poloţky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 71/1992 Zb.“) v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Ţalovaného poučil, ţe ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. V uznesení súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný ako obec nie je v tomto prípade oslobodený od súdnych poplatkov, nakoľko predmetom konania je plnenie zo zmenky, ktorá je svojou povahou abstraktným záväzkovým 2 2Obdo/50/2013 právnym vzťahom. Preto kauza za zmenkou stojaca, v súvislosti s ktorou ţalovaný poukazuje na svoje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov nie je v tomto prípade relevantná. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa vydanému vyšším súdnym úradníkom podal odvolanie ţalovaný. Vec prejednávajúci zákonný sudca prvostupňového súdu nemienil odvolaniu ţalovaného v celom rozsahu vyhovieť
4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), čo oznámil Krajskému súdu v Ţiline, ako súdu odvolaciemu, v predkladacej správe (č. l. 116). Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, uznesením z
2 písm.
poloţky la/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. 3 2Obdo/50/2013 Na margo odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení ţalovaného, ţe on ako obec je oslobodený od súdneho poplatku
2 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb., pretoţe sa jedná o konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu (vybudovanie verejnej kanalizácie) odvolací súd zdôraznil, ţe posúdiť v konaní existenciu verejného a spoločensky prospešného záujmu ako dôvodu na osobné oslobodenie obce od súdnych poplatkov nie je moţné všeobecne, t. j. na neurčitý počet podobných prípadov; existenciu verejného a spoločensky prospešného záujmu moţno zisťovať v konkrétne prejednávanej veci. Jej zovšeobecnenie na druhovo podobné veci (konania) by znamenalo neprimerané riziko obchádzania zákonných dôvodov na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
uvedeného zákonného ustanovenia. Preto vyslovil, ţe posúdenie, či ţalovaný splnil zákonné predpoklady na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
2 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. sa môţe opierať iba o skutkový stav zistený v danom konaní. Odvolací súd preto ozrejmil doterajší skutkový stav, z ktorého je zrejmé, ţe dňa
2 písm.
2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych 5 2Obdo/50/2013 poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov len v konaniach, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia. Konania, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce, nie sú od poplatkov
uvedeného zákonného ustanovenia oslobodené.“ Vychádzajúc z uvedeného zdôraznil potrebu rozdeliť úlohy obce uvedené v ustanovení § 4 zákona o obecnom zriadení a za úlohy, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb alebo s ním bezprostredne súvisia, označil najmä tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 písm. f), g), n), o) zákona o obecnom zriadení.
3 písm. g) tohto zákona obec zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu. V zmysle citovaného uznesenia „verejný záujem možno označiť aj ako verejný prospech, verejné blaho, verejné potreby obce, obecné dobro a blaho obce a na chod celého aparátu obecného úradu. Keďže pred súdom chráni obecný majetok a práva k nemu, mal by používať výhody osobného oslobodenia“. Taktieţ „obec pri výkone samosprávy robí úkony súvisiace s hospodárením s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý jej do užívania prenechal štát. Obec pritom, okrem iného, vykonáva správu a zabezpečuje výstavbu a údržbu obecných zariadení (miestne komunikácie, verejné priestranstvá, kultúrne a športové zariadenia a pod.), zabezpečuje verejnoprospešné služby, utvára a chráni zdravé podmienky a vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce“. Na základe uvedeného dovolateľ povaţoval za zrejmé a nespochybniteľné, ţe riadne vybudovanie verejnej kanalizácie predstavuje priame zabezpečovanie verejných potrieb obce a jej obyvateľov. Súčasne poukázal na povinnosti obce pri hospodárení s majetkom, ktoré bliţšie upravuje § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý v ods. 2 ukladá obci povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok obce. Obec je pri hospodárení s majetkom povinná najmä udrţiavať a uţívať majetok, chrániť ho pred poškodením a stratou a pouţiť všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania práv a oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Tvrdil, ţe tým, ţe podal námietky proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu dochádza k ochrane obecného majetku v zmysle citovaného ustanovenia. Úhradou predmetnej zmenky, ktorá zabezpečuje faktúru za predmet dodávky, ktorý nikdy nebol predmetom zmluvy a ani projektovej dokumentácie 6 2Obdo/50/2013 by došlo k poškodeniu majetku obce. Ţalovaný upozornil na to, ţe sa mu na základe ústnych informácií od občanov obce Č. podarilo zistiť, ţe ţalobca si za tú časť kanalizačných prípojok, ktoré vybudoval, vyúčtoval náklady na ich vybudovanie od občanov, ktorým vybudoval takéto kanalizačné prípojky a následne si tieto náklady uplatnil aj u ţalovaného, a to práve predmetnou faktúrou, ktorá je zabezpečená vystavenou zmenkou, ktorá je predmetom súdneho konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe predmetná kanalizácia vykazuje závaţné nedostatky, ktoré zabraňujú tomu, aby bola verejná kanalizácia riadne skolaudovaná. Dovolateľ pripomenul, ţe uţ v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu poukázal jednak na relatívne námietky kauzy, ale aj na absolútnu neplatnosť vystavenej zmenky. Svoju argumentáciu oprel o skutočnosti, ktoré sprevádzali vystavenie predmetnej zmenky.
jeho názoru došlo pri vystavení zmenky k porušeniu viacerých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj zásad hospodárenia obce. Odcitoval najdôleţitejšie z nich: § 11 ods. 4 písm.
ustanovenia článku Schvaľovanie orgánmi obce ods. 1 písm. h) Zásad hospodárenia obce, obecné zastupiteľstvo uzatvorenie záväzku presahujúceho rámec finančných zdrojov subjektov s majetkovou účasťou obce. Podpísanie zmenky na takto vysokú sumu je základnou otázkou obce a predstavuje najdôleţitejší úkon týkajúci sa majetku obce, nakoľko presahuje rámec finančných zdrojov obce. Uvedená suma presahuje aj rámec stanovený Štatútom obce, nakoľko úkon nad 331 eur musí schváliť obecné zastupiteľstvo. Podpísanie zmenky podliehalo schváleniu obecného zastupiteľstva a starosta obce nebol oprávnený podpísať zmenku bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Ak tak urobil, prekročil svoju právomoc. Podporne pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2002, ktorého právna veta znie: „Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný úkon za obec.“. Argumentačne vychádzal aj z odôvodnenia uvedeného rozsudku, kde sa uvádza: „Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného 7 2Obdo/50/2013 rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec nezaväzovali, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce bez prejavu vôle obce nemôže urobiť majetkovoprávny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, a zaviazať ním obec, pretože na to mu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že starosta obce
platného právneho stavu nemôže vytvárať vôľu obce sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce sú totiž verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti; ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a preto je
Pomocou vyššie uvedenej argumentácie dovolateľ tvrdí, ţe sporná zmenka bola vystavená bez súhlasu, vedomia a schválenia obecného zastupiteľstva. Podpísanie zmenky sa javí z právneho pohľadu z pozície obce ako úkon, ktorý nielen presahuje právomoci starostu obce - verejného činiteľa, ale je v prvom rade v rozpore s verejnými záujmami obce. V tejto súvislosti poukázal na § 8 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Súčasťou dovolania je i oznámenie, ţe ţalovaný podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Nitra (č. 1Pn 534/2011). V dovolaní ďalej uviedol, ţe kauza, ktorá stojí za vystavením zmeniek – vybudovanie kanalizačných prípojok je fiktívna, nakoľko ţalobca vyfakturoval vo faktúre, ktorá je zabezpečená spornou zmenkou, vybudovanie kanalizačných prípojok, z ktorých značná časť nikdy nebola vybudovaná. Túto skutočnosť zistil ţalovaný aţ v roku 2012, čiţe nie z vlastnej viny ju nemohol uviesť v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. Keďţe predchádzajúce vedenie ţalovaného neviedlo riadnu evidenciu zmluvných vzťahov, nebolo moţné túto skutočnosť zistiť skôr. Taktieţ aţ v roku 2012 zistilo súčasné vedenie ţalovaného z projektovej dokumentácie, ktorú si vyţiadalo z odboru ţivotného prostredia, nakoľko nebola v evidencii ţalovaného, ţe vybudovanie kanalizačných prípojok nebolo súčasťou ani zmluvy o dielo ani projektovej dokumentácie. Ţalobca pri vybudovaní 8 2Obdo/50/2013 kanalizačných prípojok postupoval svojvoľne bez dohody so ţalovaným ako s druhou zmluvnou stranou. Zároveň na základe ústnych informácií od občanov ţalovaného sa podarilo zistiť, ţe ţalobca za tú časť kanalizačných prípojok, ktoré vybudoval, vyúčtoval náklady na ich vybudovanie od občanov, ktorým vybudoval takéto kanalizačné prípojky a následne si tieto náklady uplatnil aj u ţalovaného, a to práve faktúrou, ktorá je zabezpečená vystavenou zmenkou, ktorá je predmetom tohto konania. Dovolateľ poukázal aj na skutočnosť, ţe predmetná kanalizácia vykazuje tak závaţné nedostatky, ţe do dnešného dňa nebola ani príslušnými orgánmi skolaudovaná a nie je moţné ju ani riadne uţívať. Preto ţalovaný uplatnil v rámci reklamácie u ţalobcu vady a nedostatky. Ţalobca na reklamáciu nereagoval do uplynutia zákonnej lehoty a ani do dňa podania dovolania. Dovolateľ mal za to, ţe vzhľadom na jeho argumentáciu, závaţné porušenia právnych predpisov ako i prebiehajúce trestné konanie, nie je moţné sa stotoţniť s právnym názorom, ţe kauza, ktorá stojí za zmenkou nie je v tomto prípade rozhodujúca. Nad rámec uvedeného dal do pozornosti dovolacieho súdu aj tú skutočnosť, ţe úhrada súdneho poplatku vo výške 2 557 eur predstavuje poloţku, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní rozpočet ţalovaného. Zaviazanie k úhrade súdneho poplatku v takejto výške by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť rozpočet obce a jej hospodárenie, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu plnenia si základných povinností a úloh obce v zmysle zákona o obecnom zriadení. Z uvedených dôvodov povaţoval ţalovaný svoje dovolanie za opodstatnené a dostatočne preukazujúce, ţe súd prvého stupňa ako aj súd odvolací nesprávne právne posúdili predmetnú vec.
dovolateľa sú podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku splnené nielen z dôvodu, ţe kauza, ktorá stojí za zmenkou je rozhodujúca, ale aj z dôvodu reálnej hrozby ohrozenia plnenia si základných povinností a úloh obce v zmysle zákona o obecnom zriadení, čím by bol ohrozený verejný záujem obce a jej obyvateľov. Súčasťou dovolania bola i ţiadosť ţalovaného o odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. K dovolaniu ţalovaného sa ţalobca nevyjadril. 9 2Obdo/50/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) prejednal dovolanie ţalovaného a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je dôvodné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
1 písm. a/, b/ O. s. p. skúmať uznesenie odvolacieho súdu len z hľadiska, či spočíva na správnom právnom posúdení veci. Rozhodnutím odvolacieho súdu o pripustení dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu výroku je preto vymedzený i dovolací dôvod. Dovolanie nemoţno odôvodniť inak neţ s poukazom na dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a to len vo vzťahu k tej právnej otázke, na riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu. V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho uznesenia zaloţil prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p., keď vo svojom potvrdzujúcom uznesení vyslovil jeho prípustnosť, a to na riešenie otázky zásadného právneho významu vymedzenej odôvodnením uznesenia. Znamená to, ţe dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétnej otázke, pre ktorú dovolanie bolo pripustené. Dovolací súd preto 10 2Obdo/50/2013 v dovolacom konaní skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu len vo vzťahu k tejto otázke. V prejednávanej veci ţalovaný namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod
2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej moţnosti preskúmať správnosť záveru, „ţe pre oslobodenie obce od súdneho poplatku nestačí, aby verejný a spoločenský záujem ako dôvod na osobné oslobodenie obce od súdneho poplatku sa prejavil, resp. vyplýval len z kauzálneho vzťahu, ktorý je v dôsledku abstraktnosti zmenky od zmenkového vzťahu nezávislý“.
1 zák. č.71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov.
1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. V zmysle poznámky č. 5 k poloţke 1 sa
poloţky 1 písmena a/ platí poplatok pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, pri návrhu na vydanie zmenkového (šekového) platobného rozkazu.
rovnakej 11 2Obdo/50/2013 sadzby sa platí poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému rozkazu, za odpor proti európskemu platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe podaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniká účastníkovi, ktorý námietky podal povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, ak neboli námietky zamietnuté. Uvedené sa nepouţije, ak je účastník osobne alebo vecne oslobodený od súdnych poplatkov. V ustanovení § 4 zák. č. 71/1992 Zb. je upravené oslobodenie od súdnych poplatkov. V odseku 1 tohto ustanovenia sú uvedené súdne konania (právne veci), na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. V ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sú osoby a inštitúcie, ktorého sú bez ohľadu na konanie, ktoré prebieha vţdy oslobodené od súdneho poplatku.
2 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení: obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe obce sú od poplatku oslobodené v konaniach vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bliţšie neustanovuje čo sa má pre účely poplatkového úkonu povaţovať za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Postavenie obcí upravuje zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), ktorý v § 1 ods. 1 a 2 charakterizuje obec ako samostatný územný samosprávny a právny celok Slovenskej republiky, ktorá za podmienok ustanoveným zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f/ a g/ zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, ţe obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu a údrţbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce; zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene 12 2Obdo/50/2013 a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu. Zákon č. 369/1990 Zb. v § 8 ods. 2 ustanovuje, ţe majetok obce slúţi na plnenie úloh obce. Hospodárenie s majetkom obce bliţšie vymedzuje ustanovenie § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré v ods. 2 ukladá obci povinnosť jej majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Obec je povinná udrţiavať a uţívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneuţitím, pouţívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, viesť majetok v účtovníctve
osobitného predpisu. Z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. vyplýva, ţe majetok obce moţno pouţiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Zákon tu teda neustanovuje len jediný účel pouţitia majetku. Odlišuje verejný účel pouţitia majetku obce od účelu slúţiacemu podnikateľskej činnosti a výkonu samosprávy obce. Na účely zákona č. 71/1992 Zb. pri vyrubovaní súdneho poplatku treba v zmysle uvedeného ustanovenia prihliadať na aký účel je majetok obce pouţitý. Verejný záujem vzhľadom na uvedené moţno charakterizovať ako verejný prospech, verejné blaho, verejné potreby obce. Ide o záujem, ktorý je na prospech všetkých obyvateľov obce, resp. slúţi na uspokojovanie potrieb obyvateľov obce. Spravidla pôjde o majetok, ktorí môţu vyuţívať obyvatelia danej obce. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, ţe zákon č. 369/1990 Zb. v ustanovení § 4 charakterizuje, čo sa rozumie samosprávou obce a v tomto ustanovení pod písmenom g/ demonštratívnym spôsobom vypočítava, čo sa rozumie pod zabezpečovaním verejnoprospešných sluţieb (o. i. odvádzanie odpadových vôd). O verejný záujem nepôjde, ak sa týka majetku, ktorí slúţi len obecnému úradu alebo starostovi obce a ktorý nepokrýva potreby obyvateľov obce. Môţe ísť napr. o majetok ktorý v zmysle § 8 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. slúţi na podnikateľské účely obce alebo na výkon samosprávy. V konaniach, v ktorých predmetom sporu bude takýto majetok, ktorý neslúţi priamo na uspokojovanie verejných potrieb obyvateľov obce nemoţno povaţovať obec za oslobodenú od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaným na Okresný súd Ţilina 14. februára 2011 domáhal proti ţalovanému zaplatenia zmenkovej pohľadávky vo výške 42 477,93 eur s príslušenstvom zo zmenky vystavenej obcou Č. dňa 14. decembra 2010 na sumu 42 477,93 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe ţalovaný si objednávkou č. 18/2004 u ţalobcu objednal montáţ 13 2Obdo/50/2013 kanalizačných prípojok vrátane domovej šachty. Ţalobca objednané práce vykonal a ţalovanému vystavil za tieto práce faktúru č. 17/2010 z 12. novembra 2010 na sumu 42 477,93 eur so splatnosťou 14. decembra 2010. Ţalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Dňa 18. novembra 2010 ţalovaný písomne uznal dlh a spôsob jeho platenia a zároveň na zabezpečenie predmetnej pohľadávky ţalovaný vystavil v prospech ţalobcu zmenku na sumu 42 477,93 eur. Splatnosť dlhu
zmenky nastala
Občianskeho zákonníka“ z
dovolacieho súdu však odvolací súd opomenul, ţe abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo V 9/2007). Z tohto dôvodu aj pre rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku v zmenkovom konaní je kauzálny vzťah právne relevantný. V predmetnom konaní ide o vlastnú zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečuje pohľadávku ţalobcu vo výške 42 477,93 eur za práce objednané ţalovaným a vykonané ţalobcom. Išlo o montáţ kanalizačných domových prípojok na stavbe „Kanalizácia obce Č.“. Uvedené je zrejmé zo ţaloby a z pripojených dôkazov k ţalobe, najmä : objednávka č. 18/2004 z 24. marca 2004, faktúra č. 17/2010 z 12. novembra 2010, krycí list čerpania, súpis 14 2Obdo/50/2013 výkonov čerpania s výkazom výmer, uznanie dlhu a spôsob jeho splatenia uzatvorený
Ú Č. Z uvedeného vyplýva, ţe v danom prípade bol ţalobcom preukazovaný aj právny dôvod vystavenia zmenky, resp. kauzálny vzťah. Dovolateľ taktieţ vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a rovnako aj vo svojom dovolaní vychádzal z tohto kauzálneho vzťahu pri uplatňovaní relatívnych námietok kauzy. Je teda zrejmé, ţe kauzálny vzťah vymedzil ţalobca v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a rovnako aj ţalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a v podanom dovolaní, ktorý kauzálny vzťah sa premieta aj do charakteru zmenky. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd pri rozhodovaní o oslobodení ţalovaného od poplatkovej povinnosti prihliadnuť aj na dôvod vzniku zmenky ako zabezpečenia pohľadávky a nebrať do úvahy len abstraktný charakter zmenky. V danom prípade zmenka zabezpečovala pohľadávku za montáţ kanalizačných domových prípojok na stavbe „Kanalizácia obce Č.“. Montáţ kanalizačných domových prípojok na stavbe „Kanalizácia obce Č.“ s poukazom na výklad uvedený vyššie moţno zaradiť medzi veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. Ide o potreby všetkých obyvateľov obce a rovnako to vyplýva aj z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., kde zabezpečovaním verejnoprospešných sluţieb sa myslí aj odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp. Preto je obec v tomto konaní oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd vec nesprávne právne posúdili, keď v konaní o nároku zo zmenky v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. rozhodli o poplatkovej povinnosti obce za podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky. Obec je v konaní o nároku zo zmenky oslobodená od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb., ak je kauzálny vzťah v konkrétnom prípade vymedzený a vyplýva z neho, ţe ide o vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. 15 2Obdo/50/2013 Vzhľadom na uvedené, dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 a ods. 4 O. s. p. zmenil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 30. apríla 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.