Najvyšší súd 8Sžo/47/2014 Slovenskej republiky 4012200057 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. Š., Š. X., P., proti ţalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2007- 13440/140666-2:530/Bi zo dňa
- novembra 2007, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 158/2012 – 64 zo dňa
- apríla 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 158/2012 – 64 zo dňa
- apríla 2014, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte uznesenia iba „O. s. p.“) zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2007-13440/140666-2:530/Bi zo dňa 08.11.2007, keďţe ţalobca nepredloţil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom. V odôvodnení predmetného uznesenia krajský súd poukázal na konanie o poskytnutí právnej pomoci č. 3N 2852/12, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté tak, ţe navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďţe nebolo moţné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko ţaloba v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S 158/2012 bola podaná oneskorene. Rozhodnutie Centra právnej pomoci č. 3N 2852/12 zo dňa 26.09.2012 bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej 2 8Sžo/47/2014 Bystrici č. k. 27Sp/31/2012-28 zo dňa 03.04.2013, ktorý rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţo/36/2013 zo dňa 11.02.
- Krajský súd ďalej poukázal, ţe ţalobca ani na opakovanú výzvu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom nepredloţil, pričom o následkoch nerešpektovania výzvy bol poučený. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia. Uviedol, ţe na výzvu krajského súdu reagoval podaním zo dňa 26.03.2014, v ktorom poukázal, ţe tým, ţe mu nebol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc mu bol zamedzený prístup k spravodlivosti, pretoţe z dôvodu chudoby si nemôţe zaplatiť advokáta. Rovnako namietal, ţe zastavením konania došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. Podľa § 250a O. s. p. ţalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. 3 8Sžo/47/2014 Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe krajský súd uznesením č. k. 1S/158/2012 – 19 zo dňa 30.07.2012 uloţil ţalobcovi, aby si v lehote 15 dní ustanovil advokáta na zastupovanie v konaní, pričom ţalobcu poučil, ţe pokiaľ v tomto smere zostane nečinný, súd v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p konanie zastaví. Ţalobca podaním zo dňa 15.08.2012 oznámil krajskému súdu, ţe podal písomnú ţiadosť Centru právnej pomoci o právnu pomoc a po doručení rozhodnutia zašle súdu kópiu rozhodnutia spolu so splnomocnením konkrétnemu advokátovi. Krajský súd opätovne dňa 03.03.2014 vyzval ţalobcu na predloţenie plnomocenstva pre advokáta pod následkom zastavenia konania. Ţalobca na výzvu krajskému súdu oznámil, ţe mu nebol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, čím mu bol zamedzený prístup k spravodlivosti, pretoţe z dôvodu chudoby si nemôţe zaplatiť advokáta. Ţalobca mal povinnosť zvoliť si zástupcu z radov advokátov uţ v súvislosti s podaním ţaloby. Keďţe zastúpený nebol a tento nedostatok bol odstrániteľný, správne ho krajský súd uznesením vyzval na jeho odstránenie a poučil ho, ţe v prípade neodstránenia vád ţaloby konanie zastaví. Keďţe v ďalšom konaní ţalobca nesplnil podmienku povinného zastúpenia advokátom ani nepreukázal vlastné právnické vzdelanie, zaloţil tým dôvod pre zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 O. s. p. Pokiaľ ţalobca namietal porušenie práva na súdnu ochranu, je potrebné uviesť, ţe toto právo, ktorého súčasťou je právo na prístup k súdu, nie je absolútne; podlieha implicitne pripusteným obmedzeniam, najmä vo vzťahu k formálnym podmienkam vyplývajúcim z právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej. Nemoţno povinnosť právneho zastúpenia vo veciach správneho súdnictva povaţovať za takú skutočnosť, ktorá by vo svojej podstate obmedzovala alebo zasahovala do právo na súdnu ochranu. Účelom povinného právneho zastúpenia je zabezpečiť, aby v konaní o správnej ţalobe ţalobca vyuţitím kvalifikovanej právnej pomoci mohol uplatniť relevantné právne argumenty, nakoľko správny súd je v zásade súdom právnym, nie je súdom skutkovým, ktorý cieľ moţno povaţovať za legitímny. Rovnako čl. 6 ods. 1 Dohovoru garantuje stranám v spore právo na prístup k súdom, ktoré rozhodnú o ich „občianskych právach a záväzkoch”, pričom necháva na štátoch, aby sa sami rozhodli, ktoré prostriedky pouţijú na uskutočnenie tohto cieľa a vyţaduje, aby štáty 4 8Sžo/47/2014 umoţnili pomoc právneho zástupcu, keď je takáto pomoc nevyhnutná na dosiahnutie účinného práva na prístup k súdu. V prejednávanej veci ţalobca nesplnil formálne podmienky pre poskytnutie právnej pomoci vyplývajúce zo zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., keď v dôsledku vlastnej nečinnosti zameškal lehotu pre podanie správnej ţaloby, a preto nebolo moţno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Krajský súd postupoval správne, keď konanie zastavil, a preto najvyšší súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému zo zákona náhrada trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- júna 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská