← Slovensko

o zaplatenie 825,11 Eur s príslušenstvom

Obsah (6)§ 524§ 218§ 239§ 237§ 57§ 204

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 348/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou T.T., so s

§ 524a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka voči ţalovanému. Ţalovaný

  1. júna 2004 uzatvoril s právnou predchodkyňou ţalobkyne zmluvu k úverovému účtu č. X., ktorú
  2. októbra 2006 právna predchodkyňa ţalobkyne písomne vypovedala z dôvodu, ţe ţalovaný nedodrţal dohodnuté podmienky pri pouţívaní kreditnej platobnej karty, pričom k
  3. októbru 2006 predstavovala dlţná suma ţalovaného 28.924,90 Sk. Súd mal za preukázané, ţe ţalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas a v dôsledku porušenia zmluvných povinností z jeho strany 2 4 Cdo 348/2014 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a k splatnosti celého úveru. Ţiadaný úrok z omeškania z dlţnej sumy bol uplatnený v zákonnej výške a zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS ku dňu splatnosti pohľadávky. Hoci v zmluve nebola uvedená RPMN, súd nemal tento nedostatok za taký, z ktorého by bolo potrebné vyvodzovať potrebné dôsledky, nakoľko pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných prostredníctvom kreditnej karty, tento údaj nie je moţné vyplniť, pretoţe ho nie je moţné vyčísliť, keďţe peňaţné prostriedky na účte sa neustále menia a lehota splatenia závisí od priebeţného čerpania (vyhláška č. 620/2007 Z.z.). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţaloba bola podaná dôvodne, preto jej vyhovel. Krajský súd v Trenčíne uznesením z
  4. apríla 2014 sp. zn. 4 Co 399/2012 odvolanie vedľajšieho účastníka (Z., ktoré vstúpilo do konania
  5. januára 2012 a podalo proti rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie) odmietol a uloţil mu povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 Eur. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe súd prvého stupňa doručoval napadnutý rozsudok ţalobkyni, ţalovanému a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, pričom z pripojenej doručenky vyplýva, ţe rozsudok bol doručený advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi
  6. apríla 2012 a tento deň je potrebné povaţovať za deň doručenia napadnutého rozsudku. Lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j.
  7. apríla 2012 a jej posledný deň pripadol na
  8. apríla
  9. Vedľajší účastník podal odvolanie prostredníctvom pošty na nepríslušnom Okresnom súde Martin
  10. apríla 2012, ktorý
  11. mája 2012 vydal pokyn na doručenie odvolania príslušnému súdu a
  12. mája 2012 bolo odvolanie prostredníctvom pošty doručené príslušnému Okresnému súdu Trenčín. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolanie vedľajšieho účastníka podané na nepríslušnom súde, nebolo odovzdané príslušnému súdu v stanovenej 15-dňovej odvolacej lehote, ktorá uplynula
  13. apríla 2012, preto odvolanie vedľajšieho účastníka

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. S poukazom na § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z mylne zisteného skutkového stavu a preto je vec nesprávne právne posúdená. Uviedol, ţe odvolanie nepodal 3 4 Cdo 348/2014 na Okresný súd Martin, ale doporučenou zásielkou na pošte vo Svidníku pod podacím číslom X. adresovanou Okresnému súdu Trenčín, o čom predkladá kópiu podacieho hárku z

  1. apríla
  2. Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto

§ 239ods.

1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. 4 4 Cdo 348/2014 V zmysle § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“) je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. dovolateľ v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe jeho odvolanie odvolací súd nesprávne odmietol ako oneskorene podané.

§ 237písm.

f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia moţnosti pred súdom označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (por. R 23/1994). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté touto vadou. Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, ţe odvolateľ podal dňa 26. apríla 2012 odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa prostredníctvom pošty 5 4 Cdo 348/2014 na nepríslušnom súde a príslušnému súdu nebolo odovzdané v 15-dňovej odvolacej lehote, ktorá uplynula 26. apríla 2012.

§ 57ods.

1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

§ 57ods.

3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 204ods.

1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník konania, pričom

citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom. Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je moţné ju predĺţiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, ţe stačí ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudok Okresného súdu Trenčín zo

  1. januára 2012 č.k. 21 C 239/2011-36 bol dovolateľovi – jeho právnemu zástupcovi – doručený do vlastných rúk
  2. apríla 2012 (streda). Lehota na podanie odvolania začala vedľajšiemu účastníkovi plynúť
  3. apríla 2012 a posledným dňom tejto pätnásťdňovej lehoty bol
  4. apríl 2012 (štvrtok). Z obsahu spisu vyplýva, ţe
  5. mája 2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený list Okresnému súdu Martin z
  6. mája 2012 (č.l. 42) s oznámením, ţe mu bolo omylom doručené odvolanie vedľajšieho účastníka vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 239/201, ktoré touto cestou zasiela. K listu bolo pripojené odvolanie Z. z
  7. apríla 2012 k sp. zn. 21 C 239/2011 adresované Okresnému súdu Trenčín a tieţ obálka opatrená pečiatkou „Advokátska kancelária JUDr. I.“, z ktorej

pečiatky 6 4 Cdo 348/2014 podacej pošty vyplýva, ţe na pošte vo Svidníku bola

  1. apríla 2012 podaná doporučená zásielka pod podacím číslom X. adresovaná Okresnému súdu Trenčín (por. č.l. 43 a nasl.). Dovolateľ vo svojom dovolaní tvrdil, ţe odvolanie vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín podal na pošte vo Svidníku pod podacím číslom X., o čom predloţil aj dôkaz podací hárok z
  2. apríla 2012, opatrený pečiatkou podacej pošty vo Svidníku. Z predloţeného podacieho hárku dovolací súd zistil, ţe právny zástupca vedľajšieho účastníka o.i. podal na pošte vo Svidníku
  3. apríla 2012 pod podacím číslom X. zásielku adresovanú Okresnému súdu Trenčín a nepodal ţiadnu zásielku adresovanú Okresnému súdu Martin (por. č.l. 83). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe vedľajší účastník podal dňa
  4. apríla 2012 (t.j. v posledný deň lehoty) prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 239/2011 na pošte vo Svidníku, ktoré bolo adresované Okresnému súdu Trenčín a len chybou pošty (orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť) bola táto zásielka nesprávne doručená Okresnému súdu Martin, napriek na obálke uvedenému adresátovi – Okresný súd Trenčín. Takéto zlyhanie orgánu, ktorý mal povinnosť písomnosť doručiť adresátovi, však nie je moţné pričítať na ťarchu odosielateľa. Odvolanie, ktoré podal vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu pošte na prepravu
  5. apríla 2012 adresované príslušnému súdu, preto bolo podané včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) Z uvedeného vyplýva, ţe vedľajšiemu účastníkovi bola odmietnutím odvolania (ku ktorému došlo bez splnenia podmienok pre postup

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p.) znemoţnená realizácia jeho procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu mu teda v danom prípade bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). 7 4 Cdo 348/2014 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.