1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. c/ Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí
c/, písm. d/ Trestného poriadku dovolanie obvineného P. H. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2011, sp. zn. 4T 2/2010, bol obvinený P. H. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že dňa
2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol
3 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému P. H. uložil ochranný dohľad 2 (dva) roky. Zároveň
1 Trestného poriadku súd poškodenú organizáciu V. a poškodenú M. T., nar. X. v D., trvale bytom H., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z
3 3 Tdo 35/2015 Okresný súd Trnava uznesením zo
1 zák. č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, povolil obnovu konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4T 2/2010 a zrušil výrok o treste v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, ktorý bol obvinenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z
Trestného poriadku z dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku súd obvineného vzal do väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, pričom lehota väzby začala obvinenému plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (č. l. 763 spisu). Následne Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. apríla 2014, sp. zn. 4T 2/2010, postupom
Trestného poriadku uložil obvinenému
2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti
Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) rokov, na výkon ktorého bol
3 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia; výrok o vine rozsudkom Okresného súdu Trnava z
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému P. H. uložil ochranný dohľad 2 (dva) roky.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z
1 Trestného poriadku súd poškodenú organizáciu V. a poškodenú M. T., nar. X. v D., trvale bytom H., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
1, ods. 2 Trestného zákona, čím
jeho názoru vec nesprávne právne posúdili. Uviedol, že na právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu vraždy sa vyžaduje úmysel ako subjektívna stránka trestného činu a má za to, že v priebehu vykonaného dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností svedčili pre záver, že bola naplnená subjektívna stránka trestného činu vraždy. Poukázal na skutočnosť, že v prípravnom konaní bolo voči obvinenému vznesené obvinenie pre trestný čin zabitia
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a až postupne bola zmenená právna kvalifikácia skutku na trestný čin vraždy, čo nebolo odôvodnené skutkovými okolnosťami. V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej poukázal na to, že sa priznal k spáchaniu skutku, vyhlásil pred súdom, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku vo vzťahu k trestnému činu zabitia a nie k trestnému činu vraždy. Úmyslom obvineného bolo len spôsobiť ujmu na zdraví poškodeného a nekonal v úmysle usmrtiť poškodeného. Ak by obvinený mal úmysel poškodeného usmrtiť, nič by mu nebránilo, aby tak urobil a naplnil znaky trestného činu vraždy. Obvinený zdôraznil, že je síce pravda, že poškodeného zanechal zraneného, ale v tom čase bol v silnom citovom rozpoložení – v „amoku“, ktorý v ňom vyvolal sám poškodený svojím neustálym opakovaním urážok a ponižovaním. Obvinený si neuvedomoval 5 3 Tdo 35/2015 a nedokázal usúdiť závažnosť zranení poškodeného a už vôbec nie, že tieto povedú k usmrteniu. Uviedol, že keď od poškodeného odchádzal, tento ešte stále žil a aj niečo hovoril, čo preukazuje, že nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vraždy, pri ktorej úmysel smeruje k spôsobeniu smrti iného, čo obvinený nechcel a ani nepredpokladal. Konanie obvineného bolo
jeho názoru následkom „amoku“, ktorý vyvolal poškodený urážaním obvineného a jeho rodiny a arogantným správaním voči obvinenému. Svoj hnev neovládol a fyzicky poškodeného napadol a keď zbadal kladivo, tak ho bez akéhokoľvek rozmyslu vzal a poškodeného udrel. Nerozmýšľal nad tým, že by poškodeného chcel usmrtiť, len chcel, aby sa prestal opĺzlo vyjadrovať na obvineného a jeho rodinu.
obvineného nemožno úmysel odvodzovať zo správania obvineného po čine spočívajúcom v neposkytnutí pomoci poškodenému. Obvinený nepokladá za logické, prečo by mal poškodenému pomáhať, keď ho priviedol do tak zlého psychického rozpoloženia. Vôbec netušil, že stav poškodeného je natoľko vážny, že si vyžaduje zdravotnú pomoc. Obvinený má ďalej za to, že súd mu uložil neprimerane vysoký trest a v tejto súvislosti namietol, že pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že v čase spáchania skutku bol osobou blízkou veku mladistvým a neskúmal úroveň fyzickej a duševnej vyspelosti obvineného. Vytkol preto súdu, že pri určení výmery trestu vôbec nepoužil poľahčujúcu okolnosť
d/ Trestného zákona, t. j. že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd postupom
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona a rozsudok Okresného súdu Trnava z
1 Trestného poriadku prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 6 3 Tdo 35/2015 K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, ktorý považoval dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku a
jeho názoru je potrebné dovolanie postupom
c/ Trestného poriadku odmietnuť. Uviedol, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, pričom dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižších stupňov a
1 písm. i/ Trestného poriadku môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Zdôraznil, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi a ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací a dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov. Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že obvinený podal dovolanie proti jednak proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
c/ Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, na ktorý dôvod poukazoval aj obvinený v podanom dovolaní, je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného P. H. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Trnava z
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, § 138 písm. c/ Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným. 8 3 Tdo 35/2015 Nebolo možné stotožniť sa ani s obhajobou obvineného,
ktorého úmyslom obvineného bolo spôsobiť ujmu na zdraví poškodeného a nie usmrtiť ho, a preto obvinený nespáchal trestný čin vraždy (§ 145 Trestného zákona), ale trestný čin zabitia (§ 147 Trestného zákona). Z motívu, ako aj z okolností prípadu totiž vyplýva, že obvinený vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pre tento záver svedčia skutkové okolnosti prípadu. Zo záverov znaleckého posudku č. 60/2009 vypracovaným doc. MUDr. J. B., Csc. a znaleckého posudku č. 37/2009 vypracovanom MUDr. J. Š., CSc. vyplýva, že išlo o smrť násilnú opakovaným napadnutím nebohého tupo-hranatým predmetom do oblasti hlavy (č. l. 150 spisu), kde je umiestnený mozog, t. j. orgán, ktorý je dôležitý pre život človeka.
záverov znalca t ak do oblasti hlavy bolo smerovaných niekoľko úderov spôsobených tupo-hranatým predmetom. Najzávažnejšími zraneniami
MUDr. B. spôsobenými násilným konaním bola pravá temenná časť hlavy, stred vlasovej časti a ľavá temenná časť spánková (č. l. 510 spisu). Tieto skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním svedčia pre záver, že obvinený viackrát pôsobil na životne dôležitý orgán - mozog. Pri hodnotení úmyslu zo strany obvineného je potrebné poukázať aj na polohu poškodeného, na ktorú obvinený útočil. Obvinený stál za chrbtom poškodeného a obvinený útočil z ľavej strany (č. l. 511 spisu); naviac
výpovede obvineného nebohý pri odchode chrčal (č. l. 25 spisu). Po zohľadnení intenzity útoku zo strany obvineného, spôsobu útoku, stavu bezbrannosti poškodeného v čase jeho útoku, ako aj množstva zranení svedčia pre uzrozumenie o následku - smrti nebohého. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa aj druhého stupňa správne kvalifikovali konanie obvineného, ktorý iného úmyselne usmrtil, ako obzvlášť závažný zločin vraždy
Vo vzťahu k dovolaniu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. 4T 2/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), dospel však k záveru, že absentuje podmienka dovolania
1 Trestného poriadku. 9 3 Tdo 35/2015
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. V predmetnej trestnej veci obvineného nadobudol rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
c/ Trestného poriadku odmietol. Vo vzťahu k dovolaniu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2014, sp. zn. 4T 2/2010, dospel k záveru, že nakoľko nebola splnená podmienka dovolania
Trestného poriadku, pričom ide o chybu neodstrániteľnú, dovolanie obvineného postupom
d/ Trestného poriadku odmietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. októbra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.