Najvyšší súd 3M Obdo 3/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Bratislava, Prievozská 32, Bratislava, proti ţalovanému J. s. r. o., P.B., IČO: X., o zaplatenie 372,04 Eur (11 208,-- Sk) s príslušenstvom, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
- decembra 2006, č. k. 22Cb 111/2005-111 a rozsudku Krajského súdu v Bratislava zo dňa
- júna 2007, č. k. 3Cob 46/2007-140, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
- decembra 2006, č. k. 22Cb 111/2005-111 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- júna 2007, č. k. 3Cob 46/2007-140 z r u š u j e , konanie z a s t a v u j e a vec p o s t u p u j e Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj. Ţiadnemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa
- 2006, č. k. 22Cb 111/2005-111 rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 11 208,-- Sk so 14% ročným úrokom z omeškania od
- 2004 do zaplatenia a trovy konania k rukám právneho zástupcu ţalobcu vo výške 2 770,-- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.”), podľa ktorého je kontrolovaná osoba povinná uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje poţiadavkám osobitných predpisov. V zmysle uvedeného bol ţalovaný tieto náklady povinný uhradiť, keďţe nezaplatil vystavenú faktúru. 3M Obdo 3/2008 2 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo dňa
- 2007 č. k. 3Cob 46/2007-140, rozsudok Okresného súdu Bratislava II. ako súdu prvého stupňa, potvrdil. V odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe nebolo moţné prisvedčiť názoru ţalovaného, ţe súd nemá právomoc v danej veci konať, nakoľko nárok ţalobcu mal byť posúdený v správnom konaní. V správnom konaní sa podľa názoru súdu prejednávajú len sankcie uloţené ţalobcom. Dôvodil, ţe náhrada nákladov ide mimo rámec správneho konania a v prípade dobrovoľného nezaplatenia nákladov má ţalobca právo tieto vymáhať súdnou cestou. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa
- 2008 na podnet účastníka konania (ţalovaného) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Navrhol uvedené súdne rozhodnutia zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj. V mimoriadnom dovolaní poukázal na to, ţe konajúce súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, teda v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 237 písm. a/ O. s. p., čím je daný dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. Súdy ďalej aplikovali nesprávny právny predpis – Občiansky súdny poriadok, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdili (ust. § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, ţe Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodrţanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Ide o procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré môţu mať charakter odstrániteľný a neodstrániteľný. Neodstrániteľným nedostatkom je absencia právomoci súdu (ust. § 7, 8 O. s. p.). Prvostupňový súd sa s otázkou právomoci súdu nevysporiadal vôbec. Vychádzal iba z platného právneho predpisu, ukladajúceho povinnosť kontrolovanej osobe bez ďalšieho uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná kvalita alebo bezpečnosť nevyhovuje poţiadavkám osobitných predpisov. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, ţe náhrada nákladov ide nad rámec správneho konania, túto neposúdil ako náhradu trov správneho konania s tým, ţe súd je ako jediný orgán právomocný k vymoţeniu tejto náhrady nákladov. 3M Obdo 3/2008 3 Generálny prokurátor poukázal na ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. a ust. § 12 zákona č. 128/2002 Z. z. a uviedol, ţe zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. nevyplýva, ţe by sa na konanie o náhrade nákladov skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje poţiadavkám právnych predpisov, mal pouţiť Občiansky súdny poriadok. Tieţ poukázal na ust. § 31 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok”), podľa ktorého v správnom konaní bez ohľadu na to, či začalo na podnet účastníka alebo na podnet správneho orgánu, vţdy dochádza k ochrane verejných záujmov. Preto správny poriadok vychádza z toho, ţe trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán a trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi, znáša tento účastník. To isté platí o nákladoch zúčastnenej osoby. Táto všeobecná zásada, ktorá vyplýva z odseku 1 uvedeného ustanovenia‚ je v ďalších odsekoch ust. § 31 správneho poriadku rôznym spôsobom modifikovaná. Významnú úlohu v tomto smere zohrávajú osobitné predpisy v prípade, ţe špeciálnym spôsobom upravujú povinnosť znášať trovy konania (trovy konania znáša výlučne správny orgán; niektoré trovy konania - napr. na znalecké posudky, laboratórne skúšky - sa presúvajú na účastníka; povinnosť uhradiť trovy konania, ktoré znášal správny orgán sa uloţí účastníkovi konania - napr. paušálnou sumou v priestupkovom konaní). V ustanovení § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. je špeciálnym spôsobom upravená povinnosť znášať trovy konania, a to tak, ţe uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje poţiadavkám právnych predpisov, je povinná kontrolovaná osoba. V danom prípade ide o trovy konania, ktoré sa presúvajú na účastníka konania. Výsledky skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov sú súčasťou podkladov, ktoré zhromaţdil orgán kontroly vnútorného trhu pri kontrole vnútorného trhu. Na základe tohto materiálu sa na podnet správneho orgánu začína konanie o uloţení pokuty. Povinnosť nahradiť trovy konania sa ukladá rozhodnutím (ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku). Rozhodnutie o trovách správneho konania nemusí byť súčasťou rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej; správny orgán ho môţe vydať aj po rozhodnutí vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- 2002, sp. zn. 1So 203/2001). 3M Obdo 3/2008 4 Má za to, ţe v danej veci ide o rozhodnutie o trovách správneho konania (vzťah ţalobcu a ţalovaného je vzťahom administratívnoprávnym), teda uvedená vec nie je sporom, či inou právnou vecou, ktorá vyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, ktorú by v zmysle ust. § 7 ods. 1 O. s. p. prejednávali súdy v občianskom súdnom konaní. Uvedená vec nie je ani inou vecou v zmysle ust. § 7 ods. 3 O. s. p. Zo ţiadneho ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. nevyplýva, ţe by na konanie podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. bol príslušný súd. Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe pôsobnosť ţalobcu ako orgánu kontroly vnútorného trhu vymedzuje ust. § 4 zákona č. 128/2002 Z. z., podľa ktorého má ţalobca okrem iného, v spojení s ust. § 12 tohto zákona postavenie správneho orgánu pri ukladaní pokút a ochranných opatrení, ak tento zákon neustanovuje inak. Samostatne rozhodovať o trovách konania v správnom konaní, bez rozhodovania o ukladaní pokút a ochranných opatrení jej zákon nedeleguje. Ţalobca súhlasí s názorom, ţe rozhodnutie o náhrade trov v správnom konaní nemusí byť súčasťou rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa ukladá pokuta alebo ochranné opatrenie. Zastáva názor, ţe takéto rozhodnutie moţno vydať aţ po začatí správneho konania vo veci samej, končiacej rozhodnutím správneho orgánu o uloţení pokuty alebo ochranného opatrenia, po preukázaní zavineného konania kontrolovanej osoby. Keďţe v konaní ţalovaného‚ počas kontroly ţalobca nezistil zavinené konanie, ktoré by vo veci viedlo k vydaniu rozhodnutia o uloţení pokuty, poprípade ochranného opatrenia, nemohol vydať samostatné rozhodnutie, ktorým by určil, ţe náklady na overenie bezpečnosti a kvality skúšky sú povaţované za trovy konania. Náklady za skúšky vznikli samostatne, mimo správneho konania a bez zavinenia ţalovaného. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolovaná osoba (ţalovaný) bola v čase kontroly povinná uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich bezpečnosť a kvalita nevyhovovala poţiadavkám osobitných predpisov. V priebehu konania nebolo spochybnené, ţe vzorka nevyhovovala poţiadavkám osobitných predpisov. Tým je objektívne daná povinnosť ţalovaného uhradiť náklady za skúšku bez moţnosti dokazovania jeho zavinenia správnym orgánom. Podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky, by mal ţalobca tieto náklady prekvalifikovať na trovy správneho konania, čo zákon nepripúšťa. 3M Obdo 3/2008 5 V prípade vydania rozhodnutia, ktorým by ţalobca náklady za overenie bezpečnosti a kvality výrobku zmenil na trovy konania v správnom konaní, by porušil zákon tým spôsobom, ţe objektívnu zodpovednosťkontrolovanej osoby by zmenil na subjektívnu, čím by jej znemoţnil domáhať sa náhrady škody od osôb, ktoré daný stav zapríčinili. Týmto spôsobom by došlo k zmareniu účelu zákona na ochranu spotrebiteľa tým, ţe by došlo k znemoţneniu vyvíjať tlak na osoby zodpovedné za výrobu a dodávky vadných výrobkov na trh cez kontrolované osoby a trh. Ţalobca zdôrazňuje, ţe nemá moţnosť iným, zákonným spôsobom zasahovať do výroby, distribúcie a následného predaja výrobkov, ktoré nezodpovedajú poţadovaným vlastnostiam. Okrem uvedených dôvodov zdôrazňuje, ţe rozhodovaním o nákladoch za skúšku formou rozhodnutia v správnom konaní ako o náhradách konania by sa ţalobca v rozpore so zákonom dostal do pozície zvýhodnenej v postavení účastníka konania, na úkor druhého účastníka a následne by došlo k potlačeniu princípu rovnosti postavenia oboch účastníkov sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe podmienky na podanie mimoriadneho dovolania boli splnené (včasnosť, podnet, prípustnosť), prejednal mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Predmetom dovolania je posúdiť, či súdy rozhodli v súlade so zákonom, keď skonštatovali, ţe na prejednanie veci je daná právomoc súdu. Predmetom sporu je ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 11 208,-- Sk s príslušenstvom od ţalovaného titulom nezaplatených nákladov na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, upravujúcim štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovanie sluţieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona, ako aj spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi zdruţeniami. Slovenská obchodná 3M Obdo 3/2008 6 inšpekcia je správnym orgánom na úseku kontroly vnútorného trhu. Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, a jemu podriadené Inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie. Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa a Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie odvolacím orgánom. V prejednávanej veci Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Trnavský kraj, vznikli v súvislosti s postupom podľa zákona č. 128/2002 Z. z. náklady na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov ţalovaného vo výške 11 208,-- Sk. Ţalovaná pohľadávka vznikla tým, ţe dňa
- 2003 Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Trnavský kraj odobral na čerpacej stanici ţalovaného v M. vzorky pohonných hmôt na overenie ich bezpečnosti a kvality tak, ako to vyplýva z Potvrdenia o odbere vzoriek č. 000337 zo dňa
- Odobraté vzorky boli dané na posúdenie štátom autorizovanému Skúšobnému laboratóriu palív a mazív, B., s. r. o., T., B., ktoré v písomnom Protokole o skúškach č. 424/2003 zo dňa
- 2003, konštatovalo, ţe odobraté vzorky nevyhovujú norme STN EN 228, resp. STN EN
- Za vykonané skúšky B., s. r. o., vystavil dňa
- 2003 ţalobcovi faktúru č. 3514/31 na sumu 11 208,-- Sk splatnú dňa
- Vzhľadom na negatívny výsledok skúšky odobratých vzoriek, ţalobca refakturoval náklady na skúšku, a to faktúrou č. 309904 zo dňa
- 2004 na sumu 11 208,-- Sk splatnú dňa
- Ţalovaný predmetnú faktúru neuhradil. V zmysle ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. (v znení v čase vykonania kontroly) kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje poţiadavkám právnych predpisov. Náklady skúšok podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. majú súvislosť s kontrolou vykonávanou Štátnou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu, teda činnosťou správneho orgánu v oblasti verejného práva. Predstavujú vlastne trovy správneho orgánu, ktoré má povinnosť uhradiť kontrolovaná osoba v prípade, ak sa preukázalo na základe vykonaných skúšok, ţe ňou predávaný výrobok nevyhovoval poţiadavkám právnych predpisov na bezpečnosť alebo kvalitu. Rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s jeho postupom v konaní v oblasti verejnej správy, nie je rozhodovaním vo veciach, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Na rozhodovanie o nich preto nie je daná právomoc súdu v zmysle 3M Obdo 3/2008 7 ust. § 7 ods. 1 O. s. p. Právomoc súdu neprichádza do úvahy ani podľa ust. § 7 ods. 3 O. s. p., pretoţe zákon č. 128/2002 Z. z. (a ani ţiaden iný zákon) nestanovuje povinnosť súdu rozhodovať o povinnosti uhradiť náklady v zmysle ust. § 7 ods. 4 tohto zákona (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 229/2007 z
- februára 2008). Konanie pred okresným i krajským súdom tak bolo postihnuté vadou zakladajúcou dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania, pre ktorú bolo potrebné oba rozsudky zrušiť. Dovolací súd zároveň podľa ust. § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. rozhodol o zastavení konania o postúpení veci orgánu, do právomoci ktorého patrí. Pretoţe v zmysle ust. § 31 ods. 2 v spojení s § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní (ktorý vzhľadom na nedostatok inej úpravy sa pouţije aj v konaní podľa zákona č. 128/2002 Z. z.) o trovách správneho konania rozhoduje správny orgán, ktorý inak rozhoduje vo veci, je v prejednávanej veci orgánom, do právomoci ktorého vec patrí, Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj ako správny orgán prvého stupňa. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd S. republiky podľa ust. § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 4, § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová