Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 576/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I., bývajúceho v Š.Š., zastúpeného JUDr. E., advokátom v N., proti ţalovanej A., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. D., advokátkou v S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 219/2006, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- mája 2014 sp. zn. 6 Co 119/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z
- januára 2014 č.k. 13 C 219/2006-434 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Š., Obec Š., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom na LV č. X. ako parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m2, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, parc. č. X. – záhrady o výmere 857 m2, dom súp. č. X. na parc. č. X., letná kuchyňa súp. č. X. na parc. č. X. a vyporiadal ho tak, ţe všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej s povinnosťou titulom vyporiadania zaplatiť ţalobcovi sumu 5.416,66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej zároveň uloţil zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 892,07 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobcovi vrátil zálohu zloţenú na znalecké dokazovanie v sume 165,97 eur prostredníctvom učtárne Okresného súdu Nové Zámky po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a zrušeniu podielového spoluvlastníctva nič nebráni, keď reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza 2 4 Cdo 576/2014 do úvahy. Za účelné povaţoval prikázanie nehnuteľností v celom rozsahu do výlučného vlastníctva ţalovanej, ktorá tieto nehnuteľnosti dlhodobo uţíva a je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 5/6 a ţalobca v podiele 1/
- Z dôvodu, ţe ţalovaná v priebehu konania bránila prístupu na nehnuteľnosti a znemoţnila ich ocenenie, tým aj určeniu trhovej hodnoty, súd určil hodnotu v súlade s § 136 O.s.p. podľa vlastnej úvahy. Priemerná trhová cena takýchto nehnuteľností predstavuje sumu 32.500 eur a z tejto sumy ako trhovej ceny preto súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal. Keďţe podiel ţalobcu je 1/6, ţalovanej uloţil titulom vyporiadania zaplatiť mu sumu 5.416,66 eur, pričom neprihliadol na ţalobkyňou tvrdené ňou vloţené investície do nehnuteľnosti, pretoţe o tom nepredloţila ţiadne dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na súdnom poplatku a právnom zastúpení. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z
- mája 2014 sp. zn. 6 Co 119/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Konštatoval, ţe v konaní bolo preukázané, ţe účastníci sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre kat. úz. Š., pričom podiel ţalovanej predstavuje 5/6 a podiel ţalobcu 1/6, tieţ to, ţe ich reálne rozdelenie nie je moţné vzhľadom na narušené vzťahy účastníkov a ţiaden z nich nemá záujem v podielovom spoluvlastníctve zotrvať. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi tak, ţe nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej, keď v tomto smere ani ţalovaná nemala námietky a jej námietky sa týkali len ceny, ktorú má zaplatiť ţalobcovi za jeho podiel. Vzhľadom na námietky ţalovanej odvolací súd skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, ţe ţalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa takéto pochybenie. Uviedol, ţe pokiaľ súd prvého stupňa
- januára 2014 prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti ţalovanej a jej zástupkyne, postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 v spojení s § 119 ods. 3 O.s.p., pretoţe ţalovaná ani jej právna zástupkyňa neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnila ani neoznámila včas dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemôţe zúčastniť. Pokiaľ ţalovaná namietala tú skutočnosť, ţe súd neprerušil konanie do skončenia dedičského konania po neb. A., matke účastníkov, ani týmto postupom súd prvého stupňa neodňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom, pretoţe predmetné dedičské konanie nemá ţiaden súvis s prejednávanou vecou. Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe súd prvého stupňa pri určení ceny 3 4 Cdo 576/2014 nehnuteľnosti nezohľadnil ňou vloţené investície, ani táto námietka nie je dôvodná, pretoţe ţalovaná na svoje tvrdenie neposkytla súdu ţiaden dôkaz. Napokon odvolací súd povaţujúc napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. majúc za to, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred ním konať. Poukázala na to, ţe jej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom, o termíne pojednávania nebola informovaná, nebola jej doručená výzva, či súhlasí, aby sa odvolacie konanie uskutočnilo bez jej prítomnosti, v dôsledku čoho jej bolo znemoţnené zúčastniť sa pojednávania. V danom prípade sa nejednalo o prípad podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a preto mala byť na pojednávanie predvolaná. Takýmto postupom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod jej dovolania. Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a keďţe aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, ţiada, aby dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (?). Zároveň ţiada odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca navrhol dovolanie ako neprípustné a nedôvodné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení 4 4 Cdo 576/2014 s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011). Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone (por. § 238 O.s.p., pokiaľ ide o rozsudok a § 239 O.s.p., pokiaľ ide o uznesenie), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád (por. § 237 O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci samej predtým ešte nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 5 4 Cdo 576/2014 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Existenciu uvedených vád vidí v postupe odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania bez toho, aby s takým postupom vyjadrila súhlas a zrejme aj v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne 6 4 Cdo 576/2014 o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 251/04). Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Ústavný súd uţ viackrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, ţe podstata práva na spravodlivý proces spočíva v práve subjektu domôcť sa oprávnenia, či povinnosti v procese, ktorý spĺňa predovšetkým právne (ústavné a zákonné) aspekty spravodlivosti, ktoré by mali byť súčasťou samotnej existencie demokratického a právneho štátu, ktoré sú rozvinuté aj do ďalšieho práva účastníka, a to, aby vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods.2 ústavy). Zároveň konštatoval, ţe k prirodzeným právam kaţdého človeka a občana patrí právo, aby v zloţitom procese hľadania práva a spravodlivosti mu aspoň raz bolo umoţnené predstúpiť pred nezávislý súd so svojou vecou, teda, aby bol vypočutý. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. 7 4 Cdo 576/2014 významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaná vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd prejednal jej odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez jej súhlasu. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd. V predmetnej veci ako vyplýva zo spisu odvolací súd v záujme zrýchlenia a zefektívnenia konania o opravnom prostriedku rozhodol o odvolaní ţalovanej bez nariadenia pojednávania. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z
- mája 2014 (č.l. 447, 457 p.v.) vyplýva, ţe v danom prípade odvolací súd
- mája 2014 vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretoţe prejednanie odvolania na pojednávaní nepovaţoval za nevyhnuté ani za potrebné, keďţe vo veci nevykonával dokazovanie a ani to nebolo v rozpore s verejným záujmom. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom prípade zachovaný – účastníci konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom zodpovedajúcim § 156 ods. 3 O.s.p. (por. „Oznam o verejnom vyhlásení rozhodnutia“ 8 4 Cdo 576/2014 zaloţený v spise na č.l. 456b), keď oznam bol na úradnej tabuli Krajského súdu v Nitre zverejnený
- mája
- Pochybenie v tomto smere dovolací súd nezistil. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti dovolateľky konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jej námietka, ţe namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ţalovaná mala v úmysle namietať aj nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalovanej. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 9 4 Cdo 576/2014 V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2015 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová