← Slovensko

o ochranu proti nekalej súťaži

Najvyšší súd 5 Obo 6/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š., a. s. (Š., a. s.), P., IČO: X., zastúpenému: JUDr. S. M., advokátom, Š., proti ţalovanému: J. I., M., obchodné meno J. I. –T. H., zastúpenému: JUDr. J. L., advokátom, N., o ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

  1. decembra 2013, č. k. 7 Cb 38/1999-951, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
  2. decembra 2013, č. k. 7 Cb 38/1999-951 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zo
  3. decembra 2013, č. k. 7 Cb 38/1999-951zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, ţe o výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobným návrhom sa ţalobca domáhal proti ţalovanému vydania rozsudku, ktorým súd uloţí ţalovanému
  4. povinnosť zdrţať sa uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvom zdravotníctva SR, alebo iným na to príslušným orgánom,
  5. povinnosť zdrţať sa rozširovania a vyuţívania materiálu s porovnaním cien platných k
  6. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a. s. a I., v hospodárskej súťaţi,
  7. povinnosť zdrţať sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom,
  8. ţe ţalobca je oprávnený na trovy ţalovaného zverejniť tento 2 5 Obo 6/2014 rozsudok v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny a v týţdenníku TREND, a to v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku, v ktorých sa konštatuje, ţe zo strany ţalovaného došlo k nekalému súťaţnému konaniu na úkor ţalobcu,
  9. ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 7 000 000,-- Sk ako primerané zadosťučinenie. Ţalobca sa zároveň domáhal nariadenia predbeţného opatrenia, ktorým by súd uloţil ţalovanému zdrţať sa uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii týchto zdravotníckych tlačív, ktoré nie sú uvedené v prílohe potvrdenia o autorizácii vzorov zdravotníckych tlačív č. SFI-50/99/OFl/Vo, vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR dňa
  10. februára 1999 a tieţ ţiadal uloţiť ţalovanému povinnosť zdrţať sa rozširovania a vyuţívania materiálu „porovnaním cien" platných k
  11. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľov Š., a. s. a I., v hospodárskej súťaţi s tým, ţe návrh rozšíril o nariadenie predbeţného opatrenia a ţiadal ţalovanému uloţiť povinnosť zdrţať sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného. Návrh na nariadenie predbeţného opatrenia súd zamietol. Rozhodnutím vo veci samej krajský súd zamietol návrh na priznanie práva uverejniť rozsudok, rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 16 500,-- Eur ako primerané zadosťučinenie a vo zvyšujúcej časti ţalobu zamietol a ohľadne späťvzatých nárokov (v ţalobnom petite, označených pod bodom 1, 2, 3), konanie podľa § 96 O. s. p. zastavil. Samostatným rozhodnutím z
  12. februára 2011 rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesením odvolacieho súdu z
  13. septembra 2011 bolo predmetné rozhodnutie o náhrade trov konania na odvolanie ţalobcu a ţalovaného zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, ţe zamietnutie časti ţaloby, v ktorej ţalobca ţiadal právo na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu, nemoţno označiť za neúspech, keďţe z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto návrhu vyhovie alebo nie. Iba ak ţalobca v spore neuspel a nedošlo by zo strany ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, potom by bolo moţné vysloviť, ţe aj v tej časti ţaloby bol ţalobca neúspešný. Pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania v časti konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie, odvolací súd vyslovil, ţe rozhodnutie nevychádza zo skutkových okolností rozhodných pre posúdenie práva na náhradu trov 3 5 Obo 6/2014 konania, prvostupňový súd sa nezaoberal právne významnými skutočnosťami, a to, či k späťvzatiu časti ţaloby zo strany ţalobcu došlo konaním ţalovaného, t. j. tento sa po podaní ţaloby zdrţal uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemal autorizované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, resp. po podaní ţaloby došlo k ich autorizovaniu MZ SR, zdrţal sa rozširovania a vyuţívania materiálu porovnávaním cien platných k
  14. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a. s. a I., v hospodárskej súťaţi, resp. zdrţal sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom. Krajský súd uznesením z
  15. apríla 2012 podľa § 146 ods. 2 veta prvá, § 150 ods. 1 a § 142 ods. 1, 3 O. s. p. nepriznal ţalovanému náhradu trov zastaveného konania, zároveň zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v časti konania o priznanie práva na uverejnenie rozsudku a v časti konania o ţiadané peňaţné zadosťučinenie v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní vychádzal z rozhodných skutočností, ktoré majú oporu v obsahu spisu. Konštatoval, ţe v dôsledku späťvzatia návrhu bolo zastavené konanie o povinnosti ţalovaného zdrţať sa uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvom zdravotníctva SR alebo iným, na to príslušným orgánom

(1), o povinnosti ţalovaného zdrţať sa rozširovania a vyuţívania materiálu porovnaním cien platných k 1. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a. s. a I., v hospodárskej súťaţi
(2), o povinnosti ţalovaného zdrţať sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom
(3). Navrhovateľ so súhlasom súdu na pojednávaní dňa
  1. marca 2006 zmenil ţalobný petit v bode 3 tak, ţe „odporca je povinný zdrţať sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien navrhovateľa a odporcu, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom". V rámci skúmania podmienok konania bolo zistené, ţe tento ţalobný petit je natoľko neurčitý a všeobecný (je nesprávny), ţe nie je spôsobilý byť obsahom výroku súdu. Označenie „akékoľvek porovnávanie cien, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom", robí ţalobný petit nevykonateľným, preto krajský súd uznesením z
  2. októbra 2006 ţalobcu vyzval na opravu nesprávneho ţalobného petitu pod bodom
  3. V zmysle výzvy prvostupňového súdu ţalobca podaním z
  4. októbra 2006 uviedol, ţe uvedený návrh petitu č. 3, ktorý bol obsahom návrhu na rozšírenie ţalobného návrhu zo
  5. júna 2000 a modifikovaný na pojednávaní konanom 4 5 Obo 6/2014
  6. marca 2006 s ohľadom na dlhotrvajúci priebeh sporu o ochranu proti nekalej súťaţi (1999 - 2006), uţ v súčasnosti stratil svoje opodstatnenie ako petit zdrţovací, ktorého významom bolo zabrániť pokračovaniu v nekalosúťaţnom konaní ţalovaného a z toho dôvodu ţalobca v súlade s ust. § 96 ods. 1 O. s. p. berie späť ţalobný návrh označený pod bodom č.
  7. Podaním zo
  8. januára 2007, s ohľadom na dlhotrvajúci priebeh sporu o ochranu proti nekalej súťaţi, ţalobca opakovane konštatuje, ţe uţ v súčasnej fáze sporu stratili petity č. 1 a 2 svoje opodstatnenie ako petity zdrţovacie, ktorých významom bolo zabrániť pokračovaniu v nekalosúťaţnom konaní ţalovaného a z tohto dôvodu ţalobca v súlade s ust. § 96 ods. 1 O. s. p. berie späť svoj návrh petitu označený pod bodom 1 a pod bodom
  9. Aj na pojednávaní dňa
  10. januára 2007 ţalobca konkretizoval späťvzatie ţalobného návrhu s tým, ţe vzhľadom na dĺţku trvania predmetného súdneho sporu sú zdrţovacie petity neopodstatnené, a preto tieto zobral späť. Za daných okolností okresný súd vyslovil, ţe moţno dospieť len k tomu záveru, ţe zastavenie konania v dôsledku späťvzatia ţaloby procesne zavinil ţalobca a z tohto dôvodu má právo na náhradu trov konania ţalovaný podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. Aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O. s. p. prvostupňový súd rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov zastaveného konania. Ţalobný návrh, ktorým sa ţalobca domáhal práva na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu, bol rozhodnutím súdu zamietnutý. Podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu zamietnutie tejto časti ţaloby nemoţno označiť za neúspech ţalobcu, keďţe z formulácie ust. § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto návrhu vyhovie alebo nie. Len v prípade, ţe by ţalobca v spore neuspel, t. j. nedošlo by zo strany ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, bolo by moţné vysloviť, ţe aj v tejto časti ţaloby bol ţalobca neúspešný. Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. ţalobcovi priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o ţiadané peňaţné zadosťučinenie, zo ţiadaného zadosťučinenia v rozsahu 7 000 000,-- Sk bola rozhodnutím súdu priznaná náhrada za nemajetkovú ujmu v sume 16 500,-- Eur. Pokiaľ prizná súd ţalobcovi niţšie primerané zadosťučinenie, neţ akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môţe mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V skoršom rozhodnutí prvostupňového súdu o náhrade trov konania bol vyslovený názor, ţe pre rozhodnutie o výške ţiadaného finančného 5 5 Obo 6/2014 zadosťučinenia ako náhrady za ujmu nemateriálnej povahy bol rozhodujúci záver súdu konštatovaný rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne, s ktorým názorom sa stotoţnil aj odvolací súd. Na odvolanie ţalobcu aj ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 5 Obo 91/2012 z
  11. septembra 2013 napadnuté uznesenie z
  12. apríla 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa síce postupoval správne, keď rozhodoval samostatne o trovách vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo zastavené a vo vzťahu k trovám v časti konania o priznanie práva na uverejnenie rozsudku a v časti konania o ţiadané peňaţné zadosťučinenie, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe tvrdenie súdu, podľa ktorého zastavenie konania v dôsledku späťvzatia ţaloby procesné zavinil ţalobca, nie je správne, nakoľko neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na vyvodenie tohto záveru. V konaní bolo zistené, ţe zo strany ţalovaného došlo k nekalosúťaţnému konaniu vo vzťahu k ţalobcovi, tento záver ţalovaný nepoprel a zároveň je tento záver vyslovený aj v právoplatných rozhodnutiach. Ďalej je zrejmé, ţe dôvodom, prečo ţalovaný prestal vyvíjať aktivity, ktoré boli súdom posúdené ako nekalosúťaţné, bolo zjednanie nápravy, ku ktorej došlo na základe stanoviska Protimonopolného úradu Slovenskej republiky z
  13. septembra 1998 a následného Odborného usmernenia o pouţívaní zdravotníckych tlačív Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z
  14. decembra
  15. Z uvedeného vyplýva, ţe nie sú splnené podmienky na aplikáciu prvej vety ust. § 146 ods. 2 O. s. p., nakoľko návrh ţalobcu bol dôvodný a k jeho späťvzatiu došlo z dôvodu konania ţalovaného, na ktorý ţalobca nemal vplyv, rovnako je preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním ţalovaného, ktorý po podaní ţaloby upustil od nekalosúťaţného konania a ţalobcu, ktorý v dôsledku toho vzal ţalobu v tejto časti späť. Pokiaľ prvostupňový súdu ţalobcovi priznal náhradu trov konania v prípade zamietnutia ţalobného návrhu, ktorým sa ţalobca domáhal práva na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu (podľa § 142 ods. 1 O. s. p), ako aj v prípade ţiadaného peňaţného zadosťučinenia (podľa § 142 ods. 3 O. s. p.) v rozsahu 100%, odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ zo ţiadaného zadosťučinenia v rozsahu 7 000 000,-- Sk sa rozhodnutím súdu priznala náhrada za nemajetkovú ujmu v sume 16 500,-- Eur, priznanie náhrady trov konania vo výške 100% znamená zapretie všeobecnej zásady o určení náhrady trov konania podľa miery úspechu 6 5 Obo 6/2014 vo veci v tejto časti nároku. Odvolací súd v záverečnej časti rozhodnutia zdôraznil viazanosť prvostupňového súdu vysloveným právnym názorom. Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia uviedol, ţe odvolací súd zrušil rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. a v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne zaujal svoj právny názor na rozhodovanie o trovách konania. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 151 ods. 7 O. s. p. a dodal, ţe uvedené ustanovenie zakladá právo súdu uznesením rozhodnúť o základe a rozsahu práva na náhradu trov konania. Pokiaľ súd tento spôsob rozhodovania zvolí, zaoberá sa len tým, ktorému účastníkovi sa náhrada prisudzuje a zlomkom alebo percentom sa vyjadrí rozsah prisúdenej náhrady. Podľa názoru prvostupňového súdu mal v danej veci postup podľa § 151 ods. 7 O. s. p. svoje opodstatnenie, a to najmä s ohľadom na diametrálne rozdielne názory účastníkov na prisúdenie náhrady trov konania za jednotlivé ţalobcom uplatňované nároky. Vo vzťahu k zastavenému konaniu odvolací súd uviedol, ţe vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, ţe názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého zastavenie konania v dôsledku späťvzatia ţaloby procesne zavinil ţalobca, nie je správny, nakoľko neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pre vyvodenie tohto záveru. Akcentoval, ţe zo strany ţalovaného došlo k nekalosúťaţnému konaniu vo vzťahu k ţalobcovi a tento názor ţalovaný nepoprel, a preto vyslovil, ţe nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. S prihliadnutím na uvedené dôvody (vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu) súd o náhrade trov zastaveného konania rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko dôvodne podaná ţaloba v časti o zdrţanie sa nekalosúťaţného konania bola späťvzatá pre správanie sa ţalovaného. Z právoplatných rozhodnutí v danej veci vyplýva, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne a od aktivít, ktoré boli súdom hodnotené ako nekalosúťaţne, ţalovaný upustil aţ po podaní ţaloby, preto bol daný dôvod na postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. 7 5 Obo 6/2014 Návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal práva na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu, súd zamietol a uviedol, ţe podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu (str. 7 uznesenia, sp. zn. 5 Obo 33/2011) zamietnutie tejto časti ţaloby nemoţno označiť za neúspech ţalobcu, keďţe z formulácie ust. § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto návrhu vyhovie alebo nie. Len v prípade, ţe by ţalobca v spore neuspel, t. j. nedošlo by zo strany ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, bolo by moţné vysloviť, ţe v tejto časti ţaloby bol ţalobca neúspešný. Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. opakovane ţalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V časti ţalobného návrhu o peňaţné zadosťučinenie, prvostupňový súd uviedol, ţe rozhodnutím súdu bola priznaná náhrada za nemajetkovú ujmu v sume 16 500,-- Eur z uplatňovanej sumy 7 000 000,-- Sk. Pokiaľ prizná súd ţalobcovi niţšie zadosťučinenie, neţ akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe v danom prípade výška súdom priznaného plnenia závisela od úvahy súdu, preto ţalobcovi môţe súd priznať plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p, aj keď mal ţalobca vo veci úspech len čiastočný. „Plná" náhrada trov konania zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 100%. Tým je stanovený základ a rozsah náhrady, ktorá sa v danej veci prisudzuje ţalobcovi. Súd prvého stupňa o trovách konania v časti ţalobného návrhu o peňaţné zadosťučinenie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. za pouţitia § 151 ods. 7 O. s. p. tak, ţe priznal úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania voči ţalovanému vo výške 100% s tým, ţe o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe úvaha súdu, stanovená v § 142 ods. 3 O. s. p., sa netýka výšky trov konania (ako je popisované v rozhodnutí odvolacieho súdu), ale od úvahy súdu v danej veci závisela výška rozsahu prisúdenej náhrady o ţiadané peňaţné zadosťučinenie. Pokiaľ súd rozhoduje o výške primeraného zadosťučinenia vo vzťahu k nekalosúťaţnému súťaţiteľovi ako dôsledku nekalosúťaţného konania, úvahy, ktorými sa súd riadil, súd vyloţil uţ vo svojom skoršom (prvom) rozhodnutí z
  16. februára
  17. Uviedol, ţe judikatúra, pokiaľ ide o ţiadané peňaţné zadosťučinenie, zo ţiadaného zadosťučinenia v rozsahu 7 miliónov Sk bola rozhodnutím súdu priznaná náhrada za nemajetkovú ujmu v sume 16 500,-- Eur. Rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov bolo ustálené, ţe rozhodovanie o výške náhrady za nemajetkovú ujmu, resp. rozhodovanie o výške primeraného zadosťučinenia všeobecne spĺňa poţiadavku 8 5 Obo 6/2014 aplikácie ust. § 136 O. s. p. Judikatúra všeobecných súdov je jednotná v tom, ţe neexistujú ţiadne exaktné kritériá na to, aby sa stanovila primeranosť zadosťučinenia, resp. jej výška. Súdna prax sa ustálila v názore, ţe za nie celkom priliehavý odhad výšky budúceho priznaného nároku nemôţe byť ţalobca v rámci náhrady trov sankcionovaný. Ak súd rozhoduje o výške primeraného zadosťučinenia vo vzťahu k nekalosúťaţnému súťaţiteľovi ako dôsledku nekalosúťaţného konania, jedná sa o situáciu, kde jeho rozhodnutie o výške plnenia závisí na úvahe súdu v zmysle ust. § 136 O. s. p. Pokiaľ prizná súd ţalobcovi niţšie primerané zadosťučinenie, neţ akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré v takomto prípade umoţňuje čiastočne úspešnému ţalobcovi priznať náhradu nákladov konania v plnom rozsahu. Pre rozhodnutie o výške ţiadaného finančného zadosťučinenia ako náhrady za ujmu nemateriálnej povahy bol rozhodujúci záver súdu konštatovaný rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne. Vytýkaným konaním sa ţalovaný dopustil nekalej súťaţe vymedzenej v generálnej klauzule v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a privodilo ţalobcovi ujmu. Vychádzajúc z týchto právnych úvah potom prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi patrí v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. náhrada trov za nárok, týkajúci sa ţiadaného finančného zadosťučinenia. Na margo týchto úvah sa odvolací súd vyjadril vo svojom rozhodnutí z
  18. septembra 2011, keď uviedol, ţe nebol dôvod o náhrade trov konania (ohľadne tohto nároku) rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ani v prospech ţalovaného podľa § 142 ods. 3 O. s. p., ktorý názor zastával ţalovaný. Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia uzavrel, ţe ţalobcovi patrí náhrada trov zastaveného konania, náhrada trov v časti konania o priznaní práva na uverejnenie rozsudku a v časti konania o ţiadané peňaţné zadosťučinenie v rozsahu 100%. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo
  19. decembra 2013, č. k. 7 Cb 38/1999-951, podal ţalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd na základe § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň, aby ţalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,78 Eur do troch dní k rukám právneho zástupcu ţalovaného. 9 5 Obo 6/2014 Ţalovaný povaţuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za nesprávne a nezákonné, zaloţené na celkom nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dôvod odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Podľa názoru ţalovaného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa tým, či nie sú splnené zákonne podmienky na nepriznanie náhrady trov konania ţalobcovi celkom alebo sčasti, pretoţe podľa ţalované v tejto veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (okolnosti, za ktorých k nekalosúťaţnému konaniu zo strany ţalovaného došlo a vo vzťahu k zastavenej časti konania osobitne aj vzhľadom na časový odstup s akým ţalobca pristúpil k späťvzatiu ţaloby sčasti, od okamihu, kedy ţalovaný upustil od konania, ktoré bolo posúdené ako nekalosúťaţné a ktorého zdrţania sa zo strany ţalovaného sa ţalobca niektorými z nárokov uplatnených v zastavenej časti konania domáhal). Za závaţný nedostatok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa povaţuje ţalovaný aj to, ţe súd prvého stupňa nevzal na zreteľ skutočnosť, ţe ţalobca platil súdne poplatky zo ţaloby, ako aj z odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa do zamietajúcej časti poţadovaného primeraného zadosťučinenia v peniazoch, a ţe ust. § 142 ods. 3 O. s. p. časť za bodkočiarkou postihuje len trovy právneho zastúpenia, a teda ţe z neho vyplývajúca úprava, ţe základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v prípade aplikácie tohto zákonného ustanovenia vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, sa nevzťahuje na súdne poplatky zaplatené ţalobcom. To znamená, ţe ak podľa napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, tak potom by ţalovaný bol povinný nahradiť ţalobcovi zaplatené súdne poplatky zo ţaloby a z odvolania, ktorých celkom podstatná časť bola zaplatená z neúspechu ţalobcu (zo sumy, ktorá nebola ţalobcovi priznaná). Ţalovaný poukázal na to, ţe ak ţalobca uplatnil nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch v sume 7 000 000,-- Sk a z tejto sumy zaplatil súdny poplatok zo ţaloby a ak sa ţalobca následne odvolal proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomuto nároku v rozsahu zamietajúcej časti 6 500 000,-- Sk a z tejto sumy zaplatil súdny poplatok z odvolania, čo súd poloţky výrazne prevyšujúce samotný nárok, ktorý bol v tejto časti ţalobcovi priznaný (16 500,-- Eur), tak by bol nepriliehavosťou odhadu výšky budúceho priznaného nároku krajne sankcionovaný ţalovaný, čo by nemalo ţiadne zákonné opodstatnenie. Teda, ak ust. § 142 ods. 3 O. s. p. časť za bodkočiarkou rieši len spôsob určenia trov právneho zastúpenia pri priznaní inej ako ţalobcom poţadovanej sumy 10 5 Obo 6/2014 primeraného zadosťučinenia na základe znaleckého posudku alebo úvahy súdu a nevzťahuje sa na ţalobcom zaplatené súdne poplatky z celkom neprimerane (v rozsahu viac ako 90% neprimeranosti) poţadovanej sumy primeraného zadosťučinenia, tak pri rešpektovaní základných princípov zákonnosti a spravodlivosti nemoţno predsa ţalobcovi priznať náhradu trov konania, do ktorej spadá aj náhrada za súdne poplatky zaplatené ţalobcom, v rozsahu 100%. Takýmto rozhodnutím by podľa ţalovaného došlo k zásahu do jeho základných práv, a to do základného práva podľa ust. § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Ako vyplýva z odvolania ţalovaného, ten namieta, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je podľa neho daný dôvod odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., keď súd prvého stupňa neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p vo vzťahu k celkovému rozhodnutiu o náhrade trov konania a keď uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa ust. § 142 ods. 3, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môţe mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. 11 5 Obo 6/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietke ţalovaného, podľa ktorej je ţalovaný povinný nahradiť ţalobcovi zaplatené súdne poplatky zo ţaloby a z odvolania, ktorých celkom podstatná časť bola zaplatená z neúspechu ţalobcu (zo sumy, ktorá nebola ţalobcovi priznaná) uvádza, ţe prvostupňový súd rozhodol správne, keď ţalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretoţe neexistuje ţiadna exaktná metóda, ako stanoviť primeranosť zadosťučinenia. Za nie celkom primeraný odhad výšky budúceho priznaného nároku nemôţe byť ţalobca v rámci náhrady trov konania sankcionovaný. Opačný výklad (teda ten, ktorý ponúka v odvolaní ţalovaný) vedie k zhoršeniu postavenia toho účastníka konania, ktorý bol v merite sporu (pri riešení základne otázky; teda v danom prípade, či ţalovaný konal nekalosúťaţne) úspešný. Je dôleţité dodať, ţe pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevaţnej časti) a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovaţuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, ţe rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Ţalovaný v odvolaní ďalej namietal, ţe súd prvého stupňa mal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danom prípade treba podľa ţalovaného za dôvody hodné osobitného zreteľa povaţovať okolnosti, za ktorých sa ţalovaný dopustil konania, ktoré bolo súdom vyhodnotené 12 5 Obo 6/2014 ako nekalosúťaţné. Uvedené tvrdenie ţalovaného nie je správne, pretoţe súdy sa v predošlých rozhodnutiach jasne vyjadrili o nekalosúťaţnom charaktere konania, ktorého sa ţalovaný dopustil. Za daných okolností nemoţno o takomto konaní hovoriť ako o dôvode hodnom osobitného zreteľa. Rovnaký názor súd zastáva aj pokiaľ ide o námietku ţalovaného, ţe ţalobca pristúpil k späťvzatiu ţaloby aţ s niekoľkoročným časovým odstupom. K odôvodnenosti tohto postupu sa uţ vyjadri Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom predošlom rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 91/2012 z
  20. septembra
  21. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil. Ţalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je moţné podať odvolanie. V Bratislave
  22. apríla 2014 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.