← Slovensko

sťažnosť svedkyne

Obsah (5)§ 21§ 193§ 142§ 141§ 327

N a j v y š š í s ú d 3Tost/33/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiško

§ 21ods.

1 písm. d/, § 336 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti svedkyne Mgr. I. W. A. V. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 23. októbra 2015, sp. zn. PK-1T/8/2013, takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť svedkyne Mgr. I. W. A. V. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok uznesením z 23. októbra 2015, sp. zn. Pk-1T/8/2013, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému JUDr. A.. F. pre účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie

§ 21ods.

1 písm. d/, § 336 ods. 1 Trestného zákona pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. A. S., PhD; zapísanú v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ev. č. 915088 s tým, že v znaleckom posudku je potrebné posúdiť a zodpovedať nasledovné otázky:

  1. Vykonať psychologické vyšetrenie svedkyne MGr. I. W. A. V..
  2. Posúdiť intelektové a pamäťové schopnosti svedkyne.
  3. Posúdiť u svedkyne sklony ku fabulácii, ku skresľovaniu výpovede a posúdiť skóre lži.
  4. Posúdiť ostatné skutočnosti zistené psychologickým vyšetrením, ktoré znalec považuje za rozhodujúce alebo dôležité. 2 3Tost/33/2015 Proti tomuto rozhodnutiu podala svedkyňa Mgr. I. W. A. V. v zákonom stanovenej lehote sťažnosť (č. l. 938 - 939 spisu). V jej písomnom odôvodnení uviedla, že pod č. VII/2Gv 7/13, bolo vedené trestné stíhanie pre účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie voči JUDr. F. aj voči nej. Jej duševný stav bol vyšetrený dvoma znalcami z odboru psychiatrie MUDr. T. Ď. a MUDr. P. V..

názoru svedkyne odpovede na vyššie uvedené otázky možno nájsť v uvedenom posudku. Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že počas jej výkonu väzby a trestu odňatia slobody bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a všetky hospitalizácie boli realizované na jej vlastnú žiadosť, pretože počas troch rokov tohto pobytu v Ústave na výkon väzby Prešov trpela V. depresiami a syndrómom vyhorenia. Tieto skutočnosti je možné zistiť z prepúšťacích lekárskych správ.

jej názoru ďalšie vyšetrenia duševného stavu sú irelevantné a urážajúce. Ona bola obeťou celej kauzy, a preto je odhodlaná brániť sa všetkými legálnymi prostriedkami (napr. aj detektorom lži). Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť svedkyne Mgr. I. W. A. V. nie je dôvodná.

§ 142ods.

1 veta prvá Trestného poriadku ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup

§ 141

postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku.

§ 142ods.

3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

§ 327ods.

1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu, tiež predovšetkým s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje tú skutočnosť, že napadnuté uznesenie je

jeho názoru správne a v súlade so zákonom. 3 3Tost/33/2015 V tejto súvislosti odkazuje pritom súčasne na svoje predchádzajúce rozhodnutie z

  1. septembra 2015, sp. zn. 6 To 8/2015, ktorým ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý prvostupňový rozsudok a kde o.i. jasne zdôvodnil, na základe akých skutočností považuje za žiaduce v predmetnom prípade podrobiť sťažovateľku znaleckému skúmaniu (str.3 - 4). Aj keď na svedkyňu V. bol vypracovaný znalecký posudok v inej trestnej veci (č.l. 120), tento sa nezaoberal jej sklonmi k prípadnej fabulácii, neskúmal lži skóre. Z pohľadu vyššie uvedeného hodnotí potom tunajší súd všetky námietky Mgr. I. W. A. V. uplatnené v predmetnej sťažnosti ako irelevantné. Vzhľadom na položenú otázku pod č. 4 mu však aj napriek tomu nedá na záver neupozorniť na tú okolnosť, že znalec psychológ je povolaný vyjadriť sa len k tým črtám osobnosti obvineného, príp. svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či výpoveď obvineného alebo svedka je vierohodná, alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia. Takéto hodnotenie dôkazov prislúcha súdu (viď bližšie R 12/1987 - II). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  2. novembra 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.