4 Trestného poriadku sa z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Ntc/14/2015, z 5. augusta 2015. II.
1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa u k l a d á trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii sa u z n á v a a v y k o n á rozsudok Okresného súdu Rokycany, Česká republika, sp. zn. 1T/98/2012, z
1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky, ktorého sa dopustil tak, ţe v byte v Ţ., ul. S. č. p. X., okres B., od bliţšie nezistenej doby v októbri 2010 aţ do začiatku decembra 2011, v bliţšie neurčených večerných hodinách a v bliţšie nezistenom počte prípadov, fyzicky napadal svoju manţelku, poškodenú Z. K., nar. X., a to najmenej jedenkrát do mesiaca, spravidla v priebehu hádok, a to fackami alebo ranami päsťou, do tváre a do iných častí tela, po ktorých mala po tele modriny, pritom jej nadával, 2 3Urto/5/2015 ţe je „krava, kurva", stalo sa tak napr. v jeseni v roku 2011, kedy obţalovaný vyvolal hádku a potom dal poškodenej facku a niekoľkokrát ju kopol, ďalej poškodenú najmenej jedenkrát fyzicky napadol v prenajatom rodinnom dome v obci M.., na ulici Z. č.p. X., okres R., v bliţšie nezistenej dobe na konci decembra 2011, a to vo večerných hodinách, pre predchádzajúcej hádke, kde jej dal dve facky, a to všetko vyvrcholilo v prenajatom rodinnom dome v obci M.., ul. L., č. p. X., okres R., večer dňa 22. marca 2012, kde pri hádke obţalovaný do poškodenej najprv niekoľkokrát strčil, potom jej dal dve facky, po tomto ju pevne jednou rukou chytil za jej ruku a druhou rukou ju strkal pred sebou na pôjd, čomu sa poškodená zo strachu podvolila, kde jej potom spútal ruky kovovými putami, ktoré prevliekol smyčkou lana, za ktoré ju pripútal k doske pod strechou, takţe mala ruky zdvihnuté hore, pritom jej hovoril, ţe je jeho „kurva a špina a ţe ho musí počúvať", potom ju pustil, aby sa mohla postarať o ich deti, následne ju odtiahol do kúpeľne, kde vyţadoval, aby mu ukázala, ako ho miluje tým, ţe si oholí vlasy, a vtlačil jej do ruky holiaci strojček, ktorý silou drţal pri jej hlave a vlasy jej oholil, potom ju znovu dostrkal na pôjd, kde ju povesil rovnakým spôsobom ako predtým, a keď kričala, aby ju pustil, prelepil jej ústa lepiacou páskou a kopol ju do pohlavných orgánov, aţ sa od bolesti pomočila, potom ju chcel párkrát udrieť päsťou do tváre, ale trafil sa iba do rúk, ktoré viseli hore, a potom spadol, keď sa ju snaţil kopnúť, potom na chvíľu odišiel a keď sa vrátil, povedal, ţe ju pustí, pokiaľ urobí všetko, čo on povie, načo jej strčil ruku zovretú v päsť do prirodzenia, odpútal ju a donútil ju, aby si ľahla a dala si svoju päsť do prirodzenia aby ho orálne uspokojovala, pričom jej týmto útokom spôsobil mnohopočetné krvné výrony na tvári, krku, trupe, horných a dolných končatinách, krvný výron o veľkosti 12x6 cm v oblasti vonkajších genitálií, a to pravého ohanbia a ďalej odreniny na krku, zápästí, na pravej hornej končatine, dvorci ľavej prsnej bradavky, na zadnej strane trupu a ľavej dolnej končatine a v dobe od októbra 2010 do jesene 2011 v Ţ., ul. S. č. p. X., obţalovaný poškodenú najmenej trikrát znásilnil a to jedenkrát v marci 2011, kedy dal poškodenej najprv 25 rán gumovou hračkou na zadok, potom jej hodil na pohovku, kde jej dal niekoľko faciek, potom jej zviazal ruky, a aj napriek tomu, ţe poškodená plakala a prosila ho, aby prestal, otočil ju na brucho a na nej vykonal análnu súloţ, a ďalej najmenej v dvoch prípadoch, pravdepodobne v auguste a v októbri 2011, zrejme po tom, čo mu nechcela urobiť po vôli, dal facku alebo jej priloţil dlaň na ústa a nos, a buď jej zviazal ruky alebo ju donútil, aby si drţala nohy, pričom jej drţal svoju ruku cez ústa a striedavo s ňou súloţil análne a do prirodzenia a to i napriek tomu, ţe mu poškodená dávala najavo svoj nesúhlas, plakala, hovorila mu, aby to nerobil, ţe sa jej 3 3Urto/5/2015 to hnusí a snaţila sa dať jeho dlaň zo svojich úst, kedy v jednom prípade jej do pošvy strčil svoju päsť a odsúdený
2 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, pričom na výkon tohto trestu bol
2 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky zaradený do väznice s ostrahou. III.
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona odsúdený J. K. bude vo výkone trestu odňatia slobody p o k r a č o v a ť bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom rozhodol Krajský súd v Prešove o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu Rokycany, Česká republika, sp. zn. 1T 98/2012, z 11. marca 2013, a rozsudku Krajského súdu v Plzni, Česká republika, sp. zn. 8To/162/2013, z 29. mája 2013, ktorými bol občan Slovenskej republiky J. K., uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania osoby ţijúcej v spoločnom obydlí
1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zákonníka Českej republiky a odsúdený na päť rokov a šesť mesiacov so zaradením na výkon trestu
2 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky do väznice s ostrahou. Ďalej Krajský súd rozhodol
2 písm. b/ Trestného zákona o zaradení odsúdeného J. K. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, ţe: „Aplikácia § 4 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z. neprichádza do úvahy (pretoţe trestný čin, pre ktorý sa ţiada o uznanie a výkon nebol štátom pôvodu priradený k ţiadnej z kategórii trestných činov uvedených v ods. 3, teda ku kategórii trestných činov, u ktorých v prípade ak ide o trestný čin, na ktorý moţno v štáte pôvodu uloţiť trest s hornou hranicu trestnej sadzby najmenej 3 roky, sa neskúma obojstranná trestnosť), bolo v prvom rade potrebné skúmať, či skutky, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, sú trestnými činmi aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedená podmienka splnená je, pretoţe konanie obţalovaného uvedené v skutkových vetách rozsudkov, by bolo aj
právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby
2 písm. a/, písm. d/ 4 3Urto/5/2015 Tr. zák., za ktorý je moţné uloţiť trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov aţ 8 rokov. To, ţe J. K. je štátnym občanom Slovenskej republiky, vyplýva z potvrdenia o štátnom občianstve od Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej a vnútornej správy zo dňa
vyjadrenia príbuzných, ţijú a pracujú v Českej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je teda splnená podmienka uznania a výkonu rozhodnutia uvedeného zákona. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a/ predmetného zákona sa súhlas odsúdeného nevyţaduje, keďţe výkon rozhodnutia sa má odovzdať do členského štátu, ktorého je odsúdený J. K. občanom, a má v ňom obvyklý pobyt. Krajský súd v danom prípade nezistil ani ţiaden z ďalších dôvodov odmietnutia uznania výkonu rozhodnutia uvedených v § 16 ods. 1, resp. ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. Z odpisu registra trestov nevyplýva, ţe by pre tie isté skutky bol J. K. odsúdený slovenským súdom a krajský súd nemá ani informácie o tom, ţe by sa proti nemu pre tie isté skutky viedlo konanie v niektorom členskom štáte, takţe dôvodom odmietnutia nie je ani ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z.z. Dôvodom odmietnutia nie je ani ustanovenie § 16 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, keďţe skutky, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, sú ako je to vyššie uvedené, trestnými činmi aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. V osobe odsúdeného nejde o osobu vyňatú z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ani o osobu, ktorá by nebola pre nedostatok veku trestne zodpovedná, takţe odmietnuť uznanie a výkon rozhodnutia nie je moţné ani z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ uvedeného zákona. Výkon rozhodnutia premlčaný nie je (§ 16 ods. 1 písm. e/ cit. zák.) a prekáţkou uznania a výkonu rozhodnutia nie je ani ustanovenie § 16 ods. 1 písm. f/,
ktorého je dôvodom odmietnutia nesplnenie podmienky uznania a výkonu
1 - jej splnenie je tieţ uvedené vyššie. Krajský súd nezistil ani dôvody odmietnutia uvedené v § 16 ods. 1 písm. h/, písm. j/, písm. 1/, keďţe rozhodnutie zodpovedá vydaným osvedčeniam, osvedčenia obsahovali všetky potrebné údaje, dĺţka výkonu trestu odňatia slobody, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšia ako 6 mesiacov, a uloţený trest nezahŕňa ţiadne opatrenia týkajúce sa psychiatrickej alebo zdravotnej starostlivosti, prípadne iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré by nebolo moţné, vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky, vykonať. Dôvody odmietnutia uvedené v § 16 ods. l písm. k/ a písm. m/ citovaného zákona v danom prípade takisto 5 3Urto/5/2015 nemoţno pouţiť, keďţe rozhodnutie sa uznáva ako celok, a súhlas štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním alebo s výkonom trestu pre takýto trestný čin
2 písm. g/ nie je nateraz potrebné ţiadať, keďţe lustráciou nebolo zistené, ţe by bolo proti J. K. vedené v súčasnej dobe na území Slovenskej republiky nejaké trestné stíhanie. Len v prípade takéhoto zistenia a ak by sa súhlas ţiadal, by totiţ
názoru krajského súdu neudelenie súhlasu štátu pôvodu so stíhaním pre iné trestné činy spáchané pred odovzdaním (resp. s výkonom trestu pre taký trestný čin) bolo dôvodom pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
1 písm. k/ zák. č. 549/2011 Z.z. Ak by totiţ mal byť dôvodom odmietnutia
tohto ustanovenia nedostatok súhlasu generálne, teda bez vzťahu ku konkrétnemu stíhaniu, potom by logicky strácalo zmysel ust. § 21 ods. l,
ktorého osoba, ktorá bola odovzdaná z iného členského štátu na výkon trestnej sankcie
tohto zákona, nesmie byť stíhaná, odsúdená, nemôţe byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred odovzdaním, na ktoré sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo (zásada špeciality) a nebolo by potrebné upravovať ani prípady, keď sa zásada špeciality neuplatní. Uznaniu a výkonu rozhodnutia v danom prípade nebráni ani ust. § 16 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z.,
ktorého môţe súd rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia aj vtedy, ak sa rozhodnutie týka skutkov, ktoré sa
právneho poriadku Slovenskej republiky povaţujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, keďţe skutky, pre ktoré bol J. K. v štáte pôvodu odsúdený, v ţiadnom prípade nie je moţné povaţovať za skutky, hoci len čiastočne spáchané na území Slovenskej republiky. Výmera trestu uloţená odsúdenému J. K. v štáte pôvodu je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 17 ods. 3, teda primeraná úprava trvania trestnej sankcie. Na výkon trestu zaradil krajský súd J. K. v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, a to vzhľadom na tú skutočnosť, ţe
odpisu z registra trestov na území Slovenskej republiky nebol vo výkone trestu odňatia slobody“. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove. V odvolaní uviedla: „Odvolanie smeruje proti výroku o zaradení odsúdeného J. K., nar. X., trvalé bytom S., okr. Vranov nad Topľou, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Z odpisu z registra trestov vyplýva, ţe odsúdený J. K. bol v minulosti 14 - krát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 12. mája 2010, sp. zn. 10T/14/2008, bol odsúdený za prečin krádeţe
2 písm. a/ Tr. zák. a prečin podvodu
1 Tr. zák. na nepodmienečný trest 6 3Urto/5/2015 odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Dňa
2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu so stredným stupňom stráţenia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uloţený za úmyselný trestný čin. Odhliadnuc od skutočnosti, ţe odsúdený J. K. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, poukazujem na závaţnosť trestného činu, za ktorý bol menovaný odsúdený. V prípade odsúdenia na území Slovenskej republiky by jeho konanie bolo kvalifikované minimálne ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, za čo by mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov aţ pätnásť rokov. S prihliadnutím na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z. však súd nesmel rozhodnúť o uloţení prísnejšej trestnej sankcie z hľadiska druhu alebo dĺţky, ako bola uloţená v cudzom rozhodnutí. Rozhodnutie o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia by však nezhoršovalo postavenie páchateľa v porovnaní s rozhodnutím českého súdu, ktorý zaradil menovaného do väznice s ostrahou“. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril odsúdený J. K. nasledovne: „Nakoľko v danej veci, ktorá je predmetom riešenia má byť posúdenie obojtrestnosti skutkovej vety o skutku, nie posudzovanie a rozhodovanie o skutku ako takom a vzhľadom k tomu, ţe do rodnej zeme – Slovenskej republiky mám byť predán len na zvyšok trestu, čo k dnešnému dňu je dva roky, ţiadam o ponechanie vo veznici s minimálnym stupňom stráţenia z dôvodu vetšej moţnosti pracovného zaradenia a kontaktu s rodinou včetne detí s prihliadnutím k tomu, ţe za celé obdobie 3,5 roka VTOS nemám jeden kázeňský trest ani iný záporný hodnotiaci poznatok a som pracovne zaradený, ţiadam odvolací súd o ponechanie vo veznici s minimálnym stupňom stráţenia. Nadviazujúc k tomu postoju akým pristupuje prokuratúra, ţiadam o ponechanie (zásady speciality) a poukazujem na premenený podmienečný trest, na ktorý som podával ako odvolanie, ku ktorému som nedostal odpoveď, tak som ţiadal v tomto zmyslu Okresný súdu Vranov n/Topľou, aby to bolo právne preskúmané a ani k tomu som nedostal vyjadrenie, týmto by sa mala zaoberat Krajská prokuratúra, toto je v priamej jurizdýkciji ich opravnení. V samom závere ţiadam odvolací súd o ponechanie pôvodného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. augusta 2015“. 7 3Urto/5/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe odvolanie prokurátorky je dôvodné.
č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii (ďalej len zákon č. 549/2011 Z.z.) sa: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa pouţije Trestný poriadok“. Z povahy veci vyplýva, ţe ide o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie
prvého dielu tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku - uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia. Označené konanie je konaním lex specialis ku konaniu
šiestej hlavy tretej časti Trestného poriadku – odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne. S ohľadom na to, najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku krajského súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia nemôţe postupovať v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. a preskúmať v rámci tam uvedeného obmedzeného revízneho princípu len odvolaním napadnutý výrok (ako v predmetnej veci len výrok o „treste“), pretoţe zákonodarca v ustanovení § 518 ods. 4 Tr. por. zreteľne deklaroval, ţe najvyšší súd musí vţdy rozhodnúť s konečnou platnosťou. Ak je najvyšší súd povinný (bez moţnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť rozsudkom s konečnou platnosťou, potom musí mať moţnosť napraviť aj prípadne chybný výrok o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, hoci tento výrok nebol odvolaním napadnutý. Preto najvyšší súd rešpektujúc ustanovenie § 518 ods. 4 Tr. por. a postupujúc v súlade s ním, zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vo veci sám rozhodol. V úvodnej – výrokovej časti tohto rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia najvyšší súd oproti krajskému súdu zostručnil znenie tohto výroku, avšak obsahovo rozhodol zhodne ako krajský súd, pretoţe krajský súd v tejto časti rozhodol správne a napokon i jeho odôvodnenie rozsudku (citované vyššie) povaţuje najvyšší súd za dostatočné, úplné a presvedčivé. Najvyšší súd teda nemal dôvod rozhodnúť obsahovo inak ako krajský súd, a keďţe si jeho odôvodnenie právnych záverov v tejto časti osvojil, bolo by nadbytočné opätovne ich rozoberať. Prokurátorkou v odvolaní namietané nesprávne rozhodnutie krajského súdu vo výroku o zaradení odsúdeného J. K. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu 8 3Urto/5/2015 s minimálnym stupňom stráţenia, povaţuje najvyšší súd v samotnej podstate za akceptovateľné z nasledovných dôvodov. Výrok o zaradení odsúdeného J. K. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia v rozsudku krajského súdu je nezrozumiteľný a zmätočný, keď krajský súd síce pouţil správne paragrafové znenie - § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
ktorého by mal byť odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia v rozpore s tým, ale slovne vyjadril, ţe ide o výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia (čo je upravené v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Uţ tento formálny nedostatok sám o sebe odôvodňuje (pre jeho zmätočnosť) zrušenie rozsudku krajského súdu, nehladiac na to, ţe i odôvodnenie rozsudku v tejto časti nezodpovedá skutočnosti, keď krajský súd vyslovil, ţe: „
odpisu z registra trestov nebol odsúdený J. K. na území Slovenskej republiky vo výkone trestu odňatia slobody“ (str. 9 rozsudku). Z odpisu registra trestov (č.l. 38 aţ 45) totiţto vyplýva opak tvrdenia krajského súdu, a to ţe menovaný bol rozsudkom Okresného súdu Vranov na Topľou, sp. zn. 10T/14/2008, z
slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do toho ktorého ústavu na výkon trestu. Pri tomto rozhodnutí, rešpektujúc ust. § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z.z. nezohráva rozhodujúcu úlohu otázka 9 3Urto/5/2015 podmienečného prepustenia, či preradenia na výkon trestu do miernejšieho ústavu na výkon trestu, pretoţe Slovenská republika nevyuţila moţnosť
4 Rámcového rozhodnutia rady, ustanoviť, ţe pri kaţdom rozhodnutí o predčasnom alebo podmienečnom prepustení sa môţe brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Z toho vyplýva, ţe pri rozhodovaní o výkone trestu nejde o otázku podmienečného prepustenia, ktorá sa eventuálne bude v ďalšom priebehu konania riešiť
Trestného zákona Slovenskej republiky. Podstatným je, aby v zmysle § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z.z. nedošlo k uloţeniu prísnejšej trestnej sadzby z hľadiska jej druhu alebo dĺţky. Dĺţka trestu - 5 a pol roka a jeho druh - odňatie slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu uloţené uznávaným rozsudkom sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto nebol dôvod premieňať tento trest uznávacím rozsudkom na prípadne iný trest. Logickým dôsledkom toho je rozhodnutie o pokračovaní vo výkone uloţeného trestu a neoddeliteľnou náleţitosťou samozrejme musí byť i zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený J. K. bol rozsudkom českého súdu na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradený do väznice s ostrahou, čomu v Slovenskej republike primerane, a to aj s ohľadom na závaţnosť trestného činu, dĺţku trestu a nesprísnenie trestnej sadzby zodpovedá zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Prečo sa pri tomto rozhodnutí neprihliada na podmienky podmienečného prepustenia bolo vysvetlené uţ vyššie. K návrhu odsúdeného ponechať v platnosti jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, „pretoţe bude mať väčšie pracovné moţnosti a kontakt s rodinou, pričom za 3,5 roka nebol vo výkone trestu disciplinárne potrestaný“, najvyšší súd poznamenáva, ţe tieto argumenty sú podstatné pre konanie o prípadnom návrhu na podmienečné prepustenie, nie však pre predmetné rozhodnutie. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. 10 3Urto/5/2015 V Bratislave 4. novembra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.