Obsah (5)

§ 80§ 218§ 224§ 151§ 13

3 Cdo 122/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a J

§ 80písm.

b/ O.s.p.) uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa ako podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, dovolali. Podľa ich názoru z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva prevádzajúcemu spoluvlastníkovi (spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel) povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu spoluvlastníkom, ako i povinnosť previesť svoj spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu spoluvlastnícky podiel prevádzajúceho spoluvlastníka nadobudnúť. Dodali, ţe právu, ktoré je v § 140 Občianskeho zákonníka formulované tak, ţe „ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo“, zodpovedá na strane prevádzajúceho povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, a ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka rozhodnutím súdu. Ţalobcovia uviedli výhrady aj proti správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania. Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z§ 238 ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné. 3 Cdo 122/2009 6 V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p., napriek tomu, ţe bola v dovolaní namietaná existencia vady podľa písm. f/ tohto ustanovenia, avšak bez bliţšej konkretizácie, v čom má táto vada spočívať, v dovolacom konaní nevyšli najavo.

1. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu a zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a neplatnosti odstúpenie od kúpnej zmluvy, dovolací súd v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal aj, či v konaní o týchto ţalobcami uplatnených nárokoch nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci; ţalobcovia v dovolaní existenciu procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. namietali a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Ţalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď trvali na tom, ţe naliehavý právny záujem na poţadovanom určení preukázali tým, ţe len určením neplatnosti týchto právnych 3 Cdo 122/2009 7 úkonov môţu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva, aby im ţalovaná 1/ predala spoluvlastnícke podiely nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovaným 2/ dňa
2. septembra 2006, a to za rovnakých podmienok v tejto zmluve uvedených. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia nemôţu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko v čase rozhodovania súdov došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov kúpnou zmluvou uzavretou medzi ţalovanými 1/ a 2/ dňa
3. septembra 2006 a ţalovaná 1/ je v príslušnom katastri nehnuteľností v súčasnosti zapísaná ako spoluvlastníčka podielov sporných nehnuteľností, keď s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov nepovaţoval za rozhodujúce, či tento právny stav nastal v dôsledku rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy alebo v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy. V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia ţaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. V prípade moţnosti ţalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vţdy povaţovať za neprípustnú určovaciu ţalobu, ktorá neslúţi potrebám praktického ţivota, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, ţe ţalobca sa nemôţe ţalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môţe domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., však neplatí vtedy, ak ţalobca (napriek moţnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáţe, ţe má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade 3 Cdo 122/2009 8 treba jeho určovaciu ţalobu povaţovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto ţaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa ţalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu ţalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ţalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním ţaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak ţalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním poţadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie ţaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, ţe tá-ktorá určovacia ţaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ţalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobcami v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Aj naliehavý právny záujem ţalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej ţaloby a konečný zmysel ţalobcami navrhovaného rozhodnutia. V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ţalobcov úzko súvisí s problematikou predkupného práva, lebo ţalobcovia 1/ aţ 6/ v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení argumentovali tým, ţe ich cieľom nie je navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie realizácie ich predkupného práva tým, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle ţalovanej 1/ ako predávajúcej predať nehnuteľnosti ţalobcom ako kupujúcim (ktorých predkupné právo bolo kúpnou zmluvou zavretou medzi 3 Cdo 122/2009 9 ţalovanými 1/ a 2/ dňa
4. septembra 2006 porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou zo
5. septembra 2006, ktorej čiastočnej relatívnej neplatnosti sa ako podieloví spoluvlastníci dovolali. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude ţalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho ţaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; ţalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, ţe mu zostáva predkupné právo, avšak uţ voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/ došlo k porušeniu predkupného práva ţalobcov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Ţalobcovia z moţností, ktoré má v takom prípade spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené, nezvolili ţalobu domáhať sa ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, aby im nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka (viď vyššie b/), a neuspokojili sa s tým, ţe im zostalo zachované predkupné právo voči ţalovanému 2/ (viď vyššie c/). Z obsahu spisu vyplýva, ţe pokiaľ uţ bolo predkupné právo ţalobcov porušené, zodpovedá ich zámeru právny stav, v rámci ktorého sa ţalobou domáhajú vyslovenia čiastočnej relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Na uplatnenie tohto práva, ktoré ţalobcovia zvolili, 3 Cdo 122/2009 10 nadobúdateľ (ţalovaný 2/) reagoval (po doručení ţaloby) odstúpením od kúpnej zmluvy zo
6. septembra
7. Ţalobcovia zastávajú názor, ţe aj tento právny úkon je neplatný. Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa ako i odvolacieho súdu bola ţalovaná 1/ vedená v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva č. X., X., X., X. a X. ako spoluvlastníčka nehnuteľností, spoluvlastnícke podiely ku ktorým previedla kúpnou zmluvou zo
8. septembra 2006 na ţalovaného 2/. K obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov uvedenou kúpnou zmluvou došlo na základe odstúpenia ţalovaného 2/ od tejto zmluvy zo
9. decembra
10. Odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľností totiţ zaniká právny titul, na základe ktorého účastník kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo a obnovuje sa pôvodný stav; ţalovaná 1/ je teda naďalej (ani nikdy neprestala byť) spoluvlastníčkou spoluvlastníckych podielov nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou zo
11. septembra
12. Za daného stavu dovolací súd povaţuje za správny právny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia nemôţu mať v tomto konkrétnom prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/ dňa
13. septembra 2006 ako i určení neplatnosti odstúpenia ţalovaného 2/ od tejto kúpnej zmluvy zo
14. decembra
15. Daná určovacia ţaloba nie je prípustným prostriedkom ochrany ich vlastníckeho práva, keďţe podľa ich vyjadrení v priebehu konania ako i v dovolaní, nie je ich cieľom (nesledujú) navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby ţalovaná 1/, ktorá porušila ich predkupné právo, bola naďalej spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke podiely na ňu pripadajúce previedla kúpnou zmluvu zo
16. septembra 2006 na ţalovaného 2/, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy a neplatnosť odstúpenia ţalovaného 2/ od kúpnej zmluvy, je dosiahnuť taký právny stav, aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov ţalovanej 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré na základe zmluvy zo
17. septembra 2006 (určenie neplatnosti ktorej sa domáhajú) previedla na ţalovaného 2/. Tým, ţe sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalobcami a ţalovanou 1/, aký bol pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/ dňa
18. septembra 2006, (pôvodné) právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im zostalo zachované. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na dôvody, ktoré uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotoţňuje, 3 Cdo 122/2009 11 dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalobcov napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho záujmu na poţadovaných určeniach neplatnosti kúpnej zmluvy a neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
19. Ţalobcovia podali dovolanie aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby v časti, ktorou sa domáhali, aby súd nahradil vyhlásenie vôle ţalovanej 1/ uzavrieť s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, ako boli uvedené v kúpnej zmluve zo
20. septembra 2006, ktorú uzavrela so ţalovaným 2/. Proti tomuto potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a za otázku právne zásadného významu povaţoval otázku: „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môţe svoje predkupné právo realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), ţe ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené), a to za rovnaných podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené“. Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., je dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať skutkovými otázkami (na ich riešenie nie je v takom prípade oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami – viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.), ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania. Tým, ţe odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie [za účelom posúdenia správnosti riešenia otázky, „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môţe svoje 3 Cdo 122/2009 12 predkupné právo realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), ţe ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené), a to za rovnaných podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené“], vytvoril ţalobcom procesnú moţnosť domôcť sa v dovolacom konaní preverenia správnosti riešenia výlučne tejto právnej otázky. Odvolací súd uvedenú otázku vyriešil tak, ţe v prípade porušenia predkupného práva jedným z podielových spoluvlastníkov a účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti druhým (viacerými) spoluvlastníkmi, nemôţe druhý (ostatní) spoluvlastníci svoje predkupné právo realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle toho, ktorý predkupné právo porušil, ţe ako predávajúci predáva nehnuteľnosti druhému (viacerým) spoluvlastníkom, ktorých predkupné právo bolo porušené. Ţalobcovia v dovolaní v prvom rade namietali existenciu procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a odôvodnili ju tým, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je v časti pripustenia dovolacej otázky neprekúmateľné z dôvodu, ţe odvolací súd neuvádza svoj názor k otázke relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z tohto hľadiska, či sa ţalobcovia relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy dovolali, kedy sa jej dovolali a aké účinky má dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy. Námietku ţalobcov, týkajúcu sa nedostatočnej odôvodnenosti odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázky v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho rozporu s § 157 ods. 2 O.s.p., povaţuje dovolací súd za nedôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe z kontextu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ako odvolací súd posúdil otázku, ktorú povaţoval za zásadného právneho významu a pre ktorú pripustil dovolanie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako odvolací súd pripustenú dovolaciu otázku riešil a k akým záverom dospel (viď uvedené vyššie); odôvodnenie dovolaním v tejto časti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., a preto v tejto časti nemoţno povaţovať jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. 3 Cdo 122/2009 13 Ţalobcovia sa ďalej v dovolaní domáhali preskúmania správnosti právneho posúdenia veci v tejto odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázke. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd na skutkové zistenia aplikuje právne normy a následne vyvodzuje právne závery. O nesprávnu aplikáciu právnych noriem ide vtedy, ak súd buď nepouţil správnu právnu normu alebo ak síce pouţil správnu právnu normu ale jej obsah nesprávne vyloţil, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Zo spisu nevyplýva, ţe by odvolací súd na zistený skutkový stav neaplikoval správne normy, alebo ţe by správne aplikované normy nesprávne interpretoval. V zmysle § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 aţ § 606 Občianskeho zákonníka). Ako bolo uţ uvedené v bode
21. zákon v prípade v porušenia predkupného práva spoluvlastníka ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z riešení uvedených v písm. a/ aţ c/ zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôţe zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie predkupného práva však v ţiadnom prípade neumoţňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil predaja veci, a to ani ţalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Podstata predkupného práva spočíva totiţ v tom, ţe vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleţí na oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná. Preto právny názor dovolateľov, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka 3 Cdo 122/2009 14 spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka, nie je správny a prieči sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného. Z uvedeného vyplýva, ţe v rámci, ktorý bol vymedzený nastolením otázky zásadného právneho významu, sa ţalobcom v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe v dovolaní je neopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
22. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
23. Pokiaľ ţalobcovia vo zvyšnej časti dovolania napadli výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p.); prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcom 1/ aţ 6/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaní podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky (ktorá ich zastupovala aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z

1. marca 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení do
2. mája 2010 (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby 3 Cdo 122/2009 15 určil podľa § 11 ods. 1

§ 13ods.

2 vyhlášky vo výške 85,58 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 € za kaţdého zastupovaného)] predstavuje spolu 99,48 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. septembra 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková