1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) k pozemku v katastrálnom území V., pozemnokniţná parcela (PKN) č. X. 2 8Sžr/20/2014 vedená v pozemnokniţnej (PKN) vloţke č. X., pretoţe neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním. Krajský súd dospel k záveru, ţe nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Právnu argumentáciu ţalobcov ohľadne toho, ţe si odvodzujú dobrú vieru od uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1994 a najmä z roku 1996, nepovaţoval za dôvodnú. Zo spisov správneho orgánu mal za preukázané, ţe ešte pred uzavretím v poradí prvej kúpnej zmluvy si pôvodný spoluvlastník pôvodnej PK parc. č. X. nechal zaznamenať svoje vlastnícke právo k tejto parcele a uţ vtedy len vo výmere 20 011 m2, ako to vyplývalo z identifikácie pripojenej k návrhu na záznam. Uţ v tom čase bol pôvodný vlastník zastúpený ţalobcom v
2 písm. d/ O. s. p.; nebol vyslovený právny názor v tom zmysle, ţe nárok ţalobcov by bol dôvodný. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ správa katastra v konaní ROEP nenavrhla zapísať ako vlastníka výkupcu v časti pôvodnej PK parc. č. X.
identifikácie z r. 1994, spracovateľ diela ROEP vychádzal z podkladov
1 Zákona. Skutočnosť, ţe eventuálne by neboli ako vlastníci zapísané konkrétne osoby, dávala týmto osobám moţnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia o schválení diela ROEP. Uvedené však môţu s úspechom namietať tretie osoby, nie však ţalobcova, pretoţe ich subjektívne práva by týmto rozhodnutím neboli dotknuté. Krajský súd tieţ uviedol, ţe zo skutkových okolností daného prípadu muselo byť ţalobcovi v 1. rade ako kupujúcemu zrejmé, ţe kupuje parcely oddelené geometrickým plánom z EKN parcely v konkrétnej výmere
identifikácie, kde bola výmera riadne uvedená, nie pozemnokniţnú parcelu. Výmera pozemku je
2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o KN“) záväzným údajom katastra nehnuteľností, pretoţe ide o geometrické určenie pozemku. O výmere nebolo medzi účastníkmi kúpnych zmlúv z r. 1994 a 1996 sporu, keďţe obe vychádzali k tejto výmery. Výmera bola riadne vyznačená aj na LV č. X., ktorý bol uţ od roku 1994 v katastri vedený. Skutkový omyl vo výmere neprichádzal do úvahy aj z toho dôvodu, ţe ţalobca v
3 O. s. p. Správny orgán pouţil pojem nespôsobilý predmet v nesprávnom význame, a to vo vzťahu k nesplneniu jednej z kumulatívnych podmienok pre vyhovenie návrhu na vydrţanie – dobromyseľnosti. 4 8Sžr/20/2014 Právne posúdenie správneho orgánu však bolo vyjadrené jednoznačne, a preto nemoţno uvaţovať, ţe k zamietnutiu ţiadosti ţalobcov by došlo z dôvodu, ţe by pozemok nebol spôsobilým predmetom vydrţania. O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe neúspešným ţalobcom ich náhradu nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ţalobcovia domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, ţe odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a ţalobcom prizná náhradu trov konania. Uviedli, ţe správny orgán ako aj krajský súd sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 1Sţr/121/2011 zo dňa 15.05.2012, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie ţalovanej, pričom poukázali na s. 10 odôvodnenia dotknutého rozsudku. Z tohto odôvodnenia mali za to, ţe splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe rozhodnutie a právne závery ţalovanej nevychádzali zo zisteného skutkového stavu. Ţalovaný svoje skutkové zistenia dokazovaním nedoplnil a právne závery nezmenil, okrem listín predloţených ţalobcami; nevykonal ţiadne dokazovanie, ktorými by odôvodnil svoje rozhodnutie. Ţalovaný svoj právny názor nezmenil, hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil predchádzajúci zamietajúci výrok ako nemajúci podklad v skutkových zisteniach a ani právnych záveroch. Nie je známe aké nové skutočnosti a zistenia ţalovaný vykonal a kedy, keď porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal ţalobcom moţnosť, aby sa pred jeho vydaním mohli vyjadriť k podkladu a spôsobu jeho zistenia. Aţ z odôvodnenia rozhodnutia sa dozvedeli, ţe súčasťou spisu bolo okrem iných aj dedičské rozhodnutie sp. zn. 21D/441/2010 zo dňa 15.11.2010, dedičské rozhodnutie sp. zn. 6D/725/2012 zo dňa 06.11.2012 a závet. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa uvedené listiny podieľali na zmene zisteného stavu veci od dotknutého rozsudku najvyššieho súdu. Dedičské rozhodnutia ako aj závet povaţovali ţalobcovia za irelevantné vychádzajúce z nezákonného stavu zapríčineného ţalovaným tým, ţe zamietol návrh ţalobcov a schválil ROEP pre k. ú. V., keďţe jeho rozhodnutie bolo následne zrušené najvyšším súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezrušil predchádzajúce správne rozhodnutie z formálnych dôvodov ako to uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku, nakoľko v odôvodnení uviedol, ţe „odôvodnenie rozsudku krajského súdu však nemá podklad v skutkových a právnych záveroch žalovanej“. 5 8Sžr/20/2014 Vo vzťahu k dobromyseľnosti ţalobcovia uviedli, ţe túto preukázali kúpnymi zmluvami, pričom na základe kúpnej zmluvy z r. 1996 nadobudli v celosti pozemok parc. č. X. v k. ú. V., keď predmetom bol celý pozemok KN č. X., nie je jeho časť zapísaná v registri E. Odo dňa jej uzavretia ţalobcovia uţívali nepretrţite a dobromyseľne celý pozemok č. X. v k. ú. V.. K parc. č. X. nebol zaloţený ţiadny iný list vlastníctva, od ktorého by bolo moţné usudzovať nenadobudnutie celej parcely č. X. v k. ú. V.. Nie je zrejmé, ako dospel krajský súd k záveru o záväznosti výmery parciel v mape určeného operátu „E“. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, ţe predmetom prevodu bol v celosti pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností pod KN parc. č. X. ako trvalý trávnatý porast. Pokiaľ krajský súd spochybnil dobrú vieru ţalobcov záznamovým spisom ţalovaného č. Z 1141/1994, uviedli, ţe splnomocnenie pre ţalobcu v 1. rade bolo jasne vymedzené a jednalo sa predovšetkým o technickú pomoc pre stavebnú činnosť s ohľadom na jeho vzdelanie; ţalobca v 1. rade je inţinier nie právnik. Vzhľadom na dobré vzťahy s J. S. tento splnomocnil ţalobcu v 1. rade aj na pomoc pri spracovaní vlastníckych vzťahov. V uvedenom čase nemal ţalobca v 1. rade o dotknutých pozemkoch vedomosť, ako sa to snaţili navodiť ţalovaná a súd prvého stupňa. Pozemky kupovali ţalobcovia po vykonaní záznamu Z X., nie pre ním, ani počas neho. Aţ pri uzatváraní kúpnych zmlúv J. S. ukázal ţalobcom, kde presne má uvedená parcela leţať, pričom mala ísť aj popod štátnu cestu. Ţalobca v 1. rade nebol prítomný pri identifikácii parciel uvedenej v X., preto ohľadne výmery mu nemoţno mu dať za ťarchu, ţe formálne odniesol potrebné listiny miesto J. S. z dôvodu jeho vyššieho veku na správu katastra sám. Identifikáciu parciel X. spochybnil aj ţalovaný, pokiaľ v konaní ROEP
identifikácie vykúpené výmery 1877 m2 pre Štátnu hradskú a 670 m2 pre Poľnonákup a.s. Liptovský Mikuláš za vykúpenú uţ nepovaţovala. Uvedené listiny vôbec nepreukazujú nedobromyseľnosť ţalobkyne v 2. rade, ktorá uvedené pozemky nadobudla ako manţelka ţalobcu
Občianskeho zákonníka, s ktorou skutočnosťou sa nevysporiadal ţalovaný ani krajský súd. Oprávnená drţba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod. Skutkovým omylom môţe byť uchopenie sa drţby väčšej výmery parcely, neţ bola v skutočnosti odkúpená. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí drţby časti parcely, ktorú nekúpil, môţe byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe je vlastníkom aj tejto časti. V tejto súvislosti poukázali ţalobcovia na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR. Vo vzťahu k dedičskému rozhodnutiu sp. zn. 21D/441/2010 zo dňa 15.11.2010 ţalobcovia uviedli, ţe nebyť nezákonného postupu ţalovaného, nikdy by nebol vznikol LV č. X. pre k. ú. V., ktorým priznal vlastníctvo parc. č. X. o výmere 1838 m2 J. S. v podiele 6 8Sžr/20/2014 4/6 a B. L. v podiele 2/
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš C 3/2013 zo dňa 03.04.2013, ktorým bol zamietnutý návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydrţaním
1 Zákona k pozemku v katastrálnom území V., pozemnokniţná parcela (PKN) č. X. vedená v pozemnokniţnej (PKN) vloţke č. X., pretoţe neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním.
1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4 O. s. p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 7 8Sžr/20/2014
1 Zákona, správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len ,,navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného drţiteľa.
4 Zákona, návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených osobitným predpisom, pričom
tohto zákona nie je, ak pozemok bol v uţívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie
skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme.
8 Zákona, správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia
odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním
tohto zákona, b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania
osobitného predpisu.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, kataster obsahuje tieto údaje:
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra ,,E“.
1 Občianskeho zákonníka, drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
1 Občianskeho zákonníka, oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
3 Občianskeho zákonníka, do doby
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny predchodca. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti len uvádza: Pokiaľ ţalobcovia namietali, ţe správny orgán ako aj súd prvého stupňa nerešpektovali právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sţr/121/2011 zo dňa 15.05.2012, túto námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. 9 8Sžr/20/2014 Ţalobcovia z jednotlivej vety citovanej z odôvodnenia rozsudku usúdili, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil odôvodnenosť ich nároku vo veci samej. Avšak z odôvodnenia dotknutého rozsudku nemoţno vyvodiť záver akého sa domáhajú ţalobcovia. Je nepochybné, ţe skoršie rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš bolo zrušené pre nezákonnosť. Dôvodom nezákonnosti však nebolo nesprávne právne posúdenie zo strany správneho orgánu, ktorý je v O. s. p. vyjadrený v § 250j ods. 2 písm. a/, ale rozhodnutie bolo zrušené v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., a to pre jeho nepreskúmateľnosť. K prípadnej odôvodnenosti návrhu ţalobcov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ţiadnym spôsobom nevyjadril, v tomto smere neboli zo strany najvyššieho súdu prednesené ţiadne argumenty pre jeho podporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nesprávny vyhodnotil postup krajského súdu, ktorý v skoršom konaní, miesto aby zrušil rozhodnutie ţalovanej pre nepreskúmateľnosť, túto vadu sám odstraňoval, hoci sama osebe predstavovala nezákonnosť správneho rozhodnutia. Vo vzťahu k dobromyseľnosti tvrdenej ţalobcami Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojených spisov uvádza: Kúpnou zmluvou zo dňa 06.12.1994 ţalobcovia od J. S. nadobudli podiel 4/6 z parciel č. X. (výmera 1709 m2) a č. X. (výmera 3708 m2), ktoré boli vytvorené z parc. č. X. zapísanej na LV č. X., kat. úz. V. o výmere 20 011 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.1996 ţalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely, a to 4/6 od J. S. a 2/6 od B. L., teda v celosti 6/6 pozemok v kat. úz. V., zapísaný na LV č. X. pod KN parc. č. X. o celkovej výmere 14 594 m2. Z uvedeného je nepochybné, ţe predmetom prevodu nebol pozemok, resp. jeho časť, ktorá bola pôvodne súčasťou pozemnokniţnej parc. č. X. vedenej v pozemnokniţnej vloţke č. X., ktorá je v súčasnosti vedená ako EKN parc. č. X. na LV č. X. o výmere 1838 m2, a ani obsah kúpnych zmlúv, najmä zmluvy zo dňa 19.03.1996 nemohol takéto presvedčenie v ţalobcoch vzbudiť. Z obsahu dotknutých zmlúv je nepochybné, aké pozemky v akej výmere boli predmetom prevodu. Pouţité slovné spojenie „v celosti“ sa vzťahovalo na tú skutočnosť, ţe predmetom prevodu boli dva spoluvlastnícke podiely (4/6 a 2/6), ktorých súčtom je 6/6, teda pozemok v celosti. Nemohli sa z tejto formulácie ţalobcovia domnievať, ţe predmetom prevodu je pozemok v inej výmere ako je uvedená v zmluve, navyše
stavu z 10 8Sžr/20/2014 pozemkovokniţnej evidencie, hoci pozemok bol v zmluve identifikovaný
údajov vedených na liste vlastníctva. V danej veci tak nemohol existovať ani domnelý právny titul, od ktorého by bolo moţné odvodzovať dobromyseľnosť drţby dotknutého pozemku u ţalobcov. Na tento záver nemá vplyv ani ţalobcami tvrdená nezáväznosť údajov týkajúcich sa výmery parciel vedených v reg. E katastra nehnuteľností. Údaj o výmere parcely je, bez ohľadu na jeho záväznosť, údajom hodnoverným, pokiaľ nie je relevantným spôsobom preukázaný opak, pričom údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú pouţívať, čo v danom prípade preukázané nebolo. V konaní nebol predloţený, okrem tvrdení samotných ţalobcov, ţiaden dôkaz o tom, ţe parcela č. X. vedená na LV X. by mala v čase prevodu (či uţ v roku 1994 alebo v roku 1996) výmeru inú ako bola výmera vedená v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke, ţe ţalobkyňa v
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobcovia v konaní úspešní neboli a ţalovanému náhrada trov v takomto konaní neprináleţí. 11 8Sžr/20/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. marca 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.