← Slovensko

o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty

Najvyšší súd 2Obo/30/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., právne zastúpeného M., proti ţalovanému: P., právne zastúpenému M., o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. januára 2013 č. k. 2Cbi/3/2012-105, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. januára 2013 č. k. 2Cbi/3/2012-105 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
  3. januára 2013 č. k. 2Cbi/3/2012-105 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 770,35 eur na účet právneho zástupcu ţalovaného vedený vo N. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobou podanou dňa
  5. 2012 sa ţalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N., katastrálne územie M., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. X. o výmere X. m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súpisného čísla na parcele č. X., druh stavby - rozš. výroby zdr. ker. zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Ţalobca ţalobu odôvodnil tým, ţe ţalovaný zaradil predmetné nehnuteľnosti do majetku konkurznej podstaty z dôvodu prebiehajúceho sporu o určenie neplatnosti zmluvy 2 2Obo/30/2013 vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/146/
  6. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
  8. 2011 sp. zn. 9Co/312/2010, 9Co/313/2010, 9Co/102/2011 bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí ţaloby. Súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  10. 2005 sp. zn. 2K/212/05 bol na spoločnosť F. vyhlásený konkurz. Výzvou zo dňa
  12. 2011 vyzval konkurzný súd ţalobcu na podanie vylučovacej ţaloby. Výzva bola ţalobcovi doručená dňa
  15. Na základe zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti v k. ú. M. previedla spoločnosť F., predmetné nehnuteľnosti ako nepeňaţný vklad do spoločnosti S. Za spoločnosť F. podpísal predmetnú zmluvu dňa
  17. 1994 riaditeľ I. Na základe dohody o urovnaní a o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa
  19. 2004 previedli spoločnosti S. a F. na spoločnosť T. predmetné nehnuteľnosti s tým, ţe v čl. I. bod 1.5 sa uvedené spoločnosti vzhľadom na pochybnosti o platnosti zmluvy o prevode nehnuteľného majetku ako nepeňaţného vkladu do spoločnosti S. dohodli na spôsobe a podmienkach prevodu nehnuteľností. Ţalobca odôvodnil platnosť prevodu predmetných nehnuteľností s odkazom na zásady Obchodného zákonníka ako aj na tú skutočnosť, ţe predmetná zmluva o nepeňaţnom vklade do spoločnosti S. bola konvalidovaná následnými úkonmi zo strany spoločnosti F. a S. Ţalovaný zastával názor, ţe predmetná zmluva nie je platná, pretoţe nebola podpísaná osobou, ktorá bola na to oprávnená v súlade s výpisom z obchodného registra spoločnosti F. Ďalej namietal, ţe rozsudok Okresného súdu Nitre č. k. 10C/146/2003 - 387 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
  21. 2011, v ktorom mala byť riešená otázka platnosti prevodu - nepeňaţného vkladu do spoločnosti S. nie je res iudicata, pretoţe Okresný súd v Nitre ako aj Krajský súd v Nitre rozhodol na základe zisteného nedostatku naliehavého právneho záujmu. S poukazom na § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţaloba bola podaná nedôvodne. Konštatoval, ţe zmluvu o nepeňaţnom vklade predmetných nehnuteľností zo dňa
  23. 1994 podpísal za spoločnosť F. generálny riaditeľ I. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti F. je podľa súdu prvého stupňa nesporné, ţe konať menom spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov predstavenstva, podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis vţdy dvoch členov predstavenstva. Vzhľadom 3 2Obo/30/2013 na tú skutočnosť, ţe predmetnú zmluvu podpísal len predseda predstavenstva a chýba podpis ďalšieho člena predstavenstva je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, ţe bol porušený spôsob akým mala byť táto zmluva podpísaná. Vzhľadom na porušenie tejto povinnosti krajský súd dospel k záveru, ţe zmluva o nepeňaţnom vklade zo dňa
  25. 1994 je neplatný právny úkon. Na základe tejto zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ani skutočnosť, ţe s obsahom zmluvy zo dňa
  27. 1994 následne súhlasili členovia predstavenstva alebo členovia dozornej rady spoločnosti F. nemohla mať podľa súdu prvého stupňa za následok konvalidáciu neplatného právneho úkonu. Za nedôvodnú povaţoval súd prvého stupňa aj námietku ţalobcu, ţe predmetné nehnuteľnosti nadobudol vzhľadom na plynutie času vydrţaním. Podľa názoru súdu prvého stupňa mohol byť ţalobca dobromyseľným drţiteľom predmetných nehnuteľností len v čase od
  29. 1994 do roku 2003, keď bola podaná ţaloba na Okresný súd Nitra o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Počas tohto obdobia neuplynula zákonná 10 ročná lehota dobromyseľnej drţby a ţalobca teda nemohol nadobudnúť vlastníctvo vydrţaním. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe spoločnosti S., F. a T. (teraz ţalobca) mali pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy, a preto uzavreli dohodu o urovnaní zo dňa
  32. Z vykonaného dokazovania mal preto súd prvého stupňa preukázané, ţe v zmysle ustanovení ZKV nie sú v prejednávanej veci splnené všetky predpoklady pre to, aby súd mohol vylučovacej ţalobe vyhovieť. Súd prvého stupňa dodal, ţe ţalobca svoj nárok uplatnil v súlade so zákonom a v lehote určenej súdom, avšak nepreukázal, ţe nehnuteľnosti boli do súpisu zaradené neoprávnene a ţe práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal ţalobca, ktorý uviedol, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) s tým, ţe podľa ţalobcu súd nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v spojitosti s § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). 4 2Obo/30/2013 Ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ţalobca uviedol, ţe v spoločnosti F. bol kaţdý rok vypracovaný dokument, kde boli uvedené zodpovedné osoby s podpisovými vzormi a s rozsahom oprávnení aké dokumenty môţu tieto osoby vzhľadom na svoju funkciu podpisovať. Na prvom mieste bol generálny riaditeľ, ktorý mohol podpisovať akékoľvek zmluvy a doklady bez obmedzení. Keďţe tento doklad ţalovaný ako správca konkurznej podstaty nepredloţil, ţalobca navrhol dokazovanie uvedených skutočností prostredníctvom výsluchu svedkov, ktorý návrh však súd prvého stupňa zamietol, pričom sa súd prvého stupňa uspokojil s tvrdením, ţe podpis zmluvy z
  34. 1994 len zo strany I. automaticky spôsobuje neplatnosť zmluvy. Aj napriek neúplnému zisteniu skutkového stavu nevykonaním navrhnutých dôkazov sa ţalobca domnieva, ţe súd mal pristúpiť na základe aplikácie § 15 Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia vôbec neboli zohľadnené k potvrdeniu ţaloby. Ani prekročenie poverenia podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka neznamená automaticky neplatnosť takéhoto právneho úkonu s tým, ţe podmienky záväznosti takéhoto úkonu pre podnikateľa sú presne stanovené v § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenia sú špeciálne k § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ţalobca dodal, ţe prekročenie oprávnenia konať v mene podnikateľa dokazuje samotný podnikateľ, pričom príslušný katastrálny úrad prevod vlastníctva na základe zmluvy z
  36. 1994 zavkladoval, v konaní pripojený registrový spis spoločnosti S. potvrdzuje, ţe vklad nehnuteľného majetku v zmysle zmluvy zo dňa
  38. 1994 bol schválený a odsúhlasený všetkými príslušnými orgánmi spoločnosti F. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na mnoţstvo listinných dokumentov, § 1 ods. 2 a § 60 Obchodného zákonníka ako aj na závery preukázané v súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 10C/146/2003 a 6T/72/
  39. Ţalobca ďalej vytkol súdu prvého stupňa to, ţe sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ţiadnym spôsobom nevyrovnal s Dohodou o urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa
  41. 2004 v znení dodatku. Podľa ţalobcu je tento právny úkon potrebné vykladať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vôľa spoločností S. ako aj F. previesť predmetný nehnuteľný majetok na T. je z uvedenej dohody jasná a jednoznačná. V prípade daného právneho úkonu sa jednalo o urovnanie (čl. 1.5 a 1.6 Dohody) v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa ţalobcu v súlade s uvedenými ustanoveniami mal súd prvého stupňa bez ohľadu na prípadnú platnosť/neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa
  43. 1994 potvrdiť platnosť Dohody o 5 2Obo/30/2013 urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. vyhovieť ţalobe. Aj v tejto časti konania preto podľa ţalobcu došlo zo strany súdu prvého stupňa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V závere odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v období od uzavretia zmluvy v roku 1994 a zaradenia nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty došlo k zmenám týkajúcich sa daných pozemkov a ich priestorového usporiadania. Preto nemoţno pozemky definované v zmluve z
  45. 1994 automaticky stotoţniť s pozemkami zaradenými do konkurznej podstaty, resp. s pozemkami v súčasnosti zapísanými na LV č. X. katastrálne územie: M. ako parc. č. X. a X. tak ako to vyplýva z uvedeného LV. Súd prvého stupňa však v tomto ohľade ţiadne dokazovanie nevykonal a nezrovnalosti medzi dôkazmi (zmluva z
  47. 1994 a LV č. X.) neodstránil, pričom týmto konaním by v prípade právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k zahrnutiu nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty mimo rámca zmluvy z
  50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má ţalobca za to, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo v danom prípade k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe ţalobca ignoruje vykonané listinné dôkazy, nakoľko vo výpise z obchodného registra spoločnosti F. sa uvádza, ţe konať menom spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov predstavenstva, podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis vţdy dvoch členov predstavenstva. Zo Zmluvy o nepeňaţnom vklade predmetných nehnuteľností zo dňa
  52. 1994 je zrejmé, ţe ju podpísal za spoločnosť F. výlučne I., ktorý bol v konaní aj vypočutý a uviedol, ţe zásadne na podpis zmluvy vo funkcii generálneho riaditeľa splnomocnenia nemal. Pokiaľ zmluvu podpisoval ako predseda predstavenstva z príslušných dokladov (výpis z obchodného registra) je podľa ţalovaného zrejmé, ţe jeden podpis hoci aj predsedu predstavenstva nie je dostatočný na to, aby zmluva bola podpísaná v súlade so zákonom. To, či katastrálny úrad prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy z
  54. 1994 zavkladoval alebo nie má podľa ţalovaného význam iba dovtedy, pokiaľ sa v súdnom konaní nepreukázalo, ţe zmluva nebola podpísaná v súlade so zákonom. Ďalšie skutočnosti, ţe vedenie spoločnosti F. prejednávalo predmetnú zmluvu nič nemení na tom, ţe zmluva zákonne podpísaná nebola. Ţalovaný má preto za to, ţe správne súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie. 6 2Obo/30/2013 V súvislosti s Dohodou o urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa
  56. 2004 v znení dodatku ţalovaný uviedol, ţe súd prvého stupňa sa ňou zaoberal, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný dodal, ţe samotný ţalobca, ktorý bol účastníkom uvedenej Dohody mal vedomosť o tom, ţe zmluva zo dňa
  58. 1994 nespĺňa zákonom poţadované ukazovatele. Preto pokiaľ zmluva zo dňa
  60. 1994 je neplatná, podľa ţalovaného nemohla právnická osoba S. ďalším právnym úkonom - Dohodou o urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa
  62. 2004 konvalidovať neplatnosť tohto právneho úkonu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, ţe predmet sporu - parcely ako boli zaradené do konkurznej podstaty poznal ţalobca uţ pri podávaní ţaloby. V rámci vykonaného dokazovania nevzniesol ţiadnu námietku k určeniu rozsahu predmetných nehnuteľností vo vzťahu k ich rozsahu označenom v zmluve z roku
  63. Neoznačil ţiaden dôkaz, ktorým by spochybňoval, ţe práve tieto nehnuteľnosti ako sú označené v jeho ţalobe by mali patriť ţalobcovi z iného právneho titulu ako je kúpna zmluva z roku
  64. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na § 118a O. s. p. Poţadovať vykonávanie dokazovania po vyhlásení rozsudku na skutočnosť, ktorá reálne bola účastníkovi konania známa nemá podľa ţalovaného oporu v zákone. Ţalobca opomenul, ţe ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. definuje neúplné zistenie skutkového stavu veci ako následok nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ teda ţalobca návrhy na doplnenie dokazovania najneskôr na záver prvého pojednávania neoznačoval podľa ţalovaného nie je moţné ohradzovať sa nedostatočným zistením skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa. Ţalovaný navrhuje preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s určením povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 3 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a s prihliadnutím k vade konania dospel k záveru, ţe sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. 7 2Obo/30/2013 Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV). Predmetom odvolacieho konania je právo ţalobcu na vylúčenie nehnuteľností špecifikovaných v ţalobe zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu F. Ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou ţalobou, ktorou sa tretia osoba, tzv. vylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorého sa konkurzom zasiahlo. Osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí preukázať nielen to, ţe vec nemala byť do súpisu zaradená, ale i to, ţe právo, ktoré vylučuje zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty svedčí jej. Ţalobca tvrdí, ţe je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti ţalovaný zaradil do konkurznej podstaty a ktorá skutočnosť podľa ţalovaného vyplýva z údajov katastra (LV č. X., k. ú. M.) ako aj z Dohody o urovnaní a prevode vlastníckeho práva zo dňa
  66. 2004 (V X.). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol, keď dospel k záveru, ţe zmluva o nepeňaţnom vklade predmetných nehnuteľností zo dňa
  68. 1994 je neplatná, pretoţe zmluvu za spoločnosť F., v rozpore so zápisom v obchodnom registri podpísal len predseda predstavenstva úpadcu I. Keďţe chýbal ďalší podpis člena predstavenstva úpadcu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu mal súd prvého stupňa za to, ţe správca nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty zaradil oprávnene. Z obsahu spisu vyplýva, ţe dňa
  69. mája 1994 uzavrela spoločnosť F. ako prevodca so spoločnosťou S. ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti 8 2Obo/30/2013 v k. ú. M. nepeňaţným vkladom do spoločnosti s ručením obmedzeným (č. l. 72 spisu), ktorú zmluvu za prevodcu (terajšieho úpadcu) podpísal I., riaditeľ. Následne dňa
  70. decembra 2004 bola medzi spoločnosťou S. spoločnosťou F. a spoločnosťou T. (teraz ţalobca po zmene obchodného mena) uzavretá Dohoda o urovnaní a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (č. l. 19 spisu), ktorou boli okrem dohody o urovnaní sporné nehnuteľnosti prevedené na ţalobcu. Proti napadnutému rozsudku ţalobca namieta, ţe spornú zmluvu z
  71. mája 1994 bol oprávnený podpísať samostatne I. ako riaditeľ, v ktorom smere navrhoval v konaní pred súdom prvého stupňa výsluch svedkov a tieţ dokazovanie oboznámením s trestným spisom 6T 72/
  72. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide 9 2Obo/30/2013 o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  73. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  74. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  75. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  76. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  77. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená § 157 ods. 2 O. s. p. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. 10 2Obo/30/2013 V prejednávanej veci rozhodujúcou otázkou je konanie v mene úpadcu pri uzatvorení zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti nepeňaţným vkladom zo dňa
  78. mája
  79. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, ţe v mene úpadcu túto zmluvu podpísal I., riaditeľ. Na základe tejto skutočnosti ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, ţe I. ako riaditeľ úpadcu bol v zmysle ust. § 15 Obchodného zákonníka splnomocnený k uzavretiu spornej zmluvy, v ktorom smere vychádzajúc z jeho výpovede na pojednávaní konanom dňa
  81. 2012 navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením s trestným spisom 6T 72/01, ktorý návrh súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa
  83. 2013 zamietol. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po konštatovaní neplatnosti uvedenej zmluvy z dôvodu jej podpisu I. ako predsedom predstavenstva v rozpore so zápisom v obchodnom registri ţalobu zamietol bez uvedenia dôvodu prečo návrhu ţalobcu na doplnenie dokazovania nevyhovel a bez toho, aby sa s právnou argumentáciou ţalobcu čo do oprávnenia konania pri uzavretí spornej zmluvy úpadcom vysporiadal. Z uvedeného dôvodu nemoţno napadnuté rozhodnutie povaţovať za ústavne prijateľným spôsobom odôvodnené a teda také, ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces, čím ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je nepochybne aj poţiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu ( IV. ÚS 138/2012). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2011, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť prečo ho povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť. 11 2Obo/30/2013 S prihliadnutím k uvedenej vade konania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods.1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne aj o trovách konania. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe ust. § 118a O. s. p. nie je v predmetnej veci aplikovateľné, pretoţe nejde o spor vyvolaný konkurzom a reštrukturalizáciou. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  84. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
  85. mája 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.