1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako nedôvodnú zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PS-PK-12/2013 zo dňa 21.03.2013, ktorým 2 4Sţo/9/2015 ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 711 zo dňa 21.11.2012, ktorým bol ţalobca
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru a to z dôvodu, ţe sluţobnú prísahu porušil zvlášť hrubým spôsobom, keď pri výkone svojej funkcie zneuţil svoje sluţobné zaradenie tým spôsobom, ţe nevykonal preskúšanie odbornej spôsobilosti vodiča A. V. a ani všetky potrebné úkony s tým súvisiace a pri svojej činnosti konal klamlivo a preto ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Krajský súd povaţoval skutkové a právne závery o tom, ţe ţalobca sa dopustil protiprávneho konania za opodstatnené, dostatočne preukázané a náleţite zdôvodnené. Za dôvodný a zákonný povaţoval aj z toho plynúci dôsledok pre ţalobcu, ţe jeho konanie bolo vyhodnotené ako naplňujúce predpoklady pre prepustenie zo sluţobného pomeru
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a stotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy spočívalo v tom, ţe ţalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru. Poukázal, ţe ţalobca konal tak napriek tomu, ţe bol oboznámený s nariadením Ministra vnútra č. 18/2008 (dátum jeho podpisu vyznačený dňa 30.06.2012), kde v čl. 1 ods. 1 písm. d/ sa uvádzajú konania, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ; policajt poruší sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä, keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Týmto konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, f/, g/, h/ a m/ citovaného zákona. Krajský ďalej poukázal, ţe bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočívala v tom, ţe ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu na dôslednom a zodpovednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, ţe ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, 3 4Sţo/9/2015 nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, ţe bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa odpustil takéhoto protiprávneho konania. Krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa s návrhom na jeho prepustenie, vrátane jeho dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, táto skutočnosť bola tieţ preukázaná z administratívneho spisu a zo záznamov tam zaloţených.
ustálenej súdnej judikatúry, ţe personálne konanie o prepustenie zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie so sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. V konaní o prepustení zo sluţobného pomeru je preukázanie porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. V trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sţ/7/03, sp.zn. 4Sţ/7/04, sp.zn. 1Sţo/152/2007, sp.zn. 8Sţo/118/2008). Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný v čase rozhodovania o prepustenie ţalobcu v medziach zákona s povolenou úvahou (správne uváţenie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti ţalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Obe napadnuté rozhodnutia teda boli vydané v súlade so zákonnými poţiadavkami uvedenými v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a majú všetky zákonom predpísané náleţitosti. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd SR“ aj „odvolací súd“ aj „najvyšší súd“) napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného 4 4Sţo/9/2015 SLV-PS-PK-12/2013 zo dňa 21.03.2013 zrušil a
2 písm. c/, d/ O.s.p. vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na konštatovanie súdu, ţe personálne konanie o prepustenie zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, sme toho názoru, ţe nakoľko dozorujúci prokurátor povaţoval uznesenie o vznesení obvinenia z 11.10.2012, č.k. SKIS-544/OIZS-V-2012 za predčasné a dôkazne nepodloţené, nemohol mať ani správny orgán za preukázané, ţe bola porušená sluţobná prísaha alebo sluţobná povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. V zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závaţné porušenie sluţobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je moţné povaţovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby
vlastnej úvahy v kaţdom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v kaţdom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu. Aj keď zákon tu síce ponechal širokú moţnosť uváţenia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti, avšak názoru ţalobcu táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení k odvolaniu, musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Má za to, ţe súd nesprávne posúdil postup ţalovaného a ţalobcovi bola odňatá moţnosť pred vydaním samotného rozhodnutia sa vyjadriť vo veci tak, ako to predpokladá zákon č. 73/1988 Z.z. Prvostupňový súd nevyhodnotil ako nezákonný a nesprávny postup nadriadených ţalovaného, ktorí pri výkone svojich povinností zasiahli do procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti, poskytovanie je garantované zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerušil lekárske vyšetrenie ţalobcu bezprostredne v priestore ambulancie ošetrujúceho lekára. Dokonca si vyţiadal i od ošetrujúceho orgánu 5 4Sţo/9/2015 aj informácie o zdravotnom stave ţalobcu, čo nemá z pohľadu pracovného práva nárok ţalovaný vedieť. Ţalobca v ţiadnom prípade nemal dostatočný čas sa vyjadriť a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, čím boli porušené základné zásady obsiahnuté v ust. § 233, § 238 a § 241 zákona č. 73/1988 Z.z., ţe rozhodnutie musí vychádzať zo skutočného stavu veci. Bola ignorovaná ţiadosť ţalobcu o predĺţenie lehoty na vyjadrenie, keď táto bola stanovená v dĺţke 15 minút, pričom táto nemala mať obštrukčný charakter, bola len formulovaná výslovne za účelom riadneho vyjadrenia sa k podkladu budúceho rozhodnutia. Neoboznámením s návrhom na prepustenie bolo ţalobcovi odňaté jedno z najzakladanejších práv tohto konania a to. ţe policajtovi musí byť daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
usmernenia sekcie sociálnych a personálnych činností MV SR č. SPC-625/1-2005, ktoré pojednáva o výklade ustanovení zákona o štátnej sluţbe v prípade konania a rozhodovania o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka PZ
2 predmetného zákona, sa táto povinnosť v praxi realizuje tak. ţe sa policajtovi predloţí spracovaný návrh na prepustenie za účelom jeho oboznámenia s návrhom, ako aj dôkazy a podkladový materiál. O oboznámení sa spíše záznam a v zázname sa uvádza dátum a čas oboznámenia, ďalej osoby, ktoré úkon vykonali s ich podpismi a samotné vyjadrenie oboznamovaného policajta s jeho podpisom. Nadriadený však ţalobcu neoboznámil s návrhom na prepustenie, ani s dôkazným materiálom, nedal mu podpísať záznam o oboznámení, ţalobca neuviedol ţiadne vyjadrenie k oboznámeniu a na základe uvedeného sa ţalobca nemal moţnosť k návrhu na prepustenie vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, ţe správny orgán ţalobcovi odňal moţnosť konať, resp. sa dopustil takej závaţnej procesnej chyby, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. III. K odvolaniu sa písomne vyjadril ţalovaný a uviedol, ţe ţalobca svoje odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/142/2013 - 64 zo dňa 19.09.2014 podáva z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., keďţe má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
2 6 4Sţo/9/2015 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v podanom odvolaní
ţalovaného voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave neuvádza ţiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva názor, ţe došlo nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci. V tejto súvislosti sa ţalovaný pridrţiava svojho stanoviska č.p. KM-OPS2-S-227/2013 zo dňa 25.06.2013 v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe.
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Ako uţ bolo uvedené, úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č.k. II. ÚS 127/07-21, NS SR napr. č.k. 6Sţo/84/2007, č.k. 6Sţo/98/2008, č.k. 1Sţo/33/2008, č.k. 2Sţo/5/2009, č.k. 8Sţo/547/2009). Na základe uvedených skutočností ţalovaný povaţuje napadnutý rozsudok za vydaný v súlade s ustanoveniami O.s.p., ktorý je v dostatočnom rozsahu odôvodnený, prvostupňový 7 4Sţo/9/2015 súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a z uvedeného dôvodu navrhuje ţalovaný odvolaciemu súdu tento ako vecne správny potvrdiť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru personálnym rozkazom č. 711 zo dňa
potvrdenia MUDr. Z. K. zo dňa 22.10.2012 bol ţalobca zo zdravotných dôvodov schopný absolvovať výsluch pred orgánom PZ. Na základe jej lekárskeho vyšetrenia, ukončeného dňa 22.10.2012 o 11.50 hod., sa nezistili ţiadne organické ani psychické problémy, ktoré by bránili vo výsluchu. Na základe dôsledného vyhodnotenia uvedených dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to. či svedčia v prospech alebo neprospech ţalobcu, dospel nadriadený k záveru, ţe s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo sluţobného pomeru, s ktorým bol ţalobca riadne oboznámený, ţe tento svojím konaním porušil sluţobnú prísahu i sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Nadriadený preto pristúpil k spracovaniu návrhu na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru a vopred ho predloţil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý nemal k nemu ţiadne námietky. Ţalobcovi bola dňa 02.11.2012 vzhľadom na jeho dočasnú neschopnosť na výkon sluţby za účelom oboznámenia doručená fotokópia návrhu na jeho prepustenie spolu s dôkazným materiálom, čo tento potvrdil vlastnoručným podpisom. Obsahom doručeného spisového materiálu bolo taktieţ poučenie o práve predloţiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy riaditeľovi ODI OR PZ Nové Zámky v lehote do 10.00 hod. dňa 05.11.
čl. 1 ods. 1 písm. d/ Nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo sluţobného pomeru, policajt poruší sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Ţalobca bol s týmto nariadením oboznámený naposledy dňa 30.06.2012.
5 zákona č. 73/1998 Z.z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d/ aţ g/ moţno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ţalobca sa uvedeného konania dopustil najskôr dňa 24.08.2012. Nadriadený ţalobcu tento dôvod zistil dňa 16.10.2012 na základe informácie zo SKIS MV SR. Predmetný personálny rozkaz bol ţalobcovi doručený dňa 22.11.2012 o 15.05 hod. Lehoty na prepustenie, uvedené v ustanovení § 192 ods. 5 zákona, boli teda dodrţané.
2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Proti tomuto personálnemu rozkazu uplatnil ţalobca v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok – rozklad, v ktorom opäť poprel uvedené protiprávne konanie a uviedol námietky v podstate zhodné s tými, ktoré uviedol aj v predmetnej ţalobe. Rozklad bol napadnutým rozhodnutím ţalovaného zo dňa 21.03.2012 zamietnutý a personálny rozkaz bol potvrdený, 14 4Sţo/9/2015 nakoľko nebol zistený jeho rozpor s právnymi ani inými predpismi. Toto rozhodnutie bolo advokátovi ţalobcu doručené dňa 28.03.2013, čím nadobudol napadnutý personálny rozkaz právoplatnosť.
1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaloţím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj nasadením vlastného ţivota. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“
3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný:
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tieţ uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totoţnosť príslušníka Slovenskej informačnej sluţby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 15 4Sţo/9/2015
1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a spisu ţalovaného odvolací súd nezistil, ţe by v konaní boli porušené procesné práva ţalobcu ako účastníka konania. Rozhodnutie ţalovaného je kvalifikované v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu má poţadované formálne i obsahové náleţitosti a je dostatočne odôvodnené. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe ţalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a pri výkone svojej funkcie vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií na okresnom dopravnom inšpektoráte sa neriadil zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených zneuţil svoje funkčné zaradenie a bez relevantného dôvodu na písomný dopyt odboru dopravnej polície prezídia PZ, akým spôsobom bol riešený vodič A. V. za spáchanie v poradí uţ tretieho závaţného priestupku, vypracoval list vo forme odpovede, v ktorom odboru dopravnej polície prezídia PZ oznámil, ţe voči vodičovi A.... V. boli prijaté opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 zákoan č. 8/2009 Z.z. Ďalej uviedol, ţe vodič A. V. bol preskúšaný z odbornej spôsobilosti v zmysle citovaného ustanovenia dňa 30.12.2011, prijaté opatrenia neboli zaevidované v evidencii dopravných priestupkov – evidenčnej karte vodiča omylom a v súčasnej dobe bol tento stav napravený. Ţalobca následne dňa 07.09.2012 v čase o 11.36 hod. vykonal zmenu v informačnom systému dopravno-správnych agend a do evidenčnej karty vodiča A. V. v časti „Preskúšania a doškoľovacie kurzy“ zapísal údaje o jeho preskúšaní odbornej spôsobilosti, pričom v bode č. 2 ţalobca vyznačil rozhodnutie o preskúšaní pod č.p.: ORPZ-NZ-OD12-C-93/2011 s dátumom vydania 08.09.2011 a dátumom preskúšania dňa 30.12.2011, pričom pod týmto číslom písomnosti bolo uţ zaevidované rozhodnutie o neudelení vodičského oprávnenia inému vodičovi. Ţalobca takto konal napriek tomu, ţe mal vedomosť o tom, ţe uvedené údaje neboli pravdivé a vodič V. zákonom ustanovené povinnosti preskúšanie odbornej spôsobilosti nevykonal. Bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ a to zvlášť hrubé porušenie povinnosti, ktoré spočívalo v tom, ţe ţalobca nevykonával riadne štátnu sluţbu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy 16 4Sţo/9/2015 na úseku svojho sluţobného zaradenia uloţeného mu zákonom (§ 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o PZ v znení neskorších predpisov), keď pri vykonávaní sluţobnej činnosti nedodrţal etický kódex policajta; rozkazom (časť I. písm. a/ bod 1 rozkazu Ministra vnútra č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ), keď si riadne nevyplnil všetky sluţobné povinnosti na úseku svojho funkčného zaradenia a nariadením (čl. 5 prílohy k nariadeniu Ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe policajta v znení neskorších predpisov), keď zneuţil svoju príslušnosť k PZ, svoje sluţobné zaradenie a prístup k informáciám na získanie výhod pre inú osobu. Ţalobca uvedeným konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, h/, g/, n/ zákona č. 73/1998 Z.z. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočívala v tom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu na dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Príslušník PZ je povinný svedomito plniť úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, ţe bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktorý by mohol narušiť váţnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa uvedeného konania dopustil. Kaţdý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a povolanie a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Konanie ţalobcu je o to závaţnejšie, ţe tohto sa dopustil v postavení nadriadeného, ktorý má byť v zmysle § 49 zákona č,. 73/1998 Z.z. príkladom pri plnení sluţobných povinností podriadeným policajtom a viesť ich k sluţobnej disciplíne. Administratívne – personálne konanie o prepustenie zo sluţobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie so sluţobného pomeru postačí preukázanie porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu 17 4Sţo/9/2015 dôleţitých záujmov štátnej sluţby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Sţo/152/2007). Súd ďalej poukazuje na ustálený právny názor Ústavného súdu SR napr. uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 263/06-14, uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 366/06-9. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe sluţobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva. Právna povaha sluţobného pomeru príslušníka PZ vyplýva zo zvláštnej povahy zamestnávateľa policajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Príslušník PZ sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa priamo zúčastní na výkone verejnej moci, preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi tiet vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť. Poţadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaloţiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu sluţby v policajnom zbore. Kaţdý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil ţalobca je v príkrom rozpore s obsahom sluţobnej prísahy policajta. Kaţdý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom ostaným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť príslušníka PZ sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej sluţby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšia pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný reţim upravuje zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba povaţovať za prirodzené, ţe na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon sluţby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, ţe zákon vyţaduje striktné dodrţiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. zákonník práce). 18 4Sţo/9/2015 Čo sa týka námietky ţalobcu súvisiacej s prerušením jeho lekárskeho vyšetrenia, súd uvádza, ţe dňa 22.10.2012 ráno o 7.45 hod. nadriadený telefonicky nariadil ţalobcovi, aby sa dostavil do jeho kancelárie za účelom doručenia upovedomenia o začatí konania o jeho prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Keďţe ţalobca tento pokyn nesplnil, nadriadený ho hľadal na jeho pracovisku, kde sa však tento ani o 11.00 hod. nenachádzal. Pretoţe nadriadenému ţalobca neoznámil ţiadnu prekáţku, ktorá by mu bránila splniť jeho pokyn, ani mu vopred neoznámil odchod z pracoviska, nebol zapísaný v knihe príchodov a odchodov, začal nadriadený zisťovať, kde sa ţalobca nachádza. Zistil, ţe tento je u sluţobnej lekárky MUDr. Z. K.. Ţalovaný bol názoru, ţe sa ţalobca chce vyhnúť doručeniu upovedomenia o začatí konania o jeho prepustení, nadriadený sa preto rozhodol doručiť mu toto upovedomenie u uvedenej lekárky, kam sa následne aj dostavil spoločne s riaditeľom OR PZ v Nových Zámkoch. Nakoľko sa ţalobca nachádzal v ambulancii MUDr. Z. K., vošli tam a poţiadali lekárku o moţnosť doručenia uvedenej písomnosti ţalobcovi a jeho vyjadrenia. Lekárka im oznámila, ţe vyšetrenie ţalobcu uţ skončila, pričom nezistila zdravotné dôvody, ktoré by si vyţadovali jeho práceneschopnosť a jeho zdravotný stav umoţňuje vykonať jeho výsluch pred orgánom PZ. V tomto smere im potom vystavila a odovzdala ja písomné potvrdenie, ktoré je zaloţené v administratívnom spise. Pretoţe lekárka s uvedenými úkonmi súhlasila, pristúpil nadriadený k ich realizácii, na čo im lekárka poskytla ambulanciu a ona sa vzdialila. Ţalobca potvrdil svojim podpisom prevzatie upovedomenia a napísal vlastnoručné vyjadrenie, ktoré odovzdal nadriadenému. Namieta v ňom krátkosť lehoty na vyjadrenie a ţiadal o jej predĺţenie o 5 dní, pričom o skutku sa ani nezmienil. Následne s ním bola spísaná aj zápisnica o výsluchu účastníka konania, nakoľko svojim prístupom vzbudil podozrenie, ţe má v úmysle vyhýbať sa predmetnému konaniu. Ţalobca ako účastník konania pred nadriadeným do zápisnice dňa 22.10.2012 o 12.50 hod. uviedol, ţe k veci odmieta vypovedať v ambulancii MUDr. K., keďţe nie je v dobrom zdravotnom a psychickom stave aj preto, ţe vyšetrenie bolo prerušené nadriadeným z dôvodu doručenia začatia konania vo veci jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. K veci sa chcel vyjadriť za prítomnosti právneho zástupcu, ktorého si zvolí, nakoľko boli porušené jeho práva a nebol mu daný priestor na jeho vyjadrenie k veci a nebolo reflektované na jeho ţiadosť o predĺţenie lehoty na jeho vyjadrenie k začatiu konania. 19 4Sţo/9/2015 Najvyšší súd mal z administratívneho spisu za preukázané, ţe
vyjadrenia MUDr. Z. K. zo dňa 22.10.2012 bol ţalobca schopný absolvovať výsluch pred orgánom PZ. Na základe jej lekárskeho vyšetrenia, ukončeného dňa 22.10.2012 o 11.50 hod. sa nezistili ţiadne organické ani psychické problémy, ktoré by bránili vo výsluchu ţalobcu. Nemoţno akceptovať námietku ţalobcu, ţe mu nadriadený odňal právo vyjadriť sa k začatiu konania. O opaku svedčí aj jeho rukou spísané vyjadrenie o doručení upovedomenia o začatí konania. Ak mu nadriadený poskytol na vyjadrenie lehotu 15 minút, zrejme ju povaţoval za dostatočnú vzhľadom na predchádzajúci postup ţalobcu. Nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 238 ods. 1 a § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. Bezvýznamná je aj námietka ţalobcu o jeho neoboznámení nadriadeným s návrhom a dôkazným materiálom. Nadriadený ţalobcovi dňa 02.11.2012 počas kontroly dodrţiavania jeho liečebného reţimu, doručil oproti podpisu fotokópie návrhu na prepustenie a dôkazného materiálu. Konal tak z dôvodu, ţe ţalobca bol PN a nespolupracoval. Materiál mu bol doručený za tým účelom, aby sa ţalobca s ním oboznámil. Je to totiţ jeho právo ako sám správne uvádza, ale nie povinnosťou. Povinnosťou nadriadeného je iba mu to umoţniť, čo dostatočne urobil doručením materiálu a v sprievodnom liste ho poučil o moţnosti zniesť proti nemu námietky alebo pripomienky v stanovenej lehote. Ţalobca však ţiadne nepredloţil. Ak sa s návrhom a dôkazným materiálom ţalobca neoboznámil, rozhodol sa tak sám a nikomu to nemôţe vytýkať. Nedošlo teda ani k porušeniu ustanovenia § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a spisu ţalovaného, odvolací súd nezistil, ţe by v konaní boli porušené procesné práva ţalobcu ako účastníka konania. Rozhodnutie ţalovaného je kvalifikované v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má poţadované formálne i obsahové náleţitosti a je dostatočne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 20 4Sţo/9/2015 O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 4. novembra 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.