← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 2 Obdo/75/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I., právne zastúpeného J., proti ţalovanému: K., právne zastúpenému J., v konaní o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 35Cb/7/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. augusta 2013 č. k. 4Cob/68/2012-310, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  2. augusta 2013 č. k. 4Cob/68/2012-310 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II. medzitýmnym rozsudkom zo dňa
  4. 2012 č. k. 35Cb/7/2005-284 vyslovil, ţe nárok ţalobcu na náhradu škody z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo č. 7015/95 ţalovaným listom zo dňa
  6. 1996 je daný. Súčasne uviedol, ţe o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 35Cb/26/1998 uplatnil B. proti I. nárok na vrátenie poskytnutej zálohy podľa zmluvy o dielo, ktorú účastníci konania uzavreli
  9. V tomto konaní ţalovaný I. podal vzájomný návrh a ţiadal, aby mu B. zaplatil 996 815 Sk s príslušenstvom. B. vzal svoju ţalobu o zaplatenie 500 000 Sk s príslušenstvom späť pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok I. 2 Obdo/75/2013 2 pre nedostatok majetku. Súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 500 000 Sk s príslušenstvom zastavil a vzájomný návrh I. vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 35Cb/7/
  10. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, ţe účastníci konania uzavreli dňa
  12. 1995 zmluvu o dielo č. 7015/95, ktorej predmetom bolo zhotovenie podkrovných bytov v domoch na U. podľa projektovej dokumentácie zhotovenej na základe zadania B. ako objednávateľa diela. Ţalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa
  14. 1995 s I. zmluvu o dielo č. 6/95 o dodávke projektových prác. Podľa článku IV zmluvy o dielo účastníkov konania mal zhotoviteľ zabezpečiť obstaranie rozhodnutí potrebných pre stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia. O. dňa
  16. 1996 v konaní č. ÚRaSSS-212-2/96-Za prerušil konanie vo veci navrhovateľa B. o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu podkrovných bytov na U. a uloţil B., aby v lehote 60 dní doplnil potrebné listiny. Na jednaní B. so zástupcami dodávateľských firiem podkrovných bytov, ktoré sa uskutočnilo
  18. 1996 zástupca ţalobcu informoval o prerušení konania K. Ţalovaný mal záujem ukončiť zmluvu so ţalobcom dohodou, jeho návrh však ţalobca neakceptoval. Následne listom z
  20. 1996 ţalovaný vyzval ţalobcu na predloţenie platného stavebného povolenia a kompletnej projektovej dokumentácie do
  22. 1996 a vyzval ho na vyjadrenie, či súhlasí s dokončením podkrovných bytov z vlastných prostriedkov. Podaním zo dňa
  24. 1996 ţalovaný od zmluvy o dielo odstúpil pre podstatné porušenie zmluvných povinností a pre nezapočatie prác, na ktoré ţalobca prevzal zálohu. K. v konaní sp. zn. ŢP-212/96/10/96-Za rozhodnutím z
  26. 1996 konanie vo veci navrhovateľa B. o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu podkrovných bytov na U. v K. zastavil. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 373 a § 376 Obchodného zákonníka a pri posudzovaní základu ţalobcom uplatneného nároku vychádzal najmä z odstúpenia od zmluvy o dielo právnym predchodcom ţalovaného listom z
  29. S poukazom na výpovede svedkov a uznesenie mestského zastupiteľstva o zastavení realizácie projektu výstavby bytov mal za to, ţe odstúpenie od zmluvy bolo zo strany právneho predchodcu ţalovaného účelové, v snahe zbaviť sa plnenia zmluvných povinností z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov Mesta K. Zdôraznil, ţe o zámere právneho predchodcu ţalovaného svedčí aj obsah zápisnice z jednania s dodávateľskými firmami dňa
  31. 1996, jednania o moţnostiach financovia výstavby dodávateľmi a tieţ návrh dohody o zániku zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe za tohto stavu vyzval právny predchodca ţalovaného ţalobcu listom zo dňa
  33. 1996 2 Obdo/75/2013 3 na predloţenie stavebného povolenia, hoci vedel, ţe príslušný stavebný úrad prerušil stavebné konanie a pred rozhodnutím stavebného úradu listom zo dňa
  35. 1996 od zmluvy odstúpil. Nemohol pritom vedieť, či ţalobca svoju povinnosť zabezpečiť stavebné povolenie splní alebo nesplní, pričom lehota na zabezpečenie stavebného povolenia nebola zmluvne dohodnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, ţe neboli splnené zákonné ani zmluvné podmienky na odstúpenie od zmluvy a ak právny predchodca ţalovaného od zmluvy odstúpil, konal protiprávne. Konaním právneho predchodcu ţalovaného vznikla ţalobcovi škoda, ktorá súvisí s vynaloţením nákladov potrebných na realizáciu plánovanej stavby a ušlý zisk. Základ nároku ţalobcu na náhradu škody povaţoval súd prvého stupňa za dôvodný a ţalobe čo do základu vyhovel medzitýmnym rozsudkom, vzhľadom na rozsiahle dokazovanie výšky škody. Námietku premlčania vznesenú ţalovaným súd prvého stupňa nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe k odstúpeniu od zmluvy došlo
  37. 1996 a ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody na súde vzájomným návrhom v konaní sp. zn. 35Cb/26/1998 dňa
  39. 2000, teda v štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým rozhodnutím zo dňa
  41. 2013 č. k. 4Cob/68/2012-310 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd poukázal na § 373 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe v danej veci ţalovaný ako objednávateľ odstúpil podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy o dielo uzavretej so ţalobcom pre podstatné porušenie zmluvných povinností, pretoţe aj napriek opakovanej výzve nezapočal práce, na ktoré prevzal zálohu. Ţalobca v konaní nepoprel, ţe odstúpenie od zmluvy prevzal, vzal ho na vedomie a platnosť odstúpenia od zmluvy nenapadol na súde samostatnou ţalobou. V konaní však spochybňoval dôvodnosť odstúpenia od zmluvy ţalovaným tvrdiac, ţe z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, preto mal súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku posúdiť, či ţalovaný platne odstúpil od zmluvy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o dielo si účastníci konania nedohodli dokedy má ţalobca ako zhotoviteľ dielo ukončiť, dohodli si len lehotu na ukončenie etáp (podkrovných bytov na jednotlivých obytných domoch) od vydania stavebného povolenia. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca informoval ţalovaného aj písomne o postupe pri vybavovaní stavebného povolenia (list zo
  43. 1995). V rozhodnutí zo dňa
  45. 1996 O. uviedol, ţe dňa
  47. 1996 ţalovaný ako stavebník (§ 58 zákona č. 50/1976 2 Obdo/75/2013 4 Zb. o stavebnom poriadku) podal ţiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre podkrovné byty na U. Týmto rozhodnutím stavebný úrad prerušil konanie na 60 dní, pretoţe stavebník nepredloţil všetky potrebné doklady a súčasne označil dokumenty, ktoré má v tejto lehote doloţiť s upozornením, ţe inak stavebné konanie zastaví. Odvolací súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe povinnosť doloţiť potrebné dokumenty pre vydanie stavebného povolenia vyplývala z rozhodnutia stavebného úradu pre ţalovaného ako stavebníka. Ţalovaný totiţ nesplnomocnil ţalobcu, aby ho zastupoval v konaní pred stavebným úradom tak ako splnomocnil spoločnosť P. v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavby - Nadstavba bytového domu a parkoviska na ul. P. Vo vzťahu k stavebnému úradu teda povinnosť zabezpečiť potrebné dokumenty prináleţala ţalovanému, preto poskytnutie súčinnosti z jeho strany bolo rozhodujúce aj pre splnenie dohodnutej zmluvnej povinnosti ţalobcom. Odvolací súd zdôraznil, ţe predmetné rozhodnutie stavebného úradu bolo doručené právnemu predchodcovi ţalovaného, ktorý vzápätí na deň
  49. 1996 zvolal jednanie so zástupcami dodávateľských firiem na podkrovné byty. Niektorí z dodávateľov mali uţ v tom čase vydané stavebné povolenia a čakali len na odovzdanie staveniska ţalovaným. Na tomto jednaní štatutárny zástupca objednávateľa konštatoval, ţe na základe zmlúv o dielo nebolo plnené, a preto od nich moţno odstúpiť. Vyzval dodávateľov, aby mu do
  51. 1996 oznámili, či sú ochotní dofinancovať výstavbu podkrovných bytov z vlastných prostriedkov. Následne dňa
  53. 1996 ţalovaný jednal so ţalobcom o ukončení zmluvy o dielo a listom zo dňa
  55. 1996 mu zaslal návrh dohody o odstúpení od zmluvy o dielo a majetkovom vyrovnaní. Nesúhlas s takýmto postupom vyjadril ţalobca v liste zo dňa
  57. 1996 z dôvodu, ţe pri majetkovom vyrovnaní ukončenej zmluvy sa neprihliada na jeho ušlý zisk. Ţalovaný reagoval listom zo dňa
  59. 1996, v ktorom vyzval ţalobcu na predloţenie platného stavebného povolenia a kompletnej projektovej dokumentácie do
  61. 1996, súčasne ho oboznámil s uznesením Mestského zastupiteľstva zo dňa
  63. 1996, ktoré súhlasilo s výstavbou podkrovných bytov pomocou financovania dodávateľmi výstavby a vyzval ţalobcu, aby sa vyjadril k realizácii diela za tejto podmienky. Podľa odvolacieho súdu samotné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti a z tohto dôvodu nemôţe ani jedna zmluvná strana uplatňovať nárok na náhradu škody, pretoţe odstúpenie od zmluvy je právom účastníka záväzkového vzťahu z dôvodov stanovených v Obchodnom zákonníku, v zmluve, prípadne v inom zákone ukončiť zmluvný vzťah. Ak však došlo k porušeniu zmluvy pred odstúpením od zmluvy, zánik zmluvy 2 Obdo/75/2013 5 v dôsledku odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán nemá vplyv na právo dotknutej zmluvnej strany domáhať sa náhrady škody vzniknutej jej porušením zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný vyzval ţalobcu na predloţenie stavebného povolenia v čase, kedy mu ako stavebníkovi bolo známe, ţe plynie lehota určená stavebným úradom na doplnenie dokladov pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom časť dokladov mal doloţiť aj ţalovaný a v čase, kedy vedel o tom, ţe ako objednávateľ nemá moţnosť plniť povinnosti zo zmluvy o dielo, pretoţe sa u neho zmenili podmienky financovania so zásadným dopadom na zmluvu o dielo uzavretú so ţalobcom. Preto sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe úkony, ktorými ţalovaný vyzýval ţalobcu na plnenie povinností zo zmluvy o dielo boli len formálne a smerovali k ukončeniu zmluvného vzťahu z príčin, ktoré by mohol pričítať druhej zmluvnej strane. Takýto výkon práva aj keď by bol formálne v súlade so zákonom je podľa odvolacieho súdu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto podľa § 265 Obchodného zákonníka nepoţíva právnu ochranu. Odstúpenie od zmluvy ţalovaným je v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka a je prejavom protiprávneho konania ţalovaného, pretoţe neplatným odstúpením zo dňa
  65. 1996 ukončil zmluvu o dielo. Vzhľadom na to, ţe ţalobca v konaní preukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon zo strany ţalovaného, vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla práve neplatným odstúpením ţalovaného od zmluvy, teda preukázal aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu rozhodol správne, keď vyslovil medzitýmnym rozsudkom, ţe je daný nárok ţalobcu na náhradu škody, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe na podanie ţalovaného z
  67. 2012, ktorým boli rozšírené odvolacie dôvody neprihliadol, nakoľko bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Zároveň odvolací súd zdôraznil, ţe o ţalovaným vznesenej námietke premlčania rozhodne súd prvého stupňa v ďalšom konaní, keďţe predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o základe uplatneného nároku. 2 Obdo/75/2013 6 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie odôvodnené v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe svojím podaním z
  69. 2012 rozširoval odvolacie dôvody. Z toho dôvodu nebol dôvod na to, aby odvolací súd neprihliadal na vyjadrenie ţalovaného zo dňa
  71. 2012, čím sa ţalovanému postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný dodal, ţe nerozširoval odvolacie dôvody, keďţe neuviedol ţiadny iný odvolací dôvod z taxatívne uvedených dôvodov v ust. § 205 ods. 2 O. s. p. Ţalovaný v dovolaní poukázal na to, ţe ţalobca predmetné odstúpenie od zmluvy ani po jeho doručení ani v priebehu celého súdneho konania nijakým spôsobom fakticky ani právne nespochybňoval, čím podľa ţalovaného konkludentne ţalobca potvrdil jeho dôvodnosť a oprávnenosť a najmä potvrdil existenciu podstatného porušenia zmluvných povinností z jeho strany. Preto pokiaľ ţalobca akceptoval odstúpenie od zmluvy zo strany ţalovaného pre podstatné porušenie jeho zmluvných povinností, nemôţe sa domáhať náhrady škody od ţalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy práve pre porušenie jeho zmluvných povinností. V tejto súvislosti ţalovaný zdôraznil, ţe podaním zo dňa
  73. 1996 ţalovaný odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej účastníkmi konania dňa
  75. 1995 z dôvodu podstatného porušenia povinnosti ţalobcu. Následne sa na súde domáhal zaplatenia sumy 500 000 Sk s príslušenstvom z titulu nevrátenia peňaţných prostriedkov ţalovaným poskytnutých ako záloha na základe predmetnej zmluvy o dielo. Aţ po podaní ţaloby o vrátenie poskytnutej zálohy si ţalobca vzájomným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená porušením povinnosti ţalovaného. Podľa ţalovaného súd bez podania ţaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a bez toho, aby ţalobca namietal neplatnosť odstúpenia odvíjal svoj nárok na náhradu škody z neplatného odstúpenia od zmluvy, vyhlásil neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Ţalovaný poukázal na § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastáva na návrh účastníka a vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa ţalovaného, ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by sa domáhal od ţalovaného splnenia tých jeho zmluvných povinností, ktoré mal tento zo zmluvy porušiť a nebolo preukázané porušenie ţiadnej právnej povinnosti, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody. Rovnako sa ţalobca nikdy a nijakým spôsobom nedomáhal, aby mu ţalobca umoţnil realizovať plnenie jeho povinností zo zmluvy o dielo, najmä povinnosť zhotoviť dohodnuté dielo, čo podľa ţalovaného preukazuje nedôvodnosť ţaloby a zakladá dôvod na jej zamietnutie. Ţalovaný dodal, ţe sa nestotoţňuje ani s názorom súdu prvého 2 Obdo/75/2013 7 stupňa, podľa ktorého bolo odstúpenie od zmluvy dané predčasne. Odstúpenie od zmluvy bolo zo strany ţalovaného dané aţ vyše mesiaca po uplynutí lehoty, na ktorú bolo stavebné konanie prerušené a po tom, čo ţalobcu na splnenie jeho povinností vyzval a tento svoje povinnosti nesplnil. Odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaný vidí aj v nedostatočnom (resp. ţiadnom) odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k odôvodnenej námietke premlčania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/08 a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, ţe podľa nálezu Ústavného súdu SR z
  76. decembra 2007 sp. zn. II. ÚS 102/07-37 je posúdenie námietky premlčania vznesenej účastníkom občianskeho súdneho konania v súdnom konaní obranou, ktorá má pre vec podstatný význam a s ktorou je všeobecný súd povinný sa vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ţalovaný má za to, ţe krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s jeho námietkou premlčania ţiadnym spôsobom nevysporiadal s dôrazom na skutočnosť, ţe nenamietal premlčanie len časti ţalobcom uplatneného nároku, ale celého nároku, nakoľko nárok na náhradu škody ţalobca neodvíja z neplatného odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu údajného porušenia povinnosti ţalovaným, ktoré malo nastať ešte pred odstúpením od zmluvy, t. j. aj premlčacia lehota začala plynúť skôr ako
  79. Ţalovaný uviedol, ţe vzniesť námietku premlčania je moţné kedykoľvek v priebehu konania aţ do jeho právoplatného skončenia, teda aj v odvolacom konaní, pričom námietku premlčania uplatnenú aţ v odvolacom konaní nemoţno povaţovať za novú skutočnosť v zmysle ust. § 205a O. s. p. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
  81. 2005 sp. zn. 33Odo/631/2004). Rovnaký názor je zaujatý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z
  83. 2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009 s tým, ţe otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vţdy ako primárnou otázkou a aţ následne meritórne posudzovať nárok uplatnený ţalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  85. 2008 sp. zn. 1MObdo/1/2007). Uvedené podľa ţalovaného platí aj pri nárokoch na náhradu škody, čo potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  87. 2008 sp. zn. 4Cdo/237/
  88. V dovolaní ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe odvolací súd sa v konaní nezaoberal ani s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu, ktorú vzniesol ţalovaný na pojednávaní dňa
  90. 2012 a taktieţ vo vyjadrení ţalovaného zo dňa
  93. Nakoľko ţalobca uzatváral zmluvu o dielo ako fyzická osoba - podnikateľ a aj vzájomný návrh na náhradu škody podával ako fyzická osoba - podnikateľ, podľa názoru ţalovaného mal súd v zmysle 2 Obdo/75/2013 8 ust. § 103 a 107 ods. 1 O. s. p. prihliadať na skutočnosť, ţe ţivnostenské oprávnenie ţalobcovi zaniklo dňa
  96. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v K. z
  98. 2001 sp. zn. 6K 206/01, ktorým návrh navrhovateľa - dlţníka: I. o vyhlásenie konkurzu na majetok dlţníka pre nedostatok majetku zamietol. Ţalovaný má za to, ţe súd prvého stupňa ani odvolací súd sa vo svojich rozsudkoch s uplatnenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu vôbec nezaoberali, z ktorého dôvodu povaţuje ţalovaný medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočné odôvodnený a tým aj za nepreskúmateľný. Ţalovaný je toho názoru, ţe aktívnu legitimáciu ţalobcu by vedel preukázať návrhom na vyhlásenie konkurzu, ale keďţe ţalovaný nie je oprávneným nahliadnuť do konkurzného spisu ţiadal odvolací súd, aby si za účelom preukázania aktívnej legitimácie ţalobcu vyţiadal predmetný konkurzný spis v právnej veci vedenej pod sp. zn. 6K 206/01, čo však krajsky súd neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ţalovaný navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa mení tak, ţe ţaloba sa zamieta a ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania. Alternatívne ţalovaný navrhuje, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu Košice. Podľa ţalobcu, ţalovaný nebol v súlade so zákonom oprávnený rozširovať odvolacie dôvody, keďţe podanie bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Preto sa odvolací súd celkom oprávnene v rozhodnutí nevysporiadával so skutočnosťami nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a námietky premlčania, ktoré v pôvodnom odvolaní ţalovaný vôbec nespomenul. Bez ohľadu na túto skutočnosť ţalobca konštatoval, ţe ako námietka premlčania tak i námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane sú nepodloţené, neodráţajú skutkový ani právny stav prejednávaného sporu a sú ţalovaným prezentované účelovo pre ďalšie preťahovanie súdneho konania. Podľa ţalobcu námietka premlčania by v kaţdom prípade musela byť súdom zamietnutá, keďţe ţalobný nárok bol uplatnený dňa
  100. 2000 vzájomným návrhom ţalobcu v rámci pôvodného konania vedeného pred Okresným súdom Košice II. sp. zn. 35Cb/26/98, pričom vznik škody je datovaný ku dňu
  102. 1996, teda v rámci zákonnej 2 Obdo/75/2013 9 štvorročnej premlčacej doby s tým, ţe ţalovaný nesprávne uzatvára, ţe okamih vzniku škody je potrebné datovať k momentu porušenia zmluvnej povinnosti z jeho strany. Táto celkom nesprávna interpretácia zákona podľa ţalobcu opomína základnú skutočnosť, ţe odstúpenie ţalovaného od zmluvy nebolo uskutočnené ako skonštatovali v prebiehajúcom konaní súdy na základe zákonných ani zmluvných dôvodov a ako také bolo realizované neoprávnene. Preto nemoţno odstúpenie od zmluvy definovať ako zákonné vyuţitie práva účastníka zmluvného vzťahu, ale práve ako protiprávny úkon, ktorý zakladá druhej strane nárok na náhradu škody. Vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalobca ďalej uviedol, ţe na aktívnu vecnú legitimáciu pokiaľ ide o náhradu škody nemá vplyv ukončenie podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je ţalobca presvedčený, ţe nie je daný ţiaden dôvod pre označenie napadnutého rozsudku ako nedostatočne odôvodneného a nepreskúmateľného, nakoľko odvolací súd v potrebnom rozsahu vysvetlil prečo sa s námietkou premlčania a aktívnej vecnej legitimácie v konaní nezaoberal. Preto ţalobca ţiada, aby dovolací súd potvrdil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu ako vecne a skutkovo správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O. s. p. skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. 2 Obdo/75/2013 10 V zmysle ust. § 238 O. s. p. dovolanie je tieţ proti rozhodnutiu vydanému v procesnej forme rozsudku prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p. moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako 2 Obdo/75/2013 11 dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania – ţalovanému sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Naplnenie tejto vady ţalovaný vyvodzuje z nedostatočného (resp. ţiadneho) odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Ţalovaný namieta, ţe krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s jeho námietkou premlčania ţiadnym spôsobom nevysporiadal s dôrazom na skutočnosť, ţe nenamietal premlčanie len časti ţalobcom uplatneného nároku, ale celého nároku. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo podať, predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími 2 Obdo/75/2013 12 všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak, ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  103. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  104. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  105. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  106. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  107. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 2 Obdo/75/2013 13 Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená § 157 ods. 2 O. s. p. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti rozhodnutia musí odôvodnenie rozsudku slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia súdu. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalovaný v konaní okrem iného vzniesol námietku premlčania nielen časti, ale celého ţalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe s otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vţdy ako primárnou otázkou a aţ následne meritórne posudzovať nárok uplatnený ţalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  109. 2008 sp. zn. 1MObdo/1/2007). Totiţ pokiaľ by právo na náhradu škody mohlo byť premlčané, súd ţalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška 2 Obdo/75/2013 14 škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody by za týchto okolností bolo totiţ z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  111. 2008 sp. zn. 4Cdo/237/2007). Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí po konštatovaní, ţe základ nároku na náhradu škody je daný, uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný namietal premlčanie časti ţalobcom uplatneného nároku, s výškou škody vrátane vznesenej námietky premlčania sa vyporiada súd prvého stupňa v ďalšom konaní, keďţe predmetom tohto konania bolo len rozhodnutie o základe uplatneného nároku. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov je takýto záver odvolacieho súdu k ţalovaným vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku ţalobcu arbitrárny, zjavne ústavne prijateľným spôsobom neodôvodnený ako i bez posúdenia námietky premlčania, čo do základu nároku, predčasný. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 44/2011, podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť prečo ho povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť. Z uvedených dôvodov nemoţno rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovať za také, ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. 2 Obdo/75/2013 15 Dovolací súd preto rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.) sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  112. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave,
  113. apríla 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.