1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 20. novembra 2008 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 9 378 Sk mesačne s tým, že
1 uvedeného zákona v znení zákona č. 659/2007 9So/7/2010 2 Z. z. jej k
2 zákona o sociálnom poistení na sumu 333,00 € mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že doba štúdia navrhovateľky, hodnotená ako doba dôchodkového poistenia
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, netrvala v kalendárnom roku 1995 celý kalendárny rok a preto nebolo možné kalendárny rok 1995 vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď osobný mzdový bod za kalendárny rok 1995 určila
zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 3 veta tretia zákona č. 461/2003 Z. z. Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, namietajúc jeho nesprávny právny názor. Počas celého kalendárneho roka 1995 bola študentkou strednej všeobecnovzdelávacej školy, a to I. ročníka do
čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd na túto skutočnosť neprihliadal. Z toho dôvodu žiadala rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s právnym názorom,
ktorého kalendárny rok 1995 nepatrí do rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky. Odporkyňa nepovažovala odvolanie navrhovateľky za opodstatnené s poukazom na znenie ustanovení § 63 ods. 7 a 8 a § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 9So/7/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku. Z dávkových spisov odporkyne mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka bola dňom 20. novembra 2008 uznaná invalidnou
1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím odporkyne zo dňa
3 zákona o sociálnom poistení zahrnuté kalendárne roky 1996 a 1997, počas ktorých navrhovateľka získala po 365 dní doby štúdia.
7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do
odseku 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod
3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu
odseku 1 sa z obdobia dôchodkového 9So/7/2010 4 poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod
3 prvej vety.
1 veta prvá zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
3 zákona o sociálnom poistení za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 2000 na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení. Zamestnancom, zúčastneným na nemocenskom poistení sa
d/ zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s § 47 ods. 1 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 rozumie aj žiak strednej školy, najskoršie však po ukončení povinnej školskej dochádzky.
3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (Školský zákon) v znení účinnom do 31. decembra 1997 povinná školská dochádzka je deväťročná a trvá najdlhšie do skončenia školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 15 rokov veku. 9So/7/2010 5
1 zák.č. 29/1984 Zb. školský rok sa začína
zákona o sociálnom poistení a preto námietku o jej diskriminácii odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. októbra 2010 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.