registra obnovenej evidencie pozemkov boli ako podieloví spoluvlastníci parc. č. 1902, 2041 a 2042 zároveň uvedení aj M. G. v podiele 297/800, E. M. podiele 33/800, P. P. v podiele 33/800 a P. P. v podiele 61/160, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 16.06.1994 D 5475/92, Dnot 864/93 vo 3 4Sţr/88/2014 veci prejednania dedičstva po P. P., v zmysle ktorého kaţdý dedič nadobudol z parc.č. 488 podiel po 1/
1 z. č. 180/1995 Z.z., v ktorom sa uvádzajú podklady potrebné na zostavenie registra. Za takéto podklady moţno povaţovať listiny predloţené účastníkmi konania, resp. výpovede svedkov alebo iné dôkazy. Ţalobcovia povaţovali za podstatný dôkaz pozemnostné hárky, v ktorých je uvedená parcela č. 1902 a 2042 a meno F. Š. a M. rod. Š. s tým, ţe tieto mená sú bez konkrétneho podielu. Predloţené pozemnostné hárky sú však v rozpore s pozemnokniţnou vloţkou č. 978, kde je zapísaná parcela č. 488, ktorej podielovými spoluvlastníkmi boli P. P. v podiele ½, J. Š. v podiele 3/8 a M. Š. v podiele 1/8.
názoru súdu v priebehu katastrálneho konania ţalobcovia nepreukázali, ţe medzi ich právnymi predchodcami a predchodcami M. G., E. M., P. a P. P. došlo k dohode ohľadom vlastníckeho práva k pozemku č. 488, resp. k parcele č. 1902 a 2042. Ďalej krajský súd uviedol, ţe mu je zrejmé rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky pod č. 911/1932 a ţe spory o vlastnícke právo nie sú zverené správnym orgánom a ţalobcovia sa ochrany nimi tvrdeného vlastníckeho práva k parc. č. 1902 a 2042 môţu domáhať na súde prostredníctvom občianskeho súdneho konania. Medzi podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. X. evidentne takýto spor existuje, nakoľko podieloví spoluvlastníci M. G., E. M., P. a P. P. s dohodou predkladanou ţalobcami a ich súrodencami nesúhlasili a zastávali názor, aby sa vlastnícke právo usporiadalo tak, ako to vyplývalo z pozemkovej knihy. Ţalobcovia nepreukázali či, kedy a akým spôsobom by malo dôjsť k reálnemu vyčleneniu parc. č. 1902 a 2402 v pozemnokniţnej parc. č. 488 do výlučného uţívania a vlastníctva ich právnych predchodcov a či došlo k dohode nielen čo do uţívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Neuviedli ţiadne okolnosti, z ktorých by sa dala v správnom konaní vyvodiť dohoda o deľbe nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami. V predmetnej veci krajský súd nezistil ani dôvody na postup správneho orgánu
1 – potvrdenie 4 4Sţr/88/2014 nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním a ani na postup
ustanovenia § 11a ods. 1 – potvrdenie vlastníckeho práva vydrţaním, ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu pozemku
právnych predpisov v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. Rozhodovanie o zmene údajov schváleného registra
6 zákona č. 180/1995 Z.z. je moţné len vtedy, ak bol zistený rozpor s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. existujúcimi v čase schvaľovania registra obnovenej evidencie, z ktorých mal register vychádzať, čo v predmetnej veci nebolo preukázané. Krajský súd uviedol, ţe nebol dôvod na strane správneho orgánu na postup
6 zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko register neobsahuje údaje, ktoré by boli v rozpore s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. Dôkazy predloţené ţalobcami sa nemohli povaţovať za relevantné a spôsobilé zmeniť uţ zapísané údaje v registri obnovenej evidencie pozemkov. Naviac krajský súd uviedol, ţe nemoţno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, ktorá svedčí proti ţalobcami tvrdenej dohode ohľadom vlastníckeho práva a uţívania parcely č. 488 medzi rodinou Š. a rodinou P. a ktorá spočíva v tom, ţe P. P. nadobudol spoluvlastnícky podiel ½ k predmetnej parcele na základe listiny označenej ako čd. 197/1947 a J. Š. nadobudol podiel 3/8 titulom dedenia pod č. D 235/48, č. 1044/1949. Uvedené vyplýva z pozemnokniţnej vloţky č. 978, opis ktorej bol vyhotovený Štátnym notárstvom v Nitre dňa 27.6.1991. Pokiaľ by si podieloví spoluvlastníci parcely č. 488 boli vedomí dohody a rozdelenia tejto parcely, nemali by dôvod predkladať na zápis do pozemkovej knihy listiny vzniknuté po roku 1945, týkajúce sa tejto parcely, pričom toto ich konanie
názoru súdu nemoţno vysvetliť a zdôvodniť tým, ţe sa jednalo o obdobie po druhej svetovej vojne. Z uvedených dôvodov postupoval správny orgán zákonne, keď návrhu ţalobcov zo dňa 07.03.2005 na zmenu údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov nevyhovel, nakoľko nie je moţné zakladať vlastnícke vzťahy a meniť zapísané údaje v registri obnovených evidencii pozemkov na základe uţívacích vzťahov evidovaných v pozemnostných hárkoch správne a v súlade so zákonmi postupoval aj odvolací orgán, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutím správnych orgánov nemohli byť ţalobcovia ukrátení na svojom práve vlastniť majetok, nakoľko vlastnícke právo ţalobcov a ich súrodencov k parcele č. 488, resp. k parcele 1902, 2042 a 2041/3 zapísaným na LV č. X. zostalo zachované v podiele 5 4Sţr/88/2014 po 1/8 pre kaţdého, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu pôvodných spoluvlastníkov z rodiny Š., t.j. ½ (teda 4 spoluvlastníci x podiel po 1/8). II. Včas podaným odvolaním sa ţalobcovia domáhali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ho zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa ţalobcovia domáhali náhrady trov odvolacieho konania. S právnym názorom Krajského súdu v Nitre nesúhlasia, pretoţe z pohľadu ţalobcov prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprávne interpretoval charakter zápisov v pozemnostných hárkoch, keď tvrdil, ţe osoby uvedené v pozemnostných hárkoch nie sú uvedené ako uţívatelia nehnuteľností. Dňa 11.05.2005 sa spracovateľ registra vyjadroval k podaným námietkam k ROEP v písomnosti „Vyjadrenie k námietkam k ROEP doručených 07.05.2005“ s tým, ţe v bode 9 tohto vyjadrenia sa uvádza, ţe pozemnostné hárky reprezentovali skutočnú drţbu. Pokiaľ pozemnostné hárky boli podkladom pre vyrubovanie daní, ţalobcovia sú toho názoru, ţe práve pozemnostné hárky, ktoré boli tieţ podkladom pre vyhotovenie registra, dokazujú skutočnú drţbu a uţívanie parciel č. 1902 a 2042 F. Š. a M. Š., ktorí sú práve v pozemnostných hárkoch zapísaní ako platitelia daní k týmto nehnuteľnostiam. K týmto parcelám sa neuvádza zápis ţiadneho člena z rodiny P., čo je dôkaz, ţe rodina P. tieto parcely neuţívala a ani za ne neplatili dane. Pozemnostné hárky sú konkrétnym listinným dôkazom o tom, ţe medzi rodinami P. a Š. došlo uţ pred rokom 1938 k dohode o reálnej deľbe nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v ţalobe. Vzhľadom na uvedené majú ţalobcovia za to, ţe dostatočným spôsobom preukázali v konaní pred správnym orgánom, ţe došlo k deľbe pôvodnej parcely č. 488 o výmere 6 550 m2, čo vyplýva nielen z pozemnostných hárkov, ale aj čestných vyhlásení, ktoré boli podkladom pre zostavenie registra v k.ú. Z.Z.. Ďalej ţalobcovia nesúhlasia s názorom krajského súdu, ţe dostatočne nepreukázali a neuviedli ţiadne okolnosti, z ktorých by sa dala v správnom konaní vyvodiť dohoda o deľbe nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami. S týmto názorom sa ţalobcovia nestotoţňujú, nakoľko v súlade s rozhodnutím č. 911/1932 bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky vo výlučnej drţbe a uţívaní určitých častí nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená ideálnych podielov bolo potrebné vidieť dohodu strán o deľbe nehnuteľnosti 6 4Sţr/88/2014 nielen čo do drţby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzatvorená aj mlčky. Pokiaľ krajský súd nepovaţoval pozemnostné hárky za relevantné dôkazy, ţalobcovia opakovane udávajú, ţe tieto zápisy vznikli v povojnovom čase, v čase neslobody, kedy súkromné vlastníctvo nástupom totality bolo potláčané. Údaje zapísané do pozemkovej knihy do vl. č. 978 pre k.ú. Z.Z. po druhej svetovej vojne, boli v rozpore s vtedajšou realitou, čo dokazujú pozemnostné hárky z roku 1938 a katastrálna mapa z roku 1938, ktoré evidovali skutočnú drţbu a uţívanie predmetných nehnuteľností. V k.ú. Z.Z. išlo o nezjednotený operát
1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z., v ktorom katastrálnom území operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich moţno identifikovať. V prospech ţalobcov jednoznačne svedčí skutočnosť, ţe uzavretie dohody o reálnej deľbe nehnuteľnosti preukázali prostredníctvom predloţených pozemnostných hárkov, ktoré sa zachovali a preto niet dôvodu na to, aby sa pri zápise vlastníckych práv k parc. č. 1902, 2042 a 2041/3 vychádzalo z údajov pozemkovej knihy bez toho, aby sa rešpektovali zápisy v pozemnostných hárkoch. Ţalobcovia zdôraznili, ţe pozemnostné hárky majú označenie časti A – Majetková podstata totoţné s označením časti A – Majetková podstata v pozemkovej knihe. Súčasne ţalobcovia poukazujú na zápisy v pozemnostných hárkoch v Prílohe č. 1 v časti: Poznámky, najmä pokiaľ ide o parcelu č. 3495 a 4477, kde je uvedené, ţe tieto pozemky boli dokúpené od I. P. a pri parcele č. 5377 je zápis: dokúpené od M.. Tieto poznámky potom dokazujú skutočnú drţbu a uţívanie nehnuteľnosti osobami v nich evidovanými, ktorí boli zároveň ako vlastníci platiteľmi daní. III. Dňa 26.05.2014 bolo Krajskému súdu v Nitre doručené vyjadrenie účastníka konania P. P., ktorý k odvolaniu uviedol, ţe ţalobcovia boli počas konania pred správnym orgánom vyzývaní na predloţenie dôkazov preukazujúcich reálnu opodstatnenosť uplatňovaného nároku. Títo však nepredloţili dôkazy spôsobilé preukázať akúkoľvek dohodu o údajnej výmene parciel medzi rodinou Š. a rodinou P.. Účastník konania navrhol, aby Krajský súd v Nitre odvolanie zamietol. 7 4Sţr/88/2014 Účastníčka konania M. G. vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu ţalobcov, doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa 27.05.2014 uviedla, ţe ţalobcovia nepredloţili ţiadne listiny, ktorou by preukázali opodstatnenosť ich vlastníctva. Ide o nepotvrdené neskutočné výmysly ţalobcov, ktorí ţiadajú priznanie toho, čo ich predkovia nikdy nevyuţívali, ani nevlastnili. M. P. a P. P. vo svojich vyjadreniach k odvolaniu doručených Krajskému súdu v Nitre dňa 28.05.2014 uviedli, ţe nie sú vlastníkmi uvedených pozemkov a preto nie je v ich kompetencii sa k veci vyjadrovať. IV. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom Krajskému súd v Nitre dňa 28.05.2014 uviedol, ţe konajúci súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami vrátane uvedenia, ţe zo strany ţalobcov ide o spor o vlastníctvo, a nie o moţný nesprávny údaj o vlastníckom práve v katastrálnom operáte po zápise do registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý je moţné vyriešiť prostredníctvom konania
6 zákona č. 180/1995 Zb. Správny orgán a ani súd v rámci správneho súdnictva nemôţe posúdiť, či reálne došlo k dohode ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Túto právomoc má výlučne súd v občianskom súdnom konaní na základe ţaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/10/2013-109 zo dňa 09.04.2014 potvrdil. V. Z administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe na základe rozhodnutia Okresného súdu v Nitre zo dňa 16.06.1994 v konaní pod sp. zn. D 5475/92, Dnot 864/93 a osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.06.2002, vydaného notárom JUDr. Milošom Chválom ako súdnym komisárom v konaní pod sp. zn. Dnot 48/02, D 2767/01 a notárskej zápisnice spísanej týmto súdnym komisárom dňa 29.07.1998 pod č. N 304/98, Nz 304/98 bol zostavený register obnovenej evidencie pozemkov zo dňa 09.02.2005, v ktorom sú uvedené parcely č. 1902, 2041 a 2042 a v ktorom ako podieloví spoluvlastníci týchto parciel sú uvedení Dr. Doc. F. S. PhD., Ing. M. Š., Ing. L. Š., J. Š. s podielom kaţdý 132/3200 a M. 8 4Sţr/88/2014 G. v podiele 297/800, E. M. v podiele 33/800, P. P. v podiele 61/160 a P. P. v podiele 33/800, pričom súčet všetkých týchto podielov je 1/1. Podaním zo dňa 07.03.2005 označeným ako návrh na vykonanie zmeny zápisu údajov schváleného registra, parcely registra E, parcelné č. 1902, 2041 a 2042 ţiadali o vykonanie zmeny zápisu údajov v predmetnom registri Dr. Doc. F. S. PhD., J. Š., Ing. M. Š. a Ing. L. Š., nakoľko
ich názoru existovali rozpory medzi údajmi v schválenom registri a údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. Ich predkovia vlastnili podiel ½ v pozemnokniţnej parcele 488 zapísanej v pozemnokniţnej vloţke 978, parc. č. 1902, 2042, pričom parcela č. 2042 bola integrovaná do parcely č. 2041 a zvyšok bol napísaný na ich predkov M. a F. Š., čo preukazujú hárky roku 1938 a táto zmena bola zakreslená aj do mapy z roku
pozemkovej knihy, stav
údajov určeného operátu KN, stav
údajov registra C KN s tým, ţe po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia C11/05 bude vlastníctvo zapísané v prospech Dr. Doc. F. S., Ing. M. Š., Ing. L. Š., J. Š., M. G., E. M., P. P. a P. P. pre kaţdého v podiele 1/8 do LV č. X.. Následne Správa katastra Zlaté Moravce dňa 26.03.2012 vydala rozhodnutie č. C11/2005-121, ktoré odvolací orgán na základe odvolania účastníkmi konania rozhodnutím č. Co 16/2009-28Zv zo dňa 02.08.2012 opätovne zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa. Rozhodnutím č. C11/2005-131 zo dňa 20.09.2012 vydal správny orgán prvého stupňa v poradí piate rozhodnutie, ktorým návrhu zo dňa 07.03.2005 na zmenu údajov schváleného a zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Z.Z. z časti vyhovel a to zrušením identifikácie do bloku parciel určeného operátu v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií a z časti nevyhovel – zakladať vlastnícke vzťahy na podklade uţívacích pomerov evidovaných v pozemnostných hárkoch. Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa nevyhovenia návrhu na zmenu údajov podali odvolanie Dr. Doc. F. S. PhD., Ing. M. Š., Ing. L. Š. a J. Š.. Odvolací správny orgán rozhodnutím č. Co 16/2009-32/Zv zo dňa 06.12.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. VI. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). 10 4Sţr/88/2014 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu, v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).
1 vyššie citovaného zákona, podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
6 vyššie citovaného zákona, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi
1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 11 4Sţr/88/2014
1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len „navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného drţiteľa. Správny orgán v rozhodnutí
odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním. Návrh na vydanie rozhodnutia
odseku 1 moţno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2). Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe. Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloţenými dôkazmi predloţí návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie. Pri rozhodovaní
odseku 1 sa nepouţijú ustanovenia osobitného predpisu. Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia
odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním
tohto zákona, b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania
osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu
odseku 1 nemoţno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom
osobitného predpisu. Rozhodnutie
odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde
osobitného predpisu. Nadobudnutie vlastníctva vydrţaním na základe rozhodnutia vydaného
odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.
1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak došlo medzi spoluvlastníkmi 12 4Sţr/88/2014 k reálnemu rozdeleniu pozemku
právnych predpisov platných do 31. decembra 1950 a tento pozemok v takomto stave uţívali, správny orgán na návrh jedného alebo viacerých spoluvlastníkov rozhodnutím potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k častiam rozdeleného pozemku, ak sú splnené podmienky vydrţania
osobitného predpisu, a to aj v prípade, ţe tento pozemok je evidovaný v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa určenia vlastníctva na súde
osobitného predpisu. Na vydanie rozhodnutia
odseku 1 sa primerane pouţije ustanovenie § 11 ods. 2, 3, 5 aţ 8.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. VII. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. konania 11S/10-2013-109 zo dňa 09.04.2014, v ktorom krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného č. Co 16/2009-32/Zv zo dňa 06.12.2012, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie účastníkov správneho konania: Ing. L. Š., Dr. Doc. F. S. PhD., Ing M. Š. a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, ţe účastník konania P. P., pribratý do konania uznesením č.k. 11S/10/2013-41 zo dňa 04.04.2013, zomrel dňa 28.05.2013. Poručiteľ bol rozvedený, avšak s manţelkou mal dve deti a to P. P., nar. X. a M. P., nar. X.. Dedičské konanie po nebohom bolo zastavené z toho titulu, ţe poručiteľ nezanechal ţiaden majetok.
súdu do úvahy prichádzali ako dedičia zo zákona deti poručiteľa (uvedení ako účastníci 13 4Sţr/88/2014 konania v
druhej hlavy piatej časti O.s.p. prihliada aj na skutočnosť, kto bol účastníkom konania pred správnym orgánom a tým bol bez pochyby aj poručiteľ P. P. a následne sa nimi stali i jeho dedičia. VIII. 14 4Sţr/88/2014 V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa uţ ţalovaný v napadnutom rozhodnutí a krajský súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal a moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, pretoţe ţalovaný sa v priebehu odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov a svoje rozhodnutie odôvodnil na podklade zisteného skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, ako aj k postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia predmetných zákonných predpisov. Ţalobcovia v podanom odvolaní trvali na tom, ţe rodina Š. je výlučným vlastníkom E KN parciel č. 1902, 2042, pričom táto skutočnosť mala byť daná historicky a tieţ ústnou dohodou medzi predkami, čo deklarujú aj výpismi z pozemnostných hárkov. Najvyšší súd je názoru, ţe pozemnostné hárky potvrdzujú len uţívanie, ale vlastnícke vzťahy sú zapísané v PKV č. 978 a v následných právnych listinách. Podklady na zisťovanie vlastníctva k pozemkom na spracovanie ROEP vyplývajú zo stavu veci aktuálneho k termínu uzávierky. Zmluvy o prevode nehnuteľností, uzavreté do 31.12.1950, mali mať písomnú formu aspoň v časti, ktorá sa týkala označenia predmetu prevodu. Vlastníctvo sa nadobúdalo aţ zápisom do pozemkovej knihy, ktorému predchádzalo konanie pred knihovým súdom pred povolením vkladu vlastníckeho práva. Zmluvy uzavreté nemali vţdy náleţitosti na ich zápis do pozemkovej knihy a preto nemohli byť v čase, keď sa tento zápis vyţadoval deklarované ako splnená hmotnoprávna podmienka na zmluvný prevod vlastníctva, a podkladom na okamţitý prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa nehnuteľnosti. Mohli byť však skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, ţe sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa jej dobromyseľným drţiteľom a mohol k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydrţania, ak boli splnené aj ostatné náleţitosti vydrţania. Dohoda o reálnom rozdelení nehnuteľnosti (uzavretá do 31.12.1950) podliehala zápisu do pozemkovej knihy (písomná mala byť aspoň tá časť dohody, ktorá sa týkala označenia predmetu rozdelenia) a teda takáto dohoda nemala výnimku z intabulačného princípu. Súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v stanovisku najvyššieho súdu č. (Rc) Cpj 59/71, kde v časti III. ţaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorom súd ako typický príklad nedoloţených vlastníckych vzťahov na Slovensku, ktorých určenia sa ţalobcovia domáhajú, označil aj prípad, kedy došlo k zrušeniu spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré nebolo pozemnokniţne vykonané. V tomto smere bolo tieţ 15 4Sţr/88/2014 poukázané na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR (na ktoré poukazovali aj ţalobcovia). Najvyšší súd sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe ţalobcovia nepreukázali, či, kedy a akým spôsobom by malo dôjsť k reálnemu vyčleneniu parcely č. 1902 a 2402 v pozemnokniţnej parcele č. 488 do výlučného uţívania a vlastníctva ich právnych predchodcov a či došlo k dohode nielen čo do uţívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Neuviedli ţiadne okolnosti, z ktorých by sa dala v správnom konaní vyvodiť dohoda o deľbe nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami. Ani najvyšší súd nezistil dôvody na postup správneho orgánu
1 – potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním a ani na postup
ustanovenia § 11a ods. 1 – potvrdenie vlastníckeho práva vydrţaním, ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu pozemku
platných predpisov v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. Rozhodovanie o zmene údajov schváleného registra
6 zákona č. 180/1995 Z.z. je moţné len vtedy, ak bol zistený rozpor s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. existujúcimi v čase schvaľovania registra obnovenej evidencie, z ktorých mal register vychádzať, čo v predmetnej veci nebolo preukázané. Nebol dôvod na strane správneho orgánu na postup
6 zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko register neobsahuje údaje, ktoré by boli v rozpore s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. Dôkazy predloţené ţalobcami sa nemohli povaţovať za relevantné a spôsobilé zmeniť uţ zapísané údaje v registri obnovenej evidencie pozemkov. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe základným a nespochybniteľným dôvodom nevyhovenia návrhu v plnom rozsahu je tzv. intabulačný princíp evidovania vlastníckych vzťahov, čo znamená, ţe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo aţ zápisom, resp. vloţením (intabuláciou do pozemkovej knihy). Pozemnostné hárky boli len ďalším operátom, v ktorom sa evidovali uţívacie vzťahy k pozemkom. Pozemnostné hárky môţu byť pouţité ako podklad k osvedčeniu o vydrţaní vlastníckeho práva (§ 63 zákona č 323/1992 Zb. notárskeho poriadku a § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.) pokiaľ parcely určeného operátu ROEP súhlasia s parcelami uvádzanými v pozemnostých hárkoch. Tento inštitút je moţné vyuţiť, pokiaľ dotknutý spoluvlastníci s predmetom osvedčenia súhlasia. V rámci konania ROEP v kat. úz. Z.Z. nebol podaný návrh v zmysle § 11 zákona č. 280/1995 Z.z. zo strany účastníkov správneho konania. Súd je preto názoru, ţe sa v danej veci 16 4Sţr/88/2014 jedná od samého začiatku o spor o vlastníctvo, nakoľko účastníci predmetného konania v určenej lehote nepredloţili dohodu o určení, resp. urovnaní ich sporného vlastníckeho práva k malým parceliam parc. č. 488 evidovanej v pkn. vl. č. 978 a práve z tohto dôvodu nebol vyuţitý zo strany účastníkov konania inštitút § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Správny orgán by v rámci konania ROEP, taktieţ nepotvrdil takéto sporné vlastníctvo v prospech jednej alebo druhej sporovej strany. Pre údaje v pozemkových knihách platil do 01.01.1951 intabulačný princíp, samotné pozemnostné hárky neboli listinou, na základe ktorých by bolo moţné vykonať zmenu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Najvyšší súd s poukazom na uvedené je názoru, ţe ţalobcovia nepredloţili správe katastra geometrický plán, ani dohodu o určení, resp. urovnaní ich sporného vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne dohodu o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto ich tvrdenie o dostatočnom preukázaní vlastníckeho práva listinami moţno pokladať za nepodloţené a Správa katastra Zlaté Moravce nemohla odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť. V ustanovení § 7 ods. 6 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodnúť o návrhu na zmenu údajov schváleného registra, ktoré sú v rozpore s údajmi
1, pričom ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní, z čoho vyplýva, ţe povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav vecí spoločne s ustanoveniami správneho poriadku. Neoddeliteľnou súčasťou predmetného správneho rozhodnutia je grafická časť – špecifický záznam podrobného merania zmien ZPMZ č. 1324, ktorý bude pouţitý na aktualizáciu súboru grafických informácií – mapy určeného operátu katastra nehnuteľností, špecifický výkaz výmer, ktorý bude pouţitý na aktualizáciu súboru súpisných informácií – určeného operátu katastra nehnuteľností a špecifická identifikácia parciel v predmetnom bloku vyhotovená pre porovnanie evidencie operátu pozemkovej knihy s ďalšími operátmi a to s operátom pozemkového katastra a s operátom katastra nehnuteľností súboru popisných 17 4Sţr/88/2014 informácií registra E KN a registra C KN (vyhotovené v zmysle § 50 ods. 3 vyhlášky UKGaK SR č. 461/2009). Pokiaľ ţalobcovia ako v priebehu katastrálneho konania, tak aj počas súdneho konania tvrdia, ţe medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami ostatných účastníkov konania prišlo k dohode ohľadne zrušenia spoluvlastníctva reálnym rozdelením, tak posúdiť, či k tomu na základe ţalobcami predloţených dôkazov skutočne prišlo, nemôţe správny orgán v konaní o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov (
6 zákona č. 180/1995 Z.z.) a ani súd v konaní správneho súdnictva
druhej hlavy O.s.p. Túto právomoc má výlučne súd v občianskom súdnom konaní na základe ţaloby o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. S poukazom uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia
údajov určeného operátu katastra nehnuteľností zapísané na LV č. X. v kat. úz. Z.Z.). Ţalobcovia v priebehu dlhotrvajúceho administratívneho konania nepreukázali (okrem predloţenia pozemnostých hárkov a čestných vyhlásení) či, kedy a akým spôsobom by bolo malo dôjsť k reálnemu vyčleneniu parc. č. 1902 a 2042 z pozemnokniţnej parcely č. 488 do výlučného uţívania a vlastníctva ich právnych predchodcov a či došlo k dohode nielen čo do uţívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Neuviedli ţiadne okolnosti, z ktorých by sa dala uţ v správnom konaní vyvodiť dohoda o nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami. V predmetnej veci potom súd nezistil ani dôvody na postup správneho orgánu
ustanovenia § 11 ods. 1 (potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním), ani na postup
ustanovenia § 11a ods. 1 citovaného zákona (došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu pozemku
právnych predpisov platných do 31.12.1950). Tento záver súdu nevylučuje, aby ţalobcovia 1 a 2 podali určovaciu ţalobu, o ktorej by konal civilný súd. Ţalobcovia
1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.