PÚ – C-2006/00025-BL zo dňa 24. januára 2006, ktorým Obvodný pozemkový úrad v M. rozhodol, ţe navrhovatelia ako oprávnené osoby a dedičia po oprávnených osobách, nespĺňajú podmienky
1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej tieţ len „zákon č. 229/1991 Zb.“) a nepriznal im vlastnícke právo k parcele č. X. - lúka, pôvodne vedenej v pozemkovokniţnej vloţke č. 374 k. ú. M., v súčasnosti vedenej v registri C KN, ako parcela č. X., X., X., X., X., X., X., X. - zastavané plochy. Rozhodol tak po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republike (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 6Sţo/143/2007 z
krajského súdu rozlišovať účel vyvlastnenia a účel stavby. Keďţe vo vyvlastňovacom konaní ani v územnom rozhodnutí nie je uvedené, na čo má slúţiť doškoľovacie stredisko, nemoţno z týchto rozhodnutí vyvodiť záver o účele stavby.
názoru krajského súdu je právne bezvýznamné, aký je účel, charakter stavby, lebo nehnuteľnosti neboli vyvlastnené s tým účelom, ţe na nich postaví doškoľovacie stredisko, ktoré bude mať učebne, alebo bude slúţiť výlučne na školenie. Vyvlastnenie by v prejednávanej veci naplnilo svoj účel iba v prípade, ak by nebola na vyvlastnených nehnuteľnostiach postavená ţiadna stavba. Krajský súd konštatoval, ţe správny orgán za účelom odstránenia tejto spornej skutočnosti (naplnenia, resp. nenaplnenia účelu vyvlastnenia), správne vychádzal z listinných dôkazov z obdobia vyvlastnenia a následne vypracovaných dokladov z obdobia kolaudácie posudzovanej stavby doškoľovacieho strediska. V rámci vykonaného dokazovania dostatočným spôsobom zistil, ţe stavba 3 6Sţo/465/2009 na vyvlastnenej nehnuteľnosti právneho predchodcu navrhovateľov bola zrealizovaná, aj keď s určitými zmenami príslušným stavebným úradom a následne v roku 1986 bola skolaudovaná a daná do uţívania, ako doškoľovacie stredisko. Zvyšná časť plochy bola určená ako oddychová a rekreačná zóna a mala zostať voľná, bez akejkoľvek zástavby. Tomuto určeniu, obsiahnutom i v technickej správe z januára 1983, č. 010-00842-110/01, vypracovanej k stavebnej časti Doškoľovacieho strediska GR M., zodpovedá i súčasný stav priľahlých pozemkov. Preto krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, ţe v prejednávanej veci nie je moţné tvrdiť, ţe vyvlastnená nehnuteľnosť nikdy neslúţila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Odporcovi a povinnej osobe náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Navrhovatelia sú toho názoru, ţe predmetná parcela nikdy neslúţila účelu vyvlastnenia, a preto ju ţiadajú vydať. Uviedli, ţe od kolaudácie v roku 1986, do vydania zákona č. 229/1991 Zb., resp. do konca lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, leţala predmetná parcela „ľadom“, zanedbaná a nevyuţitá, rástla tam len horská tráva, vrbiny a kroviny. Aţ v roku 2001 uţ nový majiteľ hotela svojvoľne vybudoval parkovisko, čím spochybnil technickú správu, ktorú označila právna zástupkyňa povinnej osoby ako dôkaz. Parcela bola teda
navrhovateľov celých 14 rokov nevyuţitá. Parcela má výmeru 2.161 m2, a okrem smetníka, ktorý do nej zasahuje len plochou 108 m2 (čo predstavuje 4,98 % z celkovej plochy parcely), je nezastavaná.
navrhovateľov nebola technická správa, na ktorú sa odvoláva povinná osoba, v časti, v ktorej sa uvádza, ţe „po vybudovaní strediska ostane plocha lúky voľná a bude dlhodobo vyuţívaná k rekreačným účelom“, nikdy dodrţaná, čo nakoniec dokazuje aj toľko rokov zanedbaný stav predmetnej parcely. Navrhovatelia majú za to, ţe toto spochybnil i sám majiteľ hotela, keď na ploche, ktorá mala slúţiť dlhodobo len rekreačným účelom, vybudoval parkovisko. Ďalej navrhovatelia namietali, ţe sudca krajského súdu nebral do úvahy výsledky obhliadky. Poukázali na vyjadrenie pracovníčky stavebného úradu Ing. V., ktorá listom č. MSS- 2003/03754-Vs zo dňa 04. augusta 2003 zaslala správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom konštatovala, ţe vyvlastňovacie rozhodnutie č. 2805/76 zo dňa 19. apríla 1977, v časti vyvlastnenia parcely č. k. ú. M., vyčlenenej GP č. 3/2002
C-KN č. 7007/3, 7007/4, 7007/5, 7007/6 a 7005/3, nenaplnilo účel, pretoţe sa tam objekty doškoľovacieho strediska nenachádzajú. Toto stanovisko potvrdil stavebný úrad i po namietaní povinnej 4 6Sţo/465/2009 osoby, ţe stanovisko je nesprávne a nesúhlasí s ním, čo stavebný úrad vyjadril v liste č. MSS 2003/3754-1-Vs, adresovanom správnemu orgánu. Toto stanovisko však nebral do úvahy ani pozemkový úrad, ani krajský súd. Navrhovatelia tento dôkaz povaţujú za najzávaţnejší a najpodstatnejší. V odvolaní navrhovatelia ďalej vyvracajú dôkazy, ktoré správny orgán povaţuje za nezvratné (tvrdenie, ţe parcela č. X., k. ú. M. bola zahrnutá do parc. č. X.X., ktorá tvorí obvod staveniska a v priebehu stavby boli na nej skládky stavebného materiálu, ďalej technická správa z roku 1983,
ktorej plocha lúky mala ostať voľná a mala byť vyuţívaná na rekreačné účely, ako aj zápis v katastri nehnuteľností,
ktorého je predmetná parcela vedená ako zastavaná plocha). Nesúhlasia s tvrdením, ţe sa na predmetnej parcele nachádzajú terénne úpravy, ktoré by mohli brániť jej vydaniu. Navrhovatelia naďalej spochybňujú aj tvrdenia uvedené v právnom rozbore vypracovanom dňa 26. januára 1993 firmou K. & spol., advokátska kancelária, s. r. o. (predtým K. & spol., komerčnoprávna kancelária) a síce, ţe stavba bráni poľnohospodárskemu a lesnému vyuţitiu, nakoľko parcela č. X., k. ú. M. bola terénnymi úpravami podstatne zmenená. Toto nebolo
navrhovateľov konštatované ani počas troch obhliadok, ktoré sa konali. Stavebný úrad v M. po poslednej obhliadke odporučil nezastavanú časť parcely vydať. Pripustili, ţe na pozemku sú vybudované inţinierske siete - elektrina a kanalizácia daţďovej vody, ale tie nebránia vydaniu parcely, nakoľko sú pod povrchom. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a odvolanie zamietnuť. Uviedol, ţe predmetný pozemok povaţuje za zastavaný a nie je ho moţné vyuţívať pre lesnú alebo poľnohospodársku výrobu.
neho je zo správneho spisu nesporné, ţe v priebehu výstavby došlo na návrh investora k niektorým zmenám oproti schválenej územnoplánovacej dokumentácii. To, ţe predmetná parcela bola vyuţívaná na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
odporcu dokazuje skutočnosť, ţe parcela č. X., k. ú. M. bola zahrnutá do parcely č. X.E.X., ktorá tvorí obvod staveniska a na ktorej boli v priebehu výstavby skládky generálneho dodávateľa stavby. V stavebnej časti technickej správy k Doškoľovaciemu stredisku GR M. č. 010-00842-110/01, vypracovanej v januári 1983 je okrem iného uvedené, ţe výstavba strediska je situovaná do priestoru horskej lúky, na ktorej mimo doškoľovacieho strediska, nie je plánovaná ţiadna zástavba, a ţe po vybudovaní strediska zostane plocha lúky voľná a bude vyuţívaná na rekreačné účely. Ďalej je v správe uvedené, ţe v súčasnej dobe sa v priestore stavby ţiadna stavba neprevádza 5 6Sţo/465/2009 a ani v dohľadnej dobe nie je ţiadna stavba plánovaná. Predmetná parcela je v katastri nehnuteľností vedená ako zastavaná plocha. Časť je zastavaná prístreškom na kontajnery a na časti sa nachádzajú terénne úpravy a inţinierske siete (elektrina, vodovod, kanalizácia). Tieto siete sú vedené pod zemským povrchom. Ďalej odporca poukázal na právny rozbor vypracovaný spoločnosťou K. & spol., advokátska kancelária, s. r. o. dňa 26. januára 1993, v ktorej je uvedené, ţe stavba bráni poľnohospodárskemu a lesnému vyuţitiu pozemku, nakoľko parcela, ktorej sa dotýka reštitučný nárok bola terénnymi úpravami podstatne zmenená. Ďalej odporca vo svojom vyjadrení uvádza, ţe v čase účinnosti zákona o pôde bol predmetný pozemok porastený horskou trávou a vŕbovými krovinami a bol nevyuţitý. Po účinnosti zákona spoločnosť G., s. r. o. na predmetnej parcele postavila prístupovú komunikáciu a parkovisko. Uviedol, ţe z aplikačnej praxe pozemkových úradov a súdov je zrejmé, ţe stavby, ktoré je moţné odstrániť bez väčších nákladov, nerobia pozemok zastavaným.
odporcu nie je rozhodujúce ani účelové určenie pozemku
územnoplánovacej dokumentácie. Poľnohospodárske alebo lesné vyuţitie pozemku sa posudzuje objektívne. Z uvedených dôvodov je odporca toho názoru, ţe predmetný pozemok je zastavaný a nie je ho moţné vyuţívať na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril účastník konania spoločnosť G. s. r. o. a ţiadal odvolanie navrhovateľov zamietnuť a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, ţe sa stotoţňuje so závermi Krajského súdu v Ţiline a závermi Obvodného pozemkového úradu v M., pričom zotrval na svojich písomných vyjadreniach zo dňa
tretej hlavy piatej časti OSP bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 24. januára 2006 č. ObPÚ – C-2006/00025-BL, ktorým odporca nepriznal oprávneným osobám a ich dedičom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia z dôvodu, ţe nespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb., pretoţe vyvlastnenie parcely č. X., k. ú. M. svoj účel naplnilo.
správneho orgánu predmetný pozemok nie je moţné vydať, pretoţe je zastavaný a nie je moţné ho vyuţívať na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb.). Z obsahu predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe navrhovatelia, resp. dedičia pôvodných vlastníkov, ako oprávnené osoby
229/1991 Zb., uplatnili dňa 28. decembra 1992 na Pozemkovom úrade v M. reštitučný nárok
1 zákona č. 229/1991 Zb., z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb.. Zároveň vyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. O uplatnenom nároku rozhodol prvýkrát Obvodný pozemkový úrad v M. rozhodnutím zo dňa
týchto zákonov v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. K reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite uvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul). Účelom zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948-1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na organizácie, o ktorých
objektívnych hľadísk boli presvedčené, ţe ich majetok drţia, a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb.. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v súlade s konštantnou judikatúrou k interpretácii zákona č. 229/1991 Zb. uvádza, ţe sa jedná o jeden z reštitučných zákonov, ktorými sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány, ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní
tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento 8 6Sţo/465/2009 výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie je reálne a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých, nemoţno potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, ţe by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Zmiernenie následkov majetkových krívd
tohto zákona spočíva predovšetkým vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá (§ 6 zákona č. 229/1991 Zb.). Jednou z podmienok pre uplatnenie práva
tohto zákona je jeho uplatnenie oprávnenou osobou do 31. decembra 1992 (§ 13 ods. 1 veta prvá cit. zákona). Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 veta prvá cit. zákona).
1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.
1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. nemoţno pozemky alebo ich časti vydať v prípade, ţe pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, pozemok moţno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému vyuţitiu pozemku.
1 veta prvá, veta tretia zákona č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti
decembra 1992. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
názoru najvyššieho súdu si správny orgán v danej veci nezadováţil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti (§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.) t. j. pre záver, ţe oprávnené osoby nespĺňajú zákonné podmienky
1 písm. m/ zákona č. 229/1991 Zb. a ani súd prvého stupňa nevykonal vo veci chýbajúce (potrebné) dokazovanie, ani sa dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami navrhovateľov, uvedenými v podanom opravnom prostriedku, keď v predmetnej veci zostalo sporné, či pôvodná parcela č. X., k. ú. M., vyvlastnená rozhodnutím Mestského národného výboru, odbor územného plánovania 9 6Sţo/465/2009 a architektúry v M. č. j. 2805/76 z 19. apríla 1977, niekedy slúţila účelu, na ktorý bola vyvlastnená a či bola po prechode do vlastníctva štátu zastavaná, resp., či takáto stavba bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému vyuţitiu pozemku. S dôrazom na uţ vyššie spomínaný účel a cieľ reštitučných zákonov (v danom prípade zákona č. 229/1991 Zb.) sa najvyšší súd nemohol uspokojiť s mierou skutkového zisťovania v doterajšom priebehu konania. Z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m/ zákona č. 229/1991 jasne vyplýva, ţe podmienkou na vydanie nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu oprávneným osobám, je skutočnosť, ţe vyvlastnená nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúţila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Ak teda dospel správny orgán k záveru, ţe predmetná nehnuteľnosť existuje, prešla na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia na štát alebo inú právnickú osobu, navrhovatelia sú oprávnenými osobami v zmysle citovaného reštitučného zákona a bola im, resp. ich právnym predchodcom - pôvodným vlastníkom vyplatená náhrada, bolo úlohou správneho orgánu predovšetkým zistiť, za akým účelom bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená a či vôbec takémuto účelu pozemok niekedy slúţil, teda či bol vyuţívaný na účel uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Táto otázka je skutkového charakteru a jej zisťovanie prináleţí práve správnemu orgánu. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedené, ţe príslušný vyvlastňovací orgán vyhovuje ţiadosti Československého štátu - Závodov ťaţkého strojárstva, GR M. zo dňa 22.09.1976 č. PO/739/76/Pá o vyvlastnenie nehnuteľností na výstavbu Doškoľovacieho strediska. V odôvodnení vyvlastňovacieho rozhodnutia sa uvádza, ţe vyvlastnenie je v súlade so zámermi a cieľmi územného plánu, ako to vyplýva z právoplatného územného rozhodnutia,
ktorého výstavba Doškoľovacieho strediska ZŤS GR M., v lokalite P., bola územným rozhodnutím umiestnená na vyvlastnených pozemkoch parc. č. P., X., X., X., k. ú. M. v lokalite P. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uvádza, ţe vyvlastnenie pkn. parcely č. X. naplnilo svoj účel. Potvrdzuje to
neho jednoznačne skutočnosť, ţe parcela č. X. bola zahrnutá do parcely č. X. a v priebehu výstavby boli na nej skládky generálneho dodávateľa stavby. Ďalej tvrdenie správneho orgánu podporuje obsah technickej správy k stavebnej časti vypracovanej Projekčne organizačným ústavom Banská Bystrica, pracovisko Olomouc č. 010-00842-110/01 z roku 1983, v ktorej sa uvádza, ţe obvod stavby je daný obvodom parcely č. X., a ţe „výstavba strediska je situovaná do priestoru horskej lúky, na ktorej mimo doškoľovacieho strediska nie je plánovaná ţiadna zástavba a po vybudovaní 10 6Sţo/465/2009 strediska zostane plocha lúky voľná a bude vyuţívaná na rekreačné účely“. Správny orgán pripustil, ţe v priebehu výstavby došlo na návrh investora k niektorým zmenám oproti schválenej územnoplánovacej dokumentácii, ale zároveň uviedol, ţe nie je moţné zistiť, o aké zmeny sa jednalo, nakoľko sa nezachovala kompletná dokumentácia. Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu takéto odôvodnenie rozhodnutia nepovaţuje za dostatočné. Pokiaľ z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva účel vyvlastnenia - výstavba doškoľovacieho strediska, bolo úlohou správneho orgánu zisťovať, či v skutočnosti bola stavba doškoľovacieho strediska zrealizovaná, a to práve na vyvlastnených pozemkoch.
názoru najvyššieho súdu správny orgán nezameral svoje šetrenie na časť pozemku, ktorá bola predmetom reštitučného nároku, teda pôvodnú parcelu č. X., k. ú. M., ale si osvojil názor, ţe pokiaľ bola pôvodná parcela zahrnutá do novovytvorenej parcely č. X., k. ú. M., nie je potrebné ďalej zisťovať osud (charakter) pôvodnej parcely, teda či v skutočnosti bola alebo nebola niekedy zastavaná. Skládka generálneho dodávateľa stavby nie je stavbou v zmysle stavebného zákona. Je len dočasnou súčasťou stavby, pre ktorej potreby slúţila. Preto argument odporcu neobstojí ako podklad rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní reštitučného nároku. Takisto skutočnosť, ţe v priebehu výstavby strediska došlo k zmenám oproti schválenej územnoplánovacej dokumentácii, je kľúčová, nakoľko práve územnoplánovacia dokumentácia je v danom prípade základnou dokumentáciou, z ktorej je moţné posúdiť účel zamýšľanej stavby. Touto skutočnosťou sa však správny orgán vôbec ďalej nezaoberal, čím neozrejmil dostatočne skutkový stav. Správny orgán mal tieţ venovať náleţitú pozornosť zisťovaniu uţ vyššie spomínanému „rekreačnému účelu“, na ktorý mala plocha lúky slúţiť a či takto potom neprichádza do úvahy vydanie aspoň časti pozemku, ak je moţné ju geometricky oddeliť. V spise však nie je zmienka o skutočnom vyuţití predmetných pozemkov a ani nie je z obsahu spisu zrejmé, či doškoľovacie stredisko vôbec niekedy slúţilo svojmu účelu. Najvyšší súd sa nemohol stotoţniť ani s tvrdením správneho orgánu, ţe parcelu č. X. nemoţno vyuţívať pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu, pretoţe tento svoj záver dostatočne neodôvodnil a nie je z neho zrejmé, na základe akých úvah k nemu dospel. Tu najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., v ktorom je za bodkočiarkou uvedené, ţe pozemok moţno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému vyuţitiu pozemku. Správny orgán sa však v otázke moţnosti vyuţitia pozemku odvolával na právny rozbor vypracovaný komerčnoprávnou 11 6Sţo/465/2009 kanceláriou K. & spol.. Tento „právny rozbor“ sám o sebe najvyšší súd nepovaţuje za dôkaz slúţiaci náleţitému zisteniu skutkového stavu veci, keďţe nie je podloţený ďalšími relevantnými dôkazmi (napr. vykonanými ohliadkami). Takýto „právny rozbor“ nemôţe suplovať povinnosť správneho orgánu zisťovať úplne a presne skutočný stav veci, vyplývajúcu mu z procesných predpisov a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy. Navyše, pokiaľ odporca tvrdí, ţe časť parcely č. X. je zastavaná prístreškom na kontajnery a na ďalšej časti parcely sa nachádzajú terénne úpravy a inţinierske siete, vedené pod zemským povrchom, takéto tvrdenia nie sú dostatočné na nepriznanie reštitučného nároku. Pochybil teda súd prvého stupňa, keď sa uspokojil s takýmto nedostatočným zisťovaním skutkového stavu správnym orgánom, pričom nevykonal vo veci chýbajúce dokazovanie (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), ani nevenoval dostatočnú pozornosť námietkam navrhovateľov. Skutočnosť, ţe stavba doškoľovacieho strediska bola zrealizovaná mu postačila na záver, ţe vyvlastnenie naplnilo svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a z neho vyplývajúce nesprávne resp. nedostatočné právne posúdenie veci nie je v súlade so zákonom, a preto
3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 250q ods. 2 OSP rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporca súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP v spojení s § 250l ods. 1 OSP a § 250r OSP) doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere na okolnosti, či pozemok, resp. časť pozemku, ktorá je predmetom reštitučného nároku niekedy slúţila účelu vyvlastnenia, je zastavaná celá alebo jej časť a v prípade ţe zastavaná resp. čiastočne zastavaná je, či táto stavba bráni účelu vyuţitia pozemku uvedenému v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb., alebo či je moţné predmetnú časť pozemku vydať, resp. či je moţné vydať aspoň jeho nezastavanú časť (oddeliteľnú geometrickým plánom). Správny orgán svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodní tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu. Najvyšší súd zároveň dáva do pozornosti navrhovateľov, ţe pri dopĺňaní dokazovania sú aj oni povinní poskytnúť 12 6Sţo/465/2009 správnemu orgánu potrebnú súčinnosť, nakoľko ich v prípade preukázania oprávnenosti reštitučného nároku zaťaţuje dôkazné bremeno O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1, 2 v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 ako aj § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko v súdnom preskúmavacom konaní neboli trovy konania navrhovateľmi ani ich splnomocneným zástupcom uplatnené a ani vyčíslené. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2010 JUDr. JanaBaricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.