Najvyšší súd 2 Sžo 169/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. C., zastúpeného JUDr. E. J., advokátom, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-138/DI-SK-2009 zo dňa 8. januára 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 12/2010-32 zo dňa 29. marca 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 12/2010-32 zo dňa 29. marca 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRP-138/DI-SK-2009 zo dňa 8. januára 2010 ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORP-1223/DI-Pr-09 zo dňa 20. októbra 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 2 2 Sžo 169/2010 O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný správny orgán rozhodol v odvolacom konaní tak, ţe rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č. ORP-1223/DI-Pr-09 zo dňa 20. októbra 2009 v priestupkovej veci zmenil tak, ţe vo výroku odsek 2 riadok 10 a 11 vypúšťa znenie: „JUDr. M. C. týmto svojim konaním porušil § 22 ods. 2, 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i), § 137 ods. 2 písm.
- c)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ a nahrádza znením: „JUDr. M. C. týmto svojim konaním porušil § 22 ods. 2, 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), 137 ods. 2 písm.
- c)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ a v odôvodnení na strane 2 odsek 3 riadok 1 a 2 vypúšťa znenie: „Uvedeným konaním JUDr. M. C. porušil ustanovenie § 22 ods. 2, 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), § 137 ods. 2 písm.
- c)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. V ostatných častiach zostáva predmetné rozhodnutie nezmenené. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil so závermi ţalovaného, ţe prvotným impulzom vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21.06.2009 o 11,55 hod. na čerpacej stanici pohonných hmôt S. v N., bola nesprávna technika jazdy vodiča – ţalobcu tak, keď pri cúvaní ţalobcu s jeho vozidlom došlo k zráţke vozidla s odstaveným motorovým vozidlom továrenskej značky F. F. ev. č. N., ktoré odparkoval vodič E. M. Taktieţ krajský súd poukázal na to, ţe zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, ţe ţalobca ako vodič z vozidla nevystúpil, z miesta dopravnej nehody odišiel a dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, v dôsledku čoho ţalovaný vyvodil záver, ţe ţalobca svojim konaním sa dopustil porušenia povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. a), d),
- e)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon). Krajský súd taktieţ poukázal na definíciu cestnej 3 2 Sžo 169/2010 premávky vymedzenej v § 2 ods. 1 zákona a taktieţ dospel k záveru, ţe vykonaným dokazovaním v administratívnom konaní bolo preukázané spáchanie priestupku ţalobcom podľa § 22 ods. 2, 3 a § 137 ods. 2 písm.
- c)zákona, a to na tom skutkovom základe, ako to uviedli v rozhodnutiach oba správne orgány. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe krajský súd sa vo svojom rozsudku nezaoberal váţnymi procesnými chybami v postupe správnych orgánov, ktoré majú za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Poukázal na znenie ustanovenia § 47 ods. 1, 3 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pričom podľa ţalobcu ţalovaný svojim postupom nahradil v odvolacom konaní časť rozhodnutia prvostupňového orgánu a zvyšnú časť nepotvrdil ale nechal „nezmenenú“ a taktieţ ţalobca poukázal v zmysle judikatúry najvyššieho súdu na to, čo sa rozumie pod zmenou rozhodnutia správneho orgánu , keď sa oprel o skutočnosť, ţe účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení a ţe ţalobca nepreukázal svoju totoţnosť inému účastníkovi nehody (pravdepodobne mal na mysli § 66 ods. 6 zákona), avšak takýto záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním ako aj so zmenou rozhodnutia v odvolacom konaní. Na zistenie, či došlo ku škode splnomocnil ţalobca svoju manţelku, čo potvrdil aj správny orgán, keď poukázal na to, ţe zákon výslovne nezakazuje splnomocniť na tento úkon inú osobu, a teda v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR tak mohol urobiť a ak by aj bol spôsobil nejakú škodu, o čom vtedy nemohol mať vedomosť, tak zákon preto predpokladá postup podľa § 66 ods. 6, kedy by prostredníctvom poisťovne (nie polície) vysporiadal všetky náleţitosti, čo sa aj neskôr stalo. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe auto poškodené nemalo ţiadne viditeľné stopy po nehode a nemalo ani pokrčenú tzv. „ŠPZ“ a to ţe malo prísť k nejakej skrytej škode nemohol ţalobca a ani jeho manţelka z obhliadky vozidiel zistiť, keďţe na to nemajú odborné vedomosti a na oboch autách neboli viditeľné škody, pričom nehoda sa stala pri minimálnej rýchlosti, čo je vidieť aj zo záznamu kamier. Aţ po oboznámení sa s vecou vyjadril ţalobca ľútosť nad pravdepodobne spôsobenou škodou a plne spolupracoval s poisťovňou na likvidácii škody, pričom podľa ţalobcu doteraz chýba 4 2 Sžo 169/2010 skutočné vyčíslenie škody na poškodenom vozidle a či poisťovňa túto škodu uznala, a teda či poškodenie vozidla nemohlo vzniknúť skôr alebo iným spôsobom, a preto závery správneho orgánu boli predčasné, s čím sa krajský súd taktieţ nevysporiadal. Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil, keď poukázal na dôvody svojho druhostupňového správneho rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, ţe viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení v ustanovení § 77 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. 5 2 Sžo 169/2010 V ustanovení § 59 Správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vykonaná zmena rozhodnutia, keď ţalovaný upravil text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku rozhodnutia v predmetnej priestupkovej veci zmenil text rozhodnutia tak, ţe vo výroku odsek 2 riadok 10 a 11 vypustil znenie: „JUDr. M. C. týmto svojim konaním porušil ...“ a nahradil znením: „JUDr. M. C. týmto svojim konaním porušil ...“ je v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva v rozpore so zákonom, na ktorú skutočnosť poukazuje i ţalobca v dôvodoch svojho odvolania, a takáto zmena výroku rozhodnutia, ako bola vykonaná v odvolacom správnom rozhodnutí, spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia. Ţalovaný správny orgán si totiţ neuvedomil, ţe ako odvolací orgán môţe konať iba vo vlastnom mene a príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia odvolací správny orgán musí nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Nemôţe teda ako odvolací orgán konať v mene prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ţalovaný, hoci mysliac v dobrom vykonať zmenu prvostupňového rozhodnutia, táto zmena má skôr povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia neţ jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59 správneho poriadku. Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. 6 2 Sžo 169/2010 Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, ţe ţalobcovi v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd v tom, ţe k zmene rozsudku krajského súdu a zrušení rozhodnutí správnych orgánov vydaných v inštančnom postupe došlo v dôsledku formálneho pochybenia ţalovaného pri vypracovaní odvolacieho správneho rozhodnutia, na kto ré pochybenie musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej povinnosti. Predmetné pochybenia však ani sám ţalobca vo svojom ţalobnom návrhu ako i v odvolaní proti rozsudku krajského súdu absolútne nenamietal, pričom námietky ţalobcu vo vzťahu k výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu smerovali prakticky iba k tej časti výroku, ţe odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku svojim postupom zvyšnú časť výroku prvostupňového správneho rozhodnutia nepotvrdil ale nechal „nezmenenú“. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe nemohol sa stotoţniť s tvrdením ţalobcu, ţe by správny orgán vo veci nevykonal ústne pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise ţalovaného svedčia o opaku. Týmito argumentmi ţalobcu ako i ďalšími sa však správne orgány budú zaoberať v ďalšom priebehu správneho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 20. októbra 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová