Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sdo/30/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. R. M., bytom Š. X., X. T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č.1/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa 24.03.2011 a o dovolaní ţalobcu proti uzneseniam Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- marca 2014, č. k. 21S/21/2011-78, s zo dňa
- novembra 2014, č. k. 20S/80/2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- marca 2014, č. k. 21S/21/2011-78 z a s t a v u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- novembra 2014, č. k. 20S/80/2014 v y l u č u j e na samostatné konanie. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline uznesením zo dňa
- marca 2014, č. k. 21S/21/2011-78 konanie zastavil. Návrh ţalobcu zo dňa 03.01.2014, doručený Krajskému súdu v Ţiline dňa 03.03.2014, na prerušenie konania vedeného na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 21S/21/2011, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2 1Sdo/30/2014 Ţalobca podal dovolanie proti rozhodnutiam Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- marca 2014, č. k. 21S/21/2011-78, a zo dňa
- novembra 2014, č. k. 20S/80/2014, ţiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 21S/21/2011 zistil, ţe dovolaním napadnutým uznesením zo dňa 19.3.2014 krajský súd konanie zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu nebolo podané odvolanie. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.
- Uznesením Krajského súdu v Ţiline zo dňa 19.3.2014, č. k. 21S/21/2011-78 bolo právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – ustanovujúcej správne súdnictvo. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie ţalobcu a dospel k záveru, ţe konanie o ňom treba zastaviť. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane pouţijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Súčasne zo ţiadneho ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve, pričom zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, ţe v danom prípade sa ţalobca proti uzneseniu krajského súdu ani neodvolal, čím sa predmetné uzneseniu súdu prvého stupňa stalo právoplatné. Z uvedeného plynie záver, ţe najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a 3 1Sdo/30/2014 teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania je prekáţkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. konanie vo veci zastavil, keďţe nemal právomoc konať vo veci samej. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, ako súladný so základným právom na súdnu ochranu. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania dôvodiac, ţe tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola zaloţená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu sťaţovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, ţe jeho sťaţnosť bola úspešná, ale zároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťaţovateľom, ţe do budúcna môţu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych veciach. Ústavný súd v uznesení zo
- februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 ale uviedol, ţe otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o 4 1Sdo/30/2014 zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, ţe citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné vyuţiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/
- Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08). Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania. 5 1Sdo/30/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 112 ods. 2 O.s.p. konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
- novembra 2014, č. k. 20S/80/2014 vylúčil na samostatné konanie. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretoţe konanie bolo zastavené a u ţiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- februára 2015 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alţbeta Šnóriková 6 1Sdo/30/2014