí s okamţitým skončením pracovného pomeru a vyzvala ţalovanú, aby po skončení dovolenky riadne pokračovala vo výkone práce. Ţalovaná po skončení dovolenky nenastúpila
  15. augusta 2008 na pracovisko a absenciu na pracovisku neospravedlnila a z uvedeného dôvodu ţalobkyňa listom z
  16. októbra 2008 doručila ţalovanej okamţité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe u ţalovanej sa nevyskytoval nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, ţe by ďalší výkon práce učiteľky váţnej ohrozil jej zdravie a teda nebol splnený predpoklad na okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany ţalovanej podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Súd prvého stupňa bol názoru, ţe nebol splnený predpoklad zavineného porušenia pracovnej disciplíny zo strany ţalovanej, nakoľko nebolo moţné vyvodiť, ţe by ţalovaná mohla vedieť o objektívnej nesprávnosti lekárskeho nálezu zo
  17. júna 2008, nakoľko o nesprávnosti lekárskeho nálezu nadobudla vedomosť aţ v priebehu súdneho konania a ţalovaná postupovala s primeranou starostlivosťou, ktorú bolo moţné od nej v takejto situácii vyţadovať a teda absencia ţalovanej v práci nebola zavinená. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu (výroky II. – IV.) a ţalovanej (výrok V.) rozsudkom z
  18. februára 2014 sp. zn. 26 Co 31/2013 v spojení s opravným uznesením zo
  19. júna 2014 sp. zn. 26 Co 31/2013, 26 Co 32/2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil. 4 Cdo 311/2014 3 Záver okresného súdu, ţe ţalobkyňa dôvodne mohla povaţovať okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovanou za neplatné a predpokladať ďalšie trvanie pracovného pomeru za obvyklých okolností je plne akceptovateľný. Súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe konanie ţalovanej (jej absencia v práci) nebolo zavineným konaním a nebolo tak dôvodom na okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany ţalobkyne. Ţalobkyňa nebola úspešná v časti určenia neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zo strany ţalobkyne a preto jej bolo potrebné uloţiť povinnosť znášať trovy konania štátu. Uzavrel, ţe ţalovaná mala povinnosť predloţiť lekársky posudok a pokiaľ tak neučinila a bolo potrebné ho vyhotoviť ustanovením súdneho znalca, bola jej správne uloţená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu povaţovala za nepreskúmateľný, nakoľko odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní a zároveň súdu prvého stupňa i odvolaciemu súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
  20. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 Cdo 311/2014 4 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho súdu nebola ţalobkyni odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom 4 Cdo 311/2014 5 zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Pokiaľ ţalobkyňa vyvodzoval odňatie moţnosti pred súdom konať zo záverov súdov, ţe neboli splnené podmienky pre okamţité skončenie pracovného pomeru ani zo strany ţalobkyne a ani zo strany ţalovanej, táto námietka svedčí o názore dovolateľky, ţe k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti pred súdom konať (ako uţ bolo vyššie uvedené) do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). 4 Cdo 311/2014 6 Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie ţalobkyňou uplatneného nároku dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil aj odvolací súd. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţalobe. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešnú ţalobkyňu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek ţalobkyne. Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 4 Cdo 311/2014 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku spĺňa. Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  21. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  22. septembra 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.