a § 227 zákona o štátnej sluţbe colníkov, nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ani skutkovou totoţnosťou v personálnom konaní a v trestnom konaní a z toho vyplývajúcimi právnymi úvahami v ţalobe. Namietal nedostatočné dôvody v napadnutom rozhodnutí, pretoţe rozsah súdneho prieskumu v konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je limitovaný ţalobou, ktorá musí obsahovať dôvody, a povinnosťou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia v medziach ţaloby a nie v medziach odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Dôsledkom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. je aj to, ţe súd nereagoval na ţalobné námietky, pričom išlo o také, ktoré mali zásadný vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Prvostupňový súd mu nielen odňal moţnosť konať pred súdom, ale zároveň vec nesprávne právne posúdil. Jediným dôkazom na prepustenie zo sluţobného pomeru je obrazový a zvukový záznam. Trestná vec však aj po viac ako jednom roku po podaní ţaloby na správny súd sa nachádza v štádiu prípravného konania a nebola podaná ani obţaloba. Ţalobca si uvedomuje rozsiahlosť trestného konania a konania o prepustení zo sluţobného pomeru, avšak skutková totoţnosť v uvedených konaniach je totoţná a skutkový stav a jeho zistenie nie je také jasné, ako to prezentuje správny orgán a prvostupňový súd. Ţalobná námietka uplatnením inštitútu dočasného pozbavenia štátnej sluţby v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe colníkov bola ţalobcom uplatnená práve v súvislosti s tým, ţe správne orgány expresne rýchlo rozhodli o jeho prepustení bez toho, aby náleţite a riadne zistili skutkový stav a posúdili, či v jeho prípade sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky. Neobstojí záver súdu o tom, ţe nemal preskúmavať účelnosť a vhodnosť rozhodnutia
tohto ustanovenia, pretoţe nevyuţitie tohto inštitútu v spojení s absenciou riadneho a úplného zistenia skutkového stavu veci v čase rozhodnutia zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Ţalobca ďalej namietal úkon prekladateľky ktorý bol vyhotovený dňa 22.10.2009, teda po podaní ţaloby. Tento obrazový a zvukový záznam nedokazuje skutkový stav tvrdený ţalovaným, ako dôkaz nie je v súlade s právnymi predpismi a nie je ho moţné pouţiť v inej ako trestnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ţiadnu odpoveď na relevantnú právnu otázku týkajúcu sa vzťahu medzi tvrdeným konaním ţalobcu a nemoţnosťou jeho ponechania v sluţobnom pomere, pretoţe by to bolo v rozpore s dôleţitými záujmami štátnej sluţby nedalo. Ak mal prvostupňový súd za preukázané, ţe sa dopustil konania, ktoré zakladá dôvod na prepustenie, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení rozsudku uviesť dôvody, pre ktoré povaţuje toto konanie za nezlučiteľné s jeho ďalším ponechaním v sluţobnom pomere, pretoţe akékoľvek úvahy v tomto smere absentujú, čím sa stáva nepreskúmateľným. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť z dôvodu, ţe ţalobca svojim konaním zvlášť hrubo porušil sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu 3 Sţo 215/2010 4 dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie je čestný a disciplinovaný, ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené zákonom a neriadi sa právnymi predpismi a rozkazmi nadriadených. Námietky ţalobcu sú nedôvodné, dôkazné prostriedky boli vykonané v súlade so zákonom, dokonca v rámci odvolacieho konania v záujme zistenia objektívnej pravdy bol právny zástupca ţalobcu listom zo dňa 27.03.2009 vyzvaný a bolo mu oznámené, ţe sa môţe dostaviť na Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a oboznámiť sa kompletným spisovým materiálom a novými dôkazmi, ktoré boli v rámci odvolacieho konania vykonané a s tým, ţe súčasne môţe doplniť do spisu aj nové skutočnosti, ktoré zistil. Právny zástupca sa oboznámil so spisovým materiálom na Colnom úrade v Michalovciach a na výzvu, ţe môţe uplatniť svoje pripomienky na podporu tvrdení, ktoré uviedol ţalovaný túto moţnosť nevyuţil a nepredloţil dôkazy, ktoré by vyvrátili protiprávne konanie, ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil po tom, čo deň verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, kedy fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.)
1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p., ktoré upravujú správne súdnictvo, preto sa najvyšší súd plne stotoţnil s jeho záverom, ţe ţalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali v danej veci v súlade so zákonom a ţalobca svojím konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. 3 Sţo 215/2010 5 Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis ţalovaného odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím zo dňa 08.01.2009, č.: R-3/2009-5334 riaditeľ Colného úradu Michalovce
1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov prepustil zo sluţobného pomeru colníka npor. K. J., v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent, vedúci zmeny pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/ g/ a h/ zákona a to tým, ţe v dňoch 29.10.2008, 07.11.2008 a 19.11.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej kontrole batoţín cestujúcich zistil, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov, toto zistenie nezapísal do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s tovarom umoţnil vstup na územie Slovenskej republiky v rozpore s článkom 45 nariadenia Rady EHS č. 918/93 z 28.03.1983, ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla. Ďalej si nesplnil povinnosti nadriadeného, ktoré sú uloţené v § 45 písm. a/, c/, d/ a f/ zákona a to organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej sluţby podriadených colníkov, vyvodzovať dôsledky z porušovania pracovných povinností, viesť colníkov k sluţobnej disciplíne, a zabezpečovať dodrţiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej sluţby colníka, nakoľko vo vyššie uvedených dňoch (29.10.2008, 07.11.2008 a 19.11.2008) po vykonaní colnej kontroly v batoţinách cestujúcich mal vedomosť o tom, ţe jemu podriadení colníci zistili, ţe sa dováţa tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov, a tento prepustili na územie SR bez vymerania dovozných platieb a neprijal také opatrenia, aby zabezpečili, aby cestujúci prestúpili štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi. Uvedeným konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. V dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe posúdením a objasnením všetkých rozhodných okolností na zistenie skutočného stavu veci v odvolacom konaní nebolo účelné ani potrebné vyuţívať ustanovenie § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. a dočasne pozbaviť ţalobcu výkonu štátnej sluţby aţ do doby právoplatného skončenia trestného stíhania. Odvolací orgán v súlade s § 232 ods. 3 zákona však povaţoval za potrebné overiť skutočnosti uvádzané v úradnom zázname riaditeľa colného úradu z oboznámenia sa s obrazovým a zvukovým záznamom preukazujúcim protiprávne konanie ţalobcu, a za tým účelom so súhlasom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby, Štvrté inšpekčné oddelenie dňa 10.03.2009 sa oboznámil s dôkaznými materiálmi z vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 a na predmetnom zvukovom a obrazovom zázname bolo moţné vidieť reálne konanie ţalobcu počas výkonu sluţby, ktoré je hodnotené ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti. V odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci. 3 Sţo 215/2010 6 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákon č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov v ustanovení § 1 upravuje štátnu sluţbu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby.
1 citovaného zákona, colníkom sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v sluţobnom pomere
tohto zákona a vykonáva štátnu sluţbu v sluţobnom úrade. Jednou z podmienok vzniku sluţobného pomeru colníka je zloţenie sluţobnej prísahy. Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku. Od sluţobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho sluţobné povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44 tohto zákona. Základnou povinnosťou colníka, vychádzajúc z citovaných ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností stanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, rozkazmi a pokynmi nadriadených. Ustanovenie § 180 zákona č. 200/1998 Z.z. vymedzuje rozsah spôsobov skončenia sluţobného pomeru colníkov. Prepustenie so sluţobného pomeru upravujú ustanovenia §§ 183 aţ 185 citovaného zákona. Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (§ 183 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona)
zákona, sluţobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení sluţobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Colník je povinný 3 Sţo 215/2010 7 plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 44 písm. a/, b/, g/, h/ zákona). Základné povinnosti nadriadeného upravuje § 45,
ktorého nadriadený je povinný
1 zákona, ak sa colník stane dôvodne podozrivým, ţe porušil sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, ţe spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Výkonu štátnej sluţby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na domu 6 mesiacov; túto dobu môţe výnimočne predĺţiť minister, najviac však o ďalšie 3 mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej sluţby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka (§ 42 ods. 2 zákona). Z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. 1, 2 zákona nevyplýva povinnosť nadriadenému rozhodnúť o dočasnom pozbavení výkonu štátnej sluţby aj s ohľadom na dikciu „moţno“. V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe neboli porušené procesné práva ţalobcu, skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Na záver je potrebné zdôrazniť, ţe zákon o štátnej sluţbe colníkov nie je moţné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone, a tomu musia zodpovedať aj vyššie 3 Sţo 215/2010 8 moţnosti postihu zo strany nadriadených orgánov. Porušenia sluţobnej povinnosti alebo sluţobnej prísahy sa môţe colník dopustiť aj z nedbanlivosti, a nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo zakladať aj prípadnú trestnú zodpovednosť (pozri Stanovisko správneho kolégia NS SR z 09.05.2002, rozsudok NS SR sp.zn. 5Sţ 35/2002 ). Ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými kritériami a zákonnými ustanoveniami. Ţalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vyporiadal. S poukazom na vyššie uvedené dôvody najvyšší súd rozsudok krajského súdu
1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 09 novembra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.