o určenie, že pohľadávka žalovaného voči úpadcovi nie je oprávnená

Najvyšší súd 3 Obo 127/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci ţalobcu P., s.r.o., Š., Ţ., IČO X., zastúpenému Mgr. R.K., advokátom, so sídlom D., Ţ. proti ţalovanému Ing. O. B., R., B., IČO X., o určenie, že pohľadávka žalovaného voči úpadcovi nie je oprávnená a považuje sa za nezistenú, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

1. júna 2008 č. k. 35 Cbi/136/2005-Pú-57, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa ţalobu zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou zo dňa
3. 2005 domáhal voči ţalovanému určenia, ţe pohľadávka ţalovaného, predstavujúca cenu diela voči úpadcovi, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 35 Cbi 136/2005 zo dňa
5. 2007 určil, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi L., a.s. „v konkurze“, nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú vo výške 370 295,50 Sk. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Proti rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3 Obo 71/2007 zo dňa
7. 2008 v napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 3 Obo 127/2008 2 Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca sa odvolal len proti časti rozsudku, ktorou bola ţaloba zamietnutá, súd ďalej po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodoval len o tejto časti nároku. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmluvou o dielo č. 7596 zo dňa
9. 1996, výsluchom účastníkov, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, projektovou dokumentáciou, ako aj ďalšími dôkazmi a zistil, ţe ţalobca poprel pohľadávku ţalovaného, ktorú si ţalovaný prihlásil ako konkurzný veriteľ voči úpadcovi v celom rozsahu. Vzhľadom na to, ţe ţalobca poprel vykonateľnú pohľadávku ţalovaného, podal incidenčnú ţalobu, ktorou ţiadal určiť, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi neexistuje. Súd ďalej zistil, ţe úpadca uzavrel so ţalovaným zmluvu o dielo dňa
11. 1996, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné konanie v zmysle čl. 2 zmluvy. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný si povinnosť z uvedenej zmluvy ani čiastočne nesplnil, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny. Taktieţ poukazoval na to, ţe Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe návrhu ţalovaného, úpadca sa k podanému návrhu nevyjadril a ani nepodal proti nemu odpor, čím sa stal platobný rozkaz právoplatným. Ţalobca súdu predloţil list, nazvaný „zaslanie projektovej dokumentácie“, ktorý adresoval Ing. O. B. úpadcovi, a to dňa
14. Obsahom listu je, ţe „v prílohe listu Vám zasielame vyhotovenú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie, ktorú ste si u nás objednali pre akciu L., počet odoslaných exemplárov
15. Prevzatie dokumentácie nám potvrďte na priloţenej kópii tohto listu najneskôr v lehote do 15 dní. V prípade, ţe nám v tejto lehote potvrdenú kópiu nevrátite, platí za deň prevzatia dokumentácie dátum tohto listu.“ Predmetnú dokumentáciu prevzal R. M. dňa
17. 1996, ktorého podpis sa nachádza na liste spolu s pečiatkou úpadcu. Ţalovaný predloţil súdu na pojednávaní aj originál tohto listu a bol aj súčasťou konkurznej prihlášky. Ţalobca ţiadal o vypočutie svedka R. M. a Ing. S.B. – bývalého člena predstavenstva L., a.s. v konkurze, avšak súd nepovaţoval za potrebné týchto svedkov vypočuť, nakoľko samotný R.M. potvrdil svojím podpisom prevzatie projektovej dokumentácie, a to dokonca v termíne, ktorý bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami, nakoľko podľa čl. 3 zmluvy mal zhotoviteľ odovzdať objednávateľovi dielo podľa čl. 2 zmluvy do
19. 1996 a R.M., t. j. štatutárny zástupca úpadcu prevzal túto projektovú dokumentáciu práve v deň
22. 3 Obo 127/2008 3 Súd sa oboznámil aj s platobným rozkazom Okresného súdu v Martine č. k. 1 Rob 1451/97, ktorý ţalovaný pripojil ku svojej prihláške a v zmysle ktorého si uplatňoval svoju pohľadávku voči úpadcovi. Ţalobca uvádzal, ţe Okresný súd v Martine vydal platobný rozkaz len na základe návrhu ţalovaného s tým, ţe úpadca sa k podanému návrhu nevyjadril a nepodal odpor. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 172 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd môţe aj bez vypočutia ţalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy, vyplývajúce zo skutočností, uvedených ţalobcom. Pri vydávaní platobného rozkazu sa ţalovaný nevypočúva. V prípade, ţe sa ţalovaný s vydaným platobným rozkazom nestotoţňuje, má právo podať voči nemu odpor tak, ako to uvádza zákon. Skutočnosť, ţe úpadca v danom prípade voči platobnému rozkazu odpor nepodal a tento sa stal právoplatným a vykonateľným, nemôţe mať za následok tú skutočnosť, ţe pohľadávka v tomto prípade ţalovaného nie je oprávnená a má sa povaţovať za nezistenú. Podať odpor je právom ţalovaného v konaní pri vydávaní platobného rozkazu a ak úpadca odpor voči platobnému rozkazu nepodal, mal zrejme za to, ţe nárok ţalovaného je voči nemu oprávnený. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe ţalobca v tomto konaní nepreukázal nijakými dôkazmi skutočnosti, ktoré uvádzal v ţalobe, a to, ţe ţalovaného nároky z platobného rozkazu neexistujú, nakoľko nedošlo zo strany ţalovaného k plneniu. Ţalobca nemá dôvod spochybňovať tvrdenia ţalovaného, ktoré uvádzal v návrhu na vydanie platobného rozkazu, keďţe ich nespochybňoval samotný úpadca. Zároveň súd poukázal, ţe ţalovaný súdu predloţil list, ktorý adresoval úpadcovi dňa
24. 1996 a z ktorého je zrejmé, ţe štatutárny zástupca úpadcu – R.M., ktorý taktieţ podpisoval zmluvu o dielo so ţalovaným, prevzal projektovú dokumentáciu dňa
26. 1996, čo potvrdil na liste svojím podpisom. Na základe uvedeného skonštatoval, ţe ţalovaný si svoju povinnosť v zmysle zmluvy o dielo splnil a tým mu vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Ţalobca ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, prečo by podľa jeho názoru mala byť pohľadávka ţalovaného, ktorú si prihlásil v konkurznom konaní, povaţovaná za neexistujúcu a nezistenú, a preto ţalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech ţalovaného, ktorý bol v konaní úspešný. Keďţe si trovy ţalovaný neuplatnil, súd rozhodol, ţe mu náhradu trov konania nepriznáva. 3 Obo 127/2008 4 Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnutý dôkaz, preukazujúci zistenie rozhodných skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Ţalovaný uzatvoril s úpadcom L., a.s. „ v konkurze“ dňa
28. 1996 Zmluvu o dielo č. 7596, ktorej predmetom bol záväzok ţalovaného vyhotoviť projekt pre stavebné konanie – zasneţovanie, zdroj vody. Ţalovaný si však svoj záväzok voči úpadcovi nesplnil, a tým mu nevznikol ani nárok na zaplatenie ceny. Na preukázanie skutočnosti, ţe ţalovaného nárok neexistuje, navrhoval ţalobca výsluch svedka predsedu predstavenstva úpadcu R. M. (ţalobca jeho výsluch navrhol uţ v samotnej ţalobe zo dňa
30. 2005, v písomnom podaní zo dňa
32. 2007 i v podaní zo dňa
34. 2008 a i napriek tomu krajský súd rozhodol bez vykonania tohto dôkazu). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol i výsluch svedka Ing. S.B., bývalého člena predstavenstva úpadcu L., a.s. v konkurze. Krajský súd v Banskej Bystrici však nevykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, a to aj napriek tomu, ţe sa nimi mohla potvrdiť pravdivosť tvrdení, uvádzaných ţalobcom a jednalo sa o dôkazy, preukazujúce zistenie rozhodných skutočností. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe na pojednávaní v danej veci predloţil súdu originálne doklady – zmluvu o dielo a list o odovzdaní a prevzatí projektovej dokumentácie pre stavebné konanie, ktoré sú potvrdené pečiatkou úpadcu a vlastnoručným podpisom R.M., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva úpadcu a táto funkcia ho oprávňovala na tento právny akt. Za neúčelný označil výsluch R.M., ktorý by mal preukázať opak toho, čo potvrdil na spomínaných dokumentoch. Súd má nakoniec moţnosť preskúmať pravosť uvedených dokumentov a priamej konfrontácie s prípadným svedectvom R.M. Oprávnenie a uznanie splnenia záväzku, ktorého cena je podľa zmluvy o dielo celkom bez DPH 439 000,-- Sk, potvrdzujú tieţ čiastkové úhrady vo výške 150 000,-- Sk – zaplatené
36. 1996 a 30 000,-- Sk – zaplatené
39. Ak by bola pravda, ţe nebol splnený záväzok, asi by tieto úhrady neboli vykonané. To, ţe projekt v skutočnosti existuje, môţe fyzicky preukázať tieţ jeho archívnym paré. 3 Obo 127/2008 5 Druhý navrhovaný svedok Ing. S. B. bol v tom čase primátorom mesta M. a sám sa snaţil o to, aby pohľadávka bola uhradená. Svedčí o tom niekoľko rokovaní s prednostom MÚ. Ing. D. – zástupcom mesta v L., a.s. a tieţ účasť ţalovaného na mestskom zastupiteľstve, konanom dňa
41. 1997 v M., kde na vyzvanie primátora poslancom vysvetlil podrobne celú genézu tohto obchodného prípadu, vrátane problémov s uhradením pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v napadnutom rozsahu a z uvedených dôvodov a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je opodstatnené. Predmetom odvolacieho konania je určenie, ţe pohľadávka ţalovaného voči úpadcovi L., a.s. v konkurze, so sídlom v M., vo výške 4 858 810,50 Sk nie je oprávnená a povaţuje sa za nezistenú. Uvedenú pohľadávku, ako pohľadávku vykonateľnú, prihlásil ţalovaný v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu L. z titulu ceny diela, ktorú pohľadávku ţalobca na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa
43. 2005, poprel z dôvodu neexistencie pohľadávky. Súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav pre rozhodnutie o veci samej a z tohto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o bezdôvodnosti ţalobcom uplatňovaného nároku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalovanému na základe zmluvy o dielo vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, v dôsledku čoho je pohľadávka ţalovaného v konkurznom konaní oprávnená a povaţuje sa za zistenú. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom v odôvodnení rozsudku sa podrobne s týmito závermi vysporiadal. V súvislosti s odvolacím dôvodom ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnutý dôkaz, t. j. nevypočul ním navrhnutých svedkov, odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci 3 Obo 127/2008 6 sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváţenia k takémuto rozhodnutiu vedú. V konaní pred súdom prvého stupňa nebola porušená zásada spravodlivého konania, nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov nepovaţuje potrebné vykonať dôkazy navrhnuté ţalobcom. So zreteľom na vyššie uvedené a so stotoţnením sa v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa a jeho skutkovými a právnymi závermi, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
44. júna 2009 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu