2 písm. a/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného zo
4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 10 vyhl. č. 453/2000 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil stavbu v rozsahu uţ prevedených (vymenovaných) stavebných prác na stavbe: „Adaptácia podkrovia rodinného domu B. – S.“, v mestskej časti S. na S., na pozemku parcelné číslo KN-C č. 91, v katastrálnom území S., ku ktorej má stavebník vlastnícke právo na základe listu vlastníctva č. X. z 22. apríla 2008. Krajský súd mal preukázané, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia. Otec ţalobcu J. V. dňa 1. októbra 2003 podal na Stavebný úrad v Banskej Bystrici sťaţnosť na stavebníka Ľ. Š.,
ktorej mal na svojom dome urobiť v rámci opravy novú strechu presahujúcu aţ na susedné pozemky, na streche sú aj veľké okná, ktoré na pôvodnej streche neboli, a ktoré sú otočené smerom na parcelu sťaţovateľa. Na mieste samom
2 stavebného zákona, aj keď stavebník nepredloţil poţadované doklady. Stavebník poţiadal sám o dodatočné stavebné povolenie aţ
odôvodnenia rozhodnutia krajský súd ďalej v konaní zistil váţny procesný nedostatok, keď prvostupňový správny orgán síce na ústne pojednávanie vykonané dňa
názoru súdu uvedeným postupom ţalobcovi bolo odňaté pravo uplatniť svoje námietky, návrhy, právo vyjadriť sa k dôkazom a podkladom rozhodnutia. Vyslovil nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia správnych orgánov, ţe postačuje námietka ţalobcu, ktorú podal
vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie stavebník, pribratý účastník 1/ Ing. Ľ. Š.. Namietal s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., ţe súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne. Odvolateľ uviedol, ţe krajský súd v rozhodnutí sa upriamil najmä na tvrdenia ţalobcu, keď poukázal na ochranu vlastníckeho práva a súkromia ţalobcu, avšak
jeho názoru súčasne bola rovnaká ochrana vlastníckeho práva jemu ako stavebníkovi popretá. V odvolaní ďalej namietal, ţe ţalobca ţiadnymi dôkazmi nepodloţil svoje tvrdenie, ţe na pozemku, ktorý je v súčasnosti jeho záhradou, má v budúcnosti záujem postaviť rodinný dom, a stavebné úpravy, ktoré sú vykonávané ho v tom môţu obmedziť. Pokiaľ ide o procesný nedostatok zistený krajským súdom odvolateľ namietal, ţe správny orgán dodrţal všetky procesné ustanovenia a nebolo ani povinnosťou správneho orgánu rušiť nariadené pojednávanie v prípade ospravedlnenia niektorého z účastníkov, lebo je na rozhodnutí správneho orgánu, či dôvody ospravedlnenia vyhodnotí za tak závaţné, aby určil nový termín. Tieţ namietal, ţe rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný, lebo pôsobí nepresvedčivo a nebol riadne ani odôvodnený. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietne alebo ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pribratý účastník správneho konania č. 5/ Mesto Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu rozsudok krajského súdu nepokladal za vecne 5 7Sţo/2/2014 správny, pretoţe prvostupňový správny orgán a následne aj ţalovaný ako druhostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav, vec správne posúdil a náleţite aj odôvodnil. Uviedol, ţe v novom konaní o dodatočnom povolení stavby ţalobca nepodal ţiadne námietky. Stavebný úrad v novom a v ďalšom konaní odstránil nedostatky vytknuté druhostupňovým správnym orgánom a riešil aj pôvodne podané námietky ţalobcu zo 7. mája 2009, ktoré opieral o obmedzenie práva na súkromie a vlastníckeho práva
čl. 16 ods. l a čl. 20 Ústavy SR a tieţ namietal porušenie § 127 ods. l Občianskeho zákonníka. Po posúdení a preskúmaní návrhu, predloţení všetkých potrebných stanovísk, vyjadrení a dokladov v konaní stavebný úrad dospel k záveru, ţe dodatočné povolenie stavby stavebníka Ing. Š., realizované na jestvujúcej stavbe a na pozemku vo vlastníctve stavebníka, nie je v rozpore s verejnými záujmami a ani v rozpore s platnou územnoprávnou dokumentáciou mesta Banská Bystrica, pričom postupoval legálne v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona a stavbu dodatočne povolil rozhodnutím z
povahy veci hodnotí aj stavebný úrad, pričom sa riadi ustanoveniami stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. V konaniach o predmetnej stavbe od roku 2003 sa ospravedlnená neúčasť účastníkov vyskytovala viackrát, a to tak na strane ţalobcu, ako aj stavebníka, čo moţno hodnotiť ako obštrukciu. 6 7Sţo/2/2014 Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu stavebníka, pribratého účastníka č. 1/ pokladal rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Uviedol, ţe vlastnícke právo nie je absolútne, ale musí byť primerane obmedzené vlastníckymi právami iných vlastníkov. Ak pribratý účastník namietal, ţe súd mal na riešenie technickej otázky strešného vikiera, resp. strešného okna prizvať znalca, je táto argumentácia neopodstatnená, pretoţe ide o také základné znalosti, pre ktoré postačuje obyčajná logika a skúsenosť a navyše aj na pojednávaní prítomný projektant ţalovaného potvrdil, ţe presvetlenie priestoru moţno v lepšej miere dosiahnuť strešnými oknami. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za právne zastupovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie stavebníka, pribratého účastníka stavebného konania č. 1/ je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého preskúmavaného rozhodnutia.
názoru krajského súdu zo strany ţalovaného preskúmavaným rozhodnutím došlo k nedostatočnej právnej ochrane ţalobcu, keď stavebníkovi (tu odvolateľovi) bolo vydané dodatočné stavebné povolenie v rozsahu, ako bola stavba uţ postavená. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, ţe ţalovaný v novom správnom konaní vec prejednal bez prítomnosti odvolateľa a to napriek riadnemu ospravedlneniu jeho neprítomnosti. Predmetom súdneho konania
piatej časti druhej hlavy O.s.p. bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby stavebníka, tu pribratého účastníka č. 1/ stavby: „Adaptácia 7 7Sţo/2/2014 podkrovia rodinného domu B. – S.“, v mestskej časti S., na S., na pozemku parc. KN-C č. 91, v katastrálnom území S. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
ods.1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1, 4, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi 8 7Sţo/2/2014 a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby v stavebnom konaní. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66.
1, 2, 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môţe stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, 9 7Sţo/2/2014 ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1), dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2), účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3), vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4), správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5), skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (ods. 6).
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danej veci v konaní postupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci, ako aj stavebný úrad sa v konaní nedopustil takej vady, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto ich rozhodnutia je treba povaţovať za zákonné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď
2 písm. a/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 10 7Sţo/2/2014 Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závaţnej chyby zo stany stavebníka, vedomé ignorovanie zákona, pod podmienkou preukázania skutočnosti, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďţe sa dopustil porušenia zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe preskúmavané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo vydané potom, ako ţalovaný rozhodnutím z
názoru súdu prvého stupňa tento ich záver bol predčasný, nakoľko si preň nezadováţili dostatok skutkových pokladov. Podstatnou námietkou ţalobcu bola skutočnosť, ţe ţalovaný uskutočnil správne pojednávanie určené na
jeho názoru, nemohol potom v správnom konaní prezentovať svoje námietky proti ţiadosti stavebníka, ktoré by mali podstatný vplyv na zmenu posúdenia veci. Krajský súd uvedenú skutočnosť posúdil ako závaţný procesný nedostatok ţalovaného správneho orgánu. Prvotne sa najvyšší súd zaoberal koncentračnou zásadu v stavebnom konaní a jej vplyvom na súdny prieskum rozhodnutia.
správneho poriadku právne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyţaduje, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správny poriadok rozlišuje jednak obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (v danej veci ide o prípad upravený v § 61 stavebný zákon citovaný vyššie) a jednak fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyţaduje povaha veci. 11 7Sţo/2/2014 V oboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, ţe v ňom vystupuje viac účastníkov, často s protichodnými záujmami. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ moţno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Na ústnom konaní moţno vykonať aj niektoré dôkazy (miestne zisťovanie). Ak ide o riešenie otázok súvisiacich s nehnuteľnosťami, ústnemu konaniu spravidla predchádza moţnosť oboznámiť sa s príslušnými technickými podkladmi. Účastníkom konania správny orgán v súlade so zásadou súčinnosti musí vţdy dať moţnosť vyjadriť sa k postupu správneho orgánu, k vykonaným dôkazom, prípadne k ďalším skutočnostiam a uplatniť svoje návrhy alebo námietky. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom stavebného konania predloţiť svoje námietky, avšak najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, ţe po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa povaţujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V danej súvislosti odvolací súd dáva tieţ do pozornosti, ţe v ústavnoprávnej rovine
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, ţe vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôţe obmedziť alebo vyuţiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktieţ Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku kaţdej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, ţe všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, ţe oproti právu ţalobcu, vlastníka susediacej nehnuteľnosti s rodinným domom stavebníka na nerušený výkon jeho vlastníckeho 12 7Sţo/2/2014 práva, do ktorého
jeho tvrdení bolo zasiahnuté prestavbou strechy rodinného domu stavebníka, čím došlo k narušeniu jeho súkromia, je postavené právo stavebníka tieţ na riadny výkon jeho vlastníckeho práva, spočívajúci v tom, ţe vykonanou prestavbou strechy jeho rodinného domu sa zvýšila kvalita jeho bývania, avšak práva na obidvoch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť v rovnováhe, ktorých zabezpečenie spočívalo na stavebnom úrade v konaní o dodatočnom povolení prestavby. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a poţiadavka materiálnej ochrany práv sú totiţ podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vţdy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá ţiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v danom prípade povaţoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný so zákonom, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie realizácie vykonanej stavebnej úpravy – prestavba strechy rodinného domu stavebníka, upriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov správneho konania tak v prípade stavebníka, ako aj ţalobcu. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu
názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe v danej veci správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon pri výkone verejnej moci postupovali pri dodrţiavaní relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade so zákonom, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníka i ţalobcu) s rovnakým obsahom, v konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi konania, ako 13 7Sţo/2/2014 aj sa s námietkami ţalobcu vznesenými v stavebnom konaní náleţite vysporiadali. Pokiaľ stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie bez účasti ţalobcu, ktorý neúčasť riadne ospravedlnil, takýto postup stavebného úradu nie je moţné povaţovať za vadu konania majúcu za následok nezákonnosť postupu stavebného úradu podmieňujúceho nezákonnosť rozhodnutia. Posúdenie nutnosti účastníka na ústnom pojednávaní stavebného úradu patrí do pôsobnosti stavebného úradu a odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu nezistil, ţe by stavebný úrad vybočil z hraníc správneho uváţenia, keď skutkové zistenia potvrdzujú, ţe ţalobca ako účastník stavebného konania v priebehu konania vzniesol námietky, ktoré boli známe tak účastníkom stavebného konania, ako aj stavebnému úradu a s ktorými sa stavebný úrad, ako aj ţalovaný v priebehu stavebného konania aj vysporiadali. Odvolací súd súčasne konštatuje, ţe v prejednávanom prípade bolo vydané prvšie rozhodnutie, ktoré bolo odvolacím správnym orgánom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Je potrebné poukázať na to, ţe neskoršie oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby ţalovaným z
katastra nehnuteľností je vedený ako záhrada a moţnosť jeho vyuţitia na stavbu rodinného domu bude predmetom posúdenia takého zámeru na stavebnom úrade. Vzhľadom na rozlohu tohto pozemku, moţnosti technického vybavenia v území a pri posúdení súladu navrhovanej stavby s územno-plánovacím podkladom sa povolenie novej výstavby rodinného domu na tomto pozemku nevylučuje. Riešená a realizovaná adaptácia jestvujúceho rodinného domu na vedľajšom pozemku vo vzťahu k predpokladanej stavbe rodinného domu na parc. č. 83 má len také obmedzenia, ţe novostavba musí byť umiestnená vo vzdialenosti najmenej 7 m od jestvujúceho domu a to v takom prípade, ak by novostavba mala riešené okná obytných miestností k jestvujúcemu domu“. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný sa tieţ vysporiadal z hľadiska verejného záujmu otázkou pohody bývania a zákonnej úpravy ohľadne námietok ţalobcu k okenným otvorom zakomponovaným do šikmej strechy - vikierom, umiestnenými smerom na pozemok ţalobcu. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného neexistovala skutočnosť, ktorá by potvrdila pravdivosť tvrdenia ţalobcu o narušení jeho práva na pohodu bývania, pretoţe je nepochybné, ţe v uvedenom čase s konečnou platnosťou pozemok, na ktoré sú orientované strešné okná - vikiere, je nezastavaný. Skutočnosť, ţe ţalobca mieni v budúcnosti pozemok zastavať, je v danom prípade bezvýznamná. Za týchto okolností je z pohľadu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného moţné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedeného rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu
1 O.s.p. zamietol. 15 7Sţo/2/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k O.s.p. účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Ţalobca nebol v konaní úspešný, z ktorých dôvodov mu nevzniklo právo na náhradu trov konania a ţalovanému zákonodarca ich náhradu nepriznáva. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29. októbra 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.