N a j v y š š í s ú d 3Ndt/15/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom
- októbra 2015 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného J. Č. pre zločin ublíţenia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva § 20 Tr. zák., o návrhu odsúdeného J. Č. na odňatie a prikázanie veci, takto r o z h o d o l : Trestná vec odsúdeného J. Č. vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6Nt/9/2014, sa Krajskému súdu v Prešove n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 7Tos/8/2015, konanie o sťaţnosti odsúdeného J. Č. podanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6Nt/9/2014, z
- marca 2015 (č.l. 45 – 48), ktorým bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/11/
- Odsúdený v rámci svojich sťaţností (č.l. 49, 52, 54) vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Prešov a opakovane ţiadal, aby ho „súdil iný kraj“. Konkrétne uviedol: „Ţiadam Váţený Krajský súd, aby vrátil obnovu konania na nové prejedanie iným sudcom v inom okrese, resp. kraji“ (č.l. 49). „Mám podozrenie, ţe sa pán sudca Š. a pani Š. spolu dohodli, pretoţe sú manţelia, preto Vás ţiadam o prejednanie mojej ţiadosti ohľadom obnovy konania, aby ma prešetril iný kraj, preto Vás týmto ţiadam o postup o obnove konania, aby ma jednal iný súd“ (č.l. 52). „Mal som obnovu konania
- marca 2015 a písal som ţiadosť, aby ma súdil iný kraj...“ (č.l. 54). 2 3Ndt/15/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbliţšie spoločne nadriadený preskúmal podaný návrh odsúdeného J. Č. ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, ţe nie sú dané dôvody na odňatie predmetnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon“. Účelom práva priznaného podľa citovaného ústavného článku je zabezpečiť občanovi, aby o jeho veci konal sudca, ako predstaviteľ tej zloţky súdnej moci, ktorá má právomoc vo veci konať a aby konal a rozhodoval sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1 poskytuje kaţdému, a teda aj obvinenému „právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi“. Na rozhodnutie o odňatí veci vecne i miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 Tr. por. musia vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a závažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - „práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi“. Medzi dôleţité dôvody okrem iného nepochybne patrí aj poţiadavka zabezpečenia spravodlivého procesu vykonaného nestranným sudcom, či sudcami (senátom). Záruku, ţe vo veci bude konať nestranný sudca poskytuje obvinenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Z tohto článku okrem práva na určitú kvalitu spravodlivého procesu vyplýva aj „právo na nestranného sudcu“. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov, či názorov, ktoré nie sú zaloţené na spoľahlivom poznaní ale na púhom predpoklade) 3 3Ndt/15/2015 alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, ţe je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje aţ do predloţenia dôkazu o opaku. Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenţe má byť vykonaná, oná sa musí aj javiť, ţe je vykonaná (Delcourt v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo
- januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsku – rozsudok z roku 1994...). V prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáţe absencia predsudkov alebo predpojatosti procesne činných sudcov, v tomto prípade namietaných všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, potom nie je moţné vysloviť, ţe sú u nich dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na ich vylúčenie. Konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. Z predloţeného spisu nevyplývajú dôvody na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove v zmysle § 31 ods. 2, ods. 3 Tr. por., a preto najvyšší súd upriamil pozornosť na skúmanie dôvodov na vylúčenie sudcov podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z dôvodu pochybnosti a nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre ich pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu činného v trestnom konaní na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodov pre vznik pochybností o schopnosti sudcu pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môţe napríklad spočívať v tom, ţe orgány 4 3Ndt/15/2015 činné v trestnom konaní, resp. jeho príbuzní, rodinný príslušník, osoba jemu blízka a podobne, boli činom poškodení eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne. Pomer orgánu trestného konania k osobám uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môţe vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môţe spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ďalej môţe ísť o úzke priateľstvo, či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah. Odsúdený J. Č. v návrhu len všeobecne, bez konkrétnych dôvodov poţiadal o to, aby ho „súdil iný kraj“. Sudcovia krajského súdu v Prešove vo svojich vyjadreniach vyslovili, ţe sa necítia byť zaujatí ani pre pomer k veci a ani pre pomer k osobe odsúdeného. Najvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu konštatuje, ţe nezistil ţiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania a rozhodovania sudcov Krajského súdu v Prešove vo veci odsúdeného J. Č.. Nezistil ţiadne skutočnosti, čo i len naznačujúce absenciu nestrannosti a predpojatosti sudcov Krajského súdu v Prešove, pričom len všeobecne (bez priliehavých a relevantných argumentov) vyslovený návrh na prejednanie jeho veci „iným krajom“ nemôţe byť dôvodom na ich vylúčenie z konania tak ako to predpokladá ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. So zreteľom na neexistenciu dôleţitého dôvodu na odňatie veci v podobe vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove, a nezistenia iných dôleţitých dôvodov na odňatie veci nebolo moţné vyhovieť návrhu odsúdeného, pretoţe ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom. Najvyšší súd poznamenáva, ţe otázku, či vo veci odsúdeného konal na okresnom súde zákonný sudca (sudkyňa), bude riešiť Krajský súd v Prešove v rámci rozhodovania o sťaţnosti podanej odsúdeným J. Č. proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na podanie obnovy konania. 5 3Ndt/15/2015 So zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- októbra 2015 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová