Obsah (5)

§ 103§ 201§ 9§ 10§ 104

Najvyšší súd 2Obo/17/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., právne zastúpeného A., proti žalovanému: P., v konaní o zaplatenie 71 456

ktorej žalobca tieto činnosti pre U. vykonával ako komisionár a ďalej žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným, v zmysle ktorej túto činnosť v konečnom dôsledku vykonával v mediálnom priestore Ž. žalovaný. V súvislosti s posúdením žalobcovho nároku bolo rozhodujúce vyhodnotenie rámcovej zmluvy z roku 2000, ktorá

zhodnotení uvedených okresným súdom nezanikla výpoveďou ako aj, že spoločnosť U. žalobcovi udelila dňa

2. 2006 poverenie na výkon reklamnej činnosti. V priebehu súdneho konania bolo zisťované, či rámcová zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola ukončená a pokiaľ nie bolo nevyhnutné prihliadnuť na opätovné poverenie, ktoré získal žalobca od spoločnosti U. Tieto rozhodné okolnosti a právne úkony posudzoval okresný súd pre vyhodnotenie žalobcovho nároku. Z faktúry č. 27041 s dátumom vyhotovenia 3 2Obo/17/2014 dňa
4. 2008 vyplynulo vyúčtovanie pohľadávky žalobcu za kalendárny rok 2007, čo tvorilo predmet súdneho konania. Krajský súd v Žiline po oboznámení sa s obidvoma podaniami žalovaného na prerušenie odvolacieho konania, a to tak s podaním zo dňa
6. 2013, ktoré sa nachádza na č. l. 618-619 spisu ako aj s podaním zo dňa
8. 2013, ktoré sa nachádza na č. l. 677 - 678 spisu skonštatoval, že ani jeden z návrhov na prerušenie tohto odvolacieho konania nie je opodstatnený, dôvodný. Krajský súd zabezpečil doloženie žaloby vo veci vedenej pred Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej sporovej veci. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že v sporovej veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam v danej sporovej odvolacej právnej veci prebiehajúcej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/126/2012, a to z toho dôvodu, že v tomto konaní sa rieši pohľadávka žalobcu za kalendárny rok 2007, t. j., že Zmluva č. 17/2010/OK uzavretá dňa
10. 2010 sa nemôže nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku žalobcu. Nesporne pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn 23Cb/13/2012 sa

krajského súdu nerieši a ani neriešila otázka, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so žalovaným podaným odvolaním proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa

2. 2012 č. k. 11b/279/2009-
3. Proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že krajský súd konštatovaním, že proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné odvolanie porušil princíp dvojinštančnosti konania, keďže o návrhu na prerušenie konania rozhodoval ako súd prvého stupňa a svoje rozhodnutie považuje za konečné.

žalovaného podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového ako i odvolacieho. Dvojinštančnosť konania je ústavno - procesný princíp, ktorému musí byť podriadená aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov. Účelom dvojinštančnosti súdneho konania je pritom zabezpečiť, aby sa v druhej inštancii mohli odstrániť nedostatky v postupe a rozhodnutiach súdu prvého stupňa, pričom Krajský súd v Žiline žalovanému rozhodnutím 4 2Obo/17/2014 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bez možnosti podať odvolanie takúto možnosť nedal, čím princíp dvojinštančnosti súdneho konania hrubo porušil. Žalovaný poukázal na § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a ďalej dodal, že

jeho názoru odvolaním napadnuté uznesenie je postihnuté vadami, tzn., že navonok má tie formálne znaky, ktoré rozhodnutie v zmysle § 169 ods. 1 O. s. p. mať musí, vnútorne samotné odôvodnenie je rozporné, pri absencii stručného, jasného a výstižného vysvetlenia preukázaných a nepreukázaných skutočností, označenia dôkazov a úvah pri ich hodnotení a právneho posúdenia veci bez toho, aby takéto odôvodnenie bolo zrozumiteľné a niekoho, najmä však účastníkov presvedčilo. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 05. 2013 sp. zn. 13Cob/126/2012 zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie alebo rozhodnutie alternatívne zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal žalovaný skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

§ 103O. s.

p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona. 5 2Obo/17/2014 Z podania žalovaného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného prostriedku) ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností vyvodiť, že tento procesný úkon žalovaného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.

§ 201veta prvá O.

s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

§ 9ods.

1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere než patrila medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky

právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).

§ 10ods.

1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

§ 10ods.

2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2 O. s. p.). V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu žalovaného z

2. 2013 a
4. 2013 na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím súdu odvolacieho vydaného v rámci 6 2Obo/17/2014 odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. So zreteľom na uvedené je poučenie krajského súdu o opravnom prostriedku správne. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalovaného preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu

§ 104ods.

1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, a preto mu vznikla povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania žalobcu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 28. mája 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová