← Slovensko

o určenie ručiteľského záväzku

1 2Obo/22/2013 Najvyšší súd 2Obo/22/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., zastúpeného J., proti ţalovanému F., zastúpenému J., o určenie prechodu ručiteľského záväzku, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. decembra 2012 č. k. 30Cb/225/1995-385 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. decembra 2012 č. k. 30Cb/225/1995-397, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  3. decembra 2012 č. k. 30Cb/225/1995-385 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  4. decembra 2012 č. k. 30Cb/225/1995-397 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením v novom konaní vo veci určil, ţe na ţalovaného na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel záväzok a tento aj naďalej trvá z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č. zo dňa
  6. 1991 a ručí za dlţníka S. za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa
  8. 1992,
  10. 1992,
  12. 1993,
  14. 1993,
  16. 1993,
  18. 1994,
  20. 1994,
  22. 1995,
  24. 1995,
  26. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia bankovej protizáruky spoločnosťou S. a A. dňa
  28. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk 2 2Obo/22/2013 s príslušenstvom. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 97 400,38 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v sporoch podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. je potrebné skúmať naliehavý právny záujem ţalobcu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Súd ďalej poukázal na to, ţe pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu a na to v akom právnom postavení sa nachádza ţalobca v čase podania ţaloby a v akom by sa nachádzal v prípade úspechu v určovacej ţalobe. Krajský súd konštatoval, ţe postavenie ţalobcu bolo a stále je neisté. Neisté postavenie ţalobcu a naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určovacej ţalobe podľa krajského súdu vyplýva z toho, ţe A. ako právny predchodca ţalobcu mala k dispozícii ručiteľské vyhlásenie zo dňa
  30. 1991 Č., avšak došlo k zániku tohto subjektu a k privatizácii jeho majetku. Po privatizácii, keď sa stalo aktuálnym uplatnenie ručenia a právny predchodca chcel uplatniť svoj nárok na plnenie nebolo moţné určiť, ktorá z nástupníckych spoločností po Č. prevzala ručiteľský záväzok, nakoľko dlţník S. vo svojom liste zo dňa
  32. 1994 poprel právne nástupníctvo A. po Č. a samotná spoločnosť A. v písomnej odpovedi zo dňa
  34. 1993 poprela prevzatie ručiteľského záväzku a právne nástupníctvo po Č. Krajský súd ďalej uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe majetok Č. prešiel na ţalovaného, čo je aj v súlade s rozhodnutím Ministra dopravy a spojov SR zo dňa
  36. 1992 č. 308/M/92 a s ustanovením § 11 zákona č. 92/1991 Zb. Sporným zostalo, čo sa udialo následne s ručiteľským záväzkom potom, nakoľko ţalovaný právny osud tohto záväzku nepreukázal. Následne krajský súd uzavrel, ţe ţalobca preukázal predloţenými dôkazmi a písomnými vyjadreniami, ţe má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej ţalobe a v predmetnom konaní sa zrealizuje zákonná funkcia určovacej ţaloby, ktorá spočíva v odstránení právnej neistoty ţalobcu. V súvislosti s konaním o peňaţné plnenie /konanie vo veci samej/ vedeným na Okresnom súde Bratislava II. uviedol, ţe toto konanie bolo iniciované ţalobcom z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nárokov ţalobcu voči ţalovanému ani v prípade ukončenia konkurzného konania vedeného na majetok hlavného dlţníka 3 2Obo/22/2013 spoločnosti S. Uvedené konanie je prerušené do právoplatného rozhodnutia o určenie prechodu ručiteľského záväzku vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30Cb/225/
  37. K namietanej neplatnosti ručiteľského záväzku so zreteľom na Opatrenie Predsedníctva federálneho zhromaţdenia č. 364/1990 Zb., v zmysle ktorého štátne podniky nemohli s majetkom, ku ktorému majú právo hospodárenia nakladať za účelom prevodu a účasti na iných spoločnostiach vo forme vkladov uviedol, ţe tento zákaz mohol byť prelomený len so súhlasom zakladateľa. Pokiaľ by sa toto opatrenie vzťahovalo na predmetný prípad Č. tento si mohol vyţiadať súhlas zakladateľa k týmto právnym úkonom. Krajský súd ďalej skonštatoval, ţe prípadné neoboznámenie ručiteľa so znením návrhu konkrétnej úverovej zmluvy, za ktorú ručí nie je dôvodom na odmietnutie plnenia z neho. Podľa názoru konajúceho súdu všetok privatizovaný majetok Č. podľa § 11 zákona č. 92/1991 Zb. prešiel na ţalovaného, preto ţalobe vyhovel. Úspešnému ţalobcovi podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v sume 97 400,38 eur. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p. Ţalovaný namietal, ţe v priebehu konania sa bránil tým, ţe došlo k prechodu záväzkov zo ţalovaného na nástupnícke organizácie. Osobným podaním zo dňa
  39. 1999 predloţil k uvedenej veci doklady vrátane privatizačného projektu, zakladateľských listín, protokolov o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku. Tieto skutočnosti uvádzal na pojednávaniach ako aj v písomných vyjadreniach. Poukazoval najmä na privatizačný projekt, v ktorom je na strane 28 uvedené, ţe záväzky podnikového riaditeľstva preberá závod K. Súčasťou privatizačného projektu bolo i záväzné prehlásenie riaditeľa podniku I., ţe predmetom privatizačného projektu je celý majetok Š. Doklady boli priloţené k vyjadreniu, uvádzajú sa aj v zápisniciach z pojednávaní a právna zástupkyňa predloţila originály dokladov na pojednávaní. Ţalovaný tvrdil, ţe si splnil svoju dôkaznú povinnosť a svoje tvrdenia doloţil a preukázal. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V prejednávanej veci krajský súd nevysvetlil ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré ţalovaný počas konania predloţil a navrhol vykonať. 4 2Obo/22/2013 Ţalovaný tvrdil, ţe v prejednávanej veci nie vecne pasívne legitimovaný, nakoľko realizoval prevody v zmysle Rozhodnutia o schválení privatizačného projektu Š. Do privatizácie vstúpil celý majetok podniku a ako spôsob privatizácie bolo zaloţenie akciových spoločností – A., A., P. a A. Istota právneho postavenia ţalobcu súvisí s platnosťou hlavného a akcesorického záväzku a vecnou pasívnou legitimáciou ţalovaného. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., podľa ktorých s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych a ku dňu účinnosti zmluvy alebo vkladu je fond povinný odovzdať a nadobúdateľ prevziať veci zahrnuté do privatizovaného majetku. V zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona vlastnícke právo k veciam z privatizovaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom vzniku obchodnej spoločnosti. Protokol o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku bol uzatvorený medzi ţalovaným a nadobúdateľom dňa
  42. K tomuto dňu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prešli na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. Od uvedeného dátumu F. nemá pasívnu legitimáciu. Ţalovaný s poukazom na konštantnú judikatúru vyslovil tieţ názor, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca podal ţalobu o plnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O. s. p. určovacia ţaloba nie je opodstatnená. Zmenený právny zástupca ţalovaného dňa
  44. 2014, t. j. po uplynutí lehoty na odvolanie doručil najvyššiemu súdu vyjadrenie ţalovaného k prejednávanej veci. So zreteľom na uplynutie odvolacej lehoty najvyšší súd nemohol prihliadnuť k novým dôvodom uvedeným v tomto podaní. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 5 2Obo/22/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovaného podľa ust. § 212 ods. 1, 3 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je opodstatnené. Predmetom konania je určenie platnosti prechodu ručiteľského záväzku. Z ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. vyplýva, ţe návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem zaťaţuje ţalobcu. Pre ţalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: ţalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho vzťahu ţalobcu, teda je tu stav, ţe právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia ţalobcu, ktorý nemoţno odstrániť inak len určovacím výrokom; existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná uvedeným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou ţalobou sa ţalobca môţe domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia ţaloba) alebo ţe tu nie je (tzv. negatívna určovacia ţaloba). Petit určovacej ţaloby nemôţe smerovať do minulosti alebo do budúcnosti. Vo všeobecnosti platí, ţe moţnosť ţaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/ O. s. p. vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Treba však pripustiť, ţe ţalobcovi nemoţno odoprieť právnu ochranu prostredníctvom ţaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. v tých prípadoch, ak ţalobca preukáţe, ţe má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo alebo právny vzťah napriek tomu, ţe by mohol ţalovať priamo na plnenie ţalobou podľa § 80 písm. b/ O. s. p. Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu v takomto prípade môţe závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú ţalobu, ktorá nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch. 6 2Obo/22/2013 V predmetnej veci súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vyslovil právny názor, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/ O. s. p. K tomuto právnemu záveru dospel posúdením právneho postavenia ţalobcu v prejednávanej veci a podmienok na podanie ţaloby o plnenie. Odôvodnenie rozhodnutia oprel o ručiteľské vyhlásenie zo dňa
  46. 1991, list právneho predchodcu ţalobcu zo dňa
  48. 1993, list spoločnosti A. zo dňa
  50. 1993, list ţalobcu zo dňa
  52. 1993, rozhodnutie o prerušení konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti /§ 153 ods. 1 O. s. p./. Tento stav súd zisťuje v konaní, ktorého ukončením je rozhodnutie o veci samej. Podklad rozhodnutia tvoria výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli pravdivo zistené skutočnosti. Za týmto účelom súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania /§ 122 ods. 1 O. s. p. /. Skutočný stav prejednávanej veci súd zisťuje dôkaznými prostriedkami, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujú spôsob vykonania dôkazu. Za najdôleţitejšie dôkazné prostriedky sa povaţuje svedecká výpoveď, výsluch účastníkov, listinný dôkaz, ohliadka, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb. Naliehavosť právneho záujmu na podanie určovacej ţaloby súd prvého stupňa okrem výpovedí účastníkov konania vyvodzoval z listinných dôkazov. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe skutočnosti konštatované súdom boli preukázané, pretoţe dôkazy uvádzanými listinami neboli vykonané spôsobom stanoveným v § 129 O. s. p., nakoľko neboli prečítané, či oboznámený ich obsah. Pri vykonaní dôkazov tak došlo k porušeniu zásady priamosti a ústnosti a ţalovaný nemal moţnosť sa k dôkazom vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, ţe odôvodnenie rozhodnutia nemá podklad vo vykonaní dôkazu listinou, pretoţe tento dôkaz súd nevykonal zákonom stanoveným spôsobom, čím bola súčasne ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces. K uvedenej vade konania odvolací súd prihliadol so zreteľom na ustanovenia § 212 ods. 3 O. s. p. 7 2Obo/22/2013 Ţalovaný v odôvodnení svojho odvolania predovšetkým namietal porušenie ustanovenia § 157 O. s. p. krajským súdom, t. j., ţe rozhodnutie súdu o určenie prechodu ručiteľského záväzku je arbitrárne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Čl. 46 ods. 1 ústavy ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom, teda v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  53. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
  54. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z
  55. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
  56. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  57. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania 8 2Obo/22/2013 na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2011, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, prečo ho považuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť. V zmysle uvedeného riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyššie uvedené poţiadavky nespĺňa. Ţalovaný podal odvolanie okrem iného z dôvodu, ţe počas konania namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu, a to v písomných podaniach na súd, výpoveďami na pojednávaniach, pričom svoje tvrdenia 9 2Obo/22/2013 doloţil privatizačným projektom, zakladateľskou listinou, protokolom o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku. Tvrdil, ţe Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky zrušilo bez likvidácie Č. a majetok tohto podniku previedlo na F. Rozsah aktív a pasív, práv a záväzkov uvedeného privatizovaného podniku a jeho prechod na zaloţené nové akciové spoločnosti A., A., P., A. dokladoval privatizačným projektom Č. registrovaným pod č. 200 schváleným Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky rozhodnutím č. j. 199/9 dňa
  58. apríla 1992 ako aj protokolom o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku a zakladateľskými listinami. K namietanej otázke vecnej pasívnej legitimácie ţalovaného krajský súd iba uviedol, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal ďalší osud ručiteľského záväzku po prechode na ţalovaného. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení do
  60. 1992 /ďalej len zákon č. 92/1991 Zb./ tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňaţné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik"), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia"). Majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku / § 2 zákona č. 92/1991 Zb. /. Prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní / § 5 zákona č. 92/1991 Zb./. Privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových, časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje označenie podniku a vymedzenie majetku určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len "privatizovaný majetok") /§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 92/1991 Zb./. 10 2Obo/22/2013 Za vypracovanie návrhu privatizačného projektu podniku zodpovedá zakladateľ, prípadne zriaďovateľ (ďalej len "zakladateľ"), ktorému sa návrhy privatizačného projektu podniku predkladajú. Návrh privatizačného projektu podniku vypracúva spravidla podnik, ktorého sa privatizácia týka. Ak návrh privatizačného projektu podniku vypracúva zakladateľ alebo iná osoba neţ podnik vyţiada si zakladateľ k návrhu stanovisko podniku /§ 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. /. Privatizačný projekt podniku a privatizačný projekt účastí schvaľuje a zverejňuje príslušný orgán štátnej správy republiky v ostatných prípadoch /§ 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 92/1991 Zb. /. V súlade so schváleným privatizačným projektom podniku zakladateľ zruší podnik bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku. Ak zakladateľom podniku je orgán štátnej správy republiky alebo obec prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo dňom vyňatia časti majetku na Fond národného majetku Českej republiky alebo na Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fondy republík"), ktoré zriadia zákony národných rád./ § 11 ods. 1, ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb./. S vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom. Prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov. Na prechod záväzku sa nevyţaduje súhlas veriteľa, fond však ručí svojím majetkom za splnenie záväzku nadobúdateľom privatizovaného majetku. Nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzku /§ 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb./. V zmysle uvedených ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. privatizačný projekt, zakladateľské listiny novozaloţených akciových spoločností ako aj protokoly o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku sú základnými, kľúčovými dokladmi prevodu majetku štátu v procese veľkej privatizácie a predovšetkým na základe ich právneho posúdenia je moţné urobiť záver o rozsahu prevádzaného majetku. Napriek dôleţitosti a nevyhnutnosti posúdenia veci podľa uvedených ustanovení v rozhodnutí krajského súdu absentuje akékoľvek vysvetlenie týkajúce sa právneho posúdenia veci ako aj skutočnosti 11 2Obo/22/2013 prečo súd neprihliadol k dôkazom ţalovaného týkajúcich sa prevodu majetku v procese uvedenej privatizácie. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a nemoţno ho preto povaţovať za také, ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je súdom preskúmateľné a ţalovanému neumoţňuje posúdiť postup súdu, čím sa mu odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému má moţnosť podať opravný prostriedok. Preto najvyšší súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva ţalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom /§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p./. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O. s. p. /. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  61. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
  62. mája 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.