1 O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené. 2 3 Sžo 225/2010 Uznesenie krajského súdu napadla žalobkyňa odvolaním zo dňa 28.07.2010 v časti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasila so záverom krajského súdu ohľadne použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania a poukázala na tú skutočnosť, že zobrala návrh na začatie konania späť až po tom, ako žalovaný sám zrušil uznesenie, ktoré napadla žalobou. V odvolaní žiadala, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, ktoré pozostávajú z vyčíslených trov právneho zastúpenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. 11S/37/2010-25 zo dňa 30.06.2010 v napadnutej časti o trovách konania je potrebné zrušiť podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Uvedené ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zo spisu vyplýva, že v späťvzatí nároku žalobkyňa výslovne uviedla, že berie svoj návrh späť na základe zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia žalovaným, a zároveň, že žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré vyčíslila. Ako prílohu späťvzatia návrhu podala žalobkyňa kópiu rozhodnutia žalovaného o zrušení rozhodnutia č. 774/10 o nezapísaní, zo dňa 07.05.2010. Do pozornosti dáva najvyšší súd rozhodujúcu skutočnosť, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu došlo až po podaní žaloby žalobkyňou. 3 3 Sžo 225/2010 Prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi účastníkmi v rozpore s požiadavkou uvedenou v § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. neodôvodnil výrok o náhrade trov konania a v rozhodnutí o náhrade trov konania neprihliadol na vyššie uvedené procesné skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne v napadnutej časti o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom znovu rozhodne o trovách konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. októbra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v. r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.