← Slovensko

o určenie, že pohľadávky voči žalobcovi nie sú prednostné

Obsah (7)§ 120§ 142§ 20§ 121§ 124§ 80§ 243b

Najvyšší súd 2 Obdo/70/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. a. s., S., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M., advokátkou, Ţ., 974 01

2 2 Obdo/70/2012 vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo uznesením Okresného súdu Nitra z

  2. 2010 č. k. 31R/3/2010-1022 začaté reštrukturalizačné konanie na obchodnú spoločnosť I., spol. s r.o., ţalobcu, uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené
  5. Uznesením Okresného súdu Nitra z
  7. 2010 č. k. 31R/3/2010-1030 bola povolená reštrukturalizácia ţalobcu, uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené
  10. S., P. rozhodnutím z
  12. 2010 č. k. 700-1310478910-6GC04/10 predpísala ţalobcovi poistné vo výške 26 334,42 eur za obdobie február 2010 a marec 2010 a zároveň vyzvala ţalobcu na jeho úhradu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. S. ústredie rozhodnutím z
  14. 2010 č. 32967/2010-BA potvrdila rozhodnutie S. z
  17. Ţalobca doručil
  19. 2010 ţalovanému v
  20. rade mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2010 a
  22. 2010 za marec
  23. Ţalovaný v
  24. rade listom z
  26. 2010 vyzval ţalobcu

§ 120ods. 2 Zo

KR na úhradu poistného za február 2010 vo výške 18 763,80 eur a za marec 2010 vo výške 7 570,62 eur do 10 dní od doručenia výzvy, pretoţe ide o prednostnú pohľadávku, ktorá vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. Výzva bola ţalobcovi doručená

  2. 2010, ţalobca pohľadávku neuhradil. Listom z
  4. 2011 ţalobca poţiadal ţalovaného v
  5. rade o splátkový kalendár, v ktorom bolo zohľadnené i rozhodnutie č. 32967/2010-BA. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ZoKR nerobí rozdiely medzi pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou v tom smere, či sú alebo ešte nie sú splatné. Preto prihláškou musia byť v reštrukturalizácii prihlásené aj tie pohľadávky, ktoré ešte nie sú splatné a dokonca aj tie pohľadávky, ktoré sú uţ predmetom exekučného konania. V tomto súdnom konaní bolo

súdu prvého stupňa podstatné zistiť, či pohľadávky S., poistné za február 2010 a marec 2010 sú prednostnými pohľadávkami, teda pohľadávkami, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 ZoKR) a teda ich nie je potrebné uplatňovať prihláškou.

názoru súdu prvého stupňa je zásadný rozdiel medzi vznikom pohľadávky a splatnosťou pohľadávky, pričom v § 20 Zákona o sociálnom poistení je riešená otázka, kedy vzniká poistenie a v § 143 tohto zákona je riešená splatnosť poistenia. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe sa musel vysporiadať s okamihom vzniku pohľadávky voči dlţníkovi a nie s jej splatnosťou. Poukázal na § 20 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení,

ktorého jednoznačne vyplýva, ţe povinné nemocenské, dôchodkové poistenie, povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, teda fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru. Súd prvého stupňa dodal, ţe tak ako to uviedla právna zástupkyňa ţalobcu, hlásenie o počte 3 2 Obdo/70/2012 zamestnancov má len deklaratórny charakter a slúţi ako podklad pre určenie výšky odvodov zamestnávateľovi. S. vznikla pohľadávka na poistnom za mesiac február 2010 dňa

  2. 2010 a za mesiac marec 2010 (do
  4. 2010) dňom
  6. 2010, teda tieto pohľadávky vznikli S. pred začatím reštrukturalizačného konania dňa
  8. 2010, a preto bol veriteľ, S., povinný prihlásiť si svoje pohľadávky prihláškou. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe pohľadávky S.S., ktoré sú predmetom tohto súdneho konania nie sú prednostnými pohľadávkami

§ 120ods. 2 Zo

KR a keďţe si ich veriteľ riadne neuplatnil, nie sú v súčasnosti právne vymoţiteľné, stali sa naturálnymi obligáciami okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, teda dňom

  3. V časti, v ktorej sa ţalobca domáhal určenia, ţe pohľadávky, ktoré sú predmetom konania sa stali nevymoţiteľnými, súd prvého stupňa ţalobu zamietol, pretoţe nevymoţiteľnosť pohľadávok je právnym dôsledkom toho, ţe S. si svoje pohľadávky, ktoré neboli prednostnými, riadne neuplatnila prihláškami v reštrukturalizácii a tento dôsledok priamo vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 1 ZoKR, takéto rozhodnutie súdu by bolo nadbytočné. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa

§ 142ods.

2 O. s. p. Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým ţalobe vyhovel Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom z

  1. októbra 2012 č. k. 15CoKR/6/2011-181, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný v
  2. rade rozhodnutím č. 700- 1310478910-GC04/10 zo dňa
  4. 2010 predpísal ţalobcovi za obdobie február a marec 2010 poistné celkom v sume 26 334,42 eur. Ţalovaný v
  5. rade svojím rozhodnutím č. 32967/2010-BA zo dňa
  7. 2010 o podanom odvolaní ţalobcom, rozhodnutie ţalovaného v
  8. rade potvrdil. S poukazom na § 144 ods. 1, § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je

odvolacieho súdu nepochybné, ţe vznik a zánik pohľadávky sa posudzuje v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., pričom taktieţ je nepochybné, ţe prihlasovanie pohľadávok je upravené príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd uviedol, ţe ţalobca ako zamestnávateľ bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za mesiace február a marec 2010, pričom si určil na výplatu príjmov 4 2 Obdo/70/2012

  1. deň príslušného mesiaca. Za mesiac február 2010 bol povinný poistné uhradiť do
  3. 2010 a poistné za mesiac marec 2010 bol povinný uhradiť do
  6. Aţ neuhradením poistného v týchto lehotách bol ţalovaný oprávnený predpísať ţalobcovi ako zamestnávateľovi poistné v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Nakoľko reštrukturalizačné konanie sa začalo dňom
  8. 2010, teda dňom zverejnenia uznesenia Okresného súdu Nitra o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, pohľadávka ţalovaného v
  9. rade voči ţalobcovi preto vznikla počas reštrukturalizačného konania, a preto odvolací súd dospel k záveru, ţe táto pohľadávka je prednostnou pohľadávkou, ktorá sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou (§ 120 ods. 2 ZoKR). Rovnaké právne závery vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa
  11. 20124 sp. zn. Sţso/5/
  12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktorý navrhol, aby dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s výnimkou časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania. V časti trov konania ţalobca ţiada zmenu rozsudku v tom zmysle, aby ţalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vo výške 4 424,14 eur. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

názoru ţalobcu odvolací súd nesprávne zobral do úvahy len právnu argumentáciu ţalovaných a nimi citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Podstatou sporu medzi ţalobcom a ţalovanými bolo, či pohľadávky ţalovaného na poistnom za mesiac február 2010 a za obdobie od

  1. do
  3. 2010 sú alebo nie sú prednostnými pohľadávkami v zmysle § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Ţalobca zotrval na svojom pôvodnom stanovisku, ţe v danom prípade sa nejedná o prednostné pohľadávky, ale ţe sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu bolo povinnosťou ţalovaného uplatniť tieto pohľadávky prihláškou v zákonnej prihlasovacej lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, t. j. najneskôr do
  5. 2010 (
  7. 2010 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu v Nitre č. 31R/3/2010 o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku s účinnosťou od
  9. 2010). Ţalobca poukázal na § 120 ods. 2 ZoKR, v ktorom sa štatút prednostných pohľadávok v reštrukturalizácii priznáva len pohľadávkam, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania s tým, ţe rozhodujúci je vznik týchto pohľadávok voči dlţníkovi 5 2 Obdo/70/2012 a nie ich splatnosť, prípadne to, akým spôsobom vznik týchto pohľadávok chápe, či účtuje veriteľ dlţníka. Keby zákon o konkurze a reštrukturalizácii

ţalobcu nechcel rozlišovať medzi vznikom a splatnosťou pohľadávky, urobil by to výslovne. V citovanom ustanovení však zákonodarca priznáva štatút prednostných pohľadávok výslovne len tým, ktoré vznikli aţ po začatí konania. Ţalobca má za to, ţe týmto ustanovením zákon zvýrazňuje, resp. podčiarkuje účinky začatia reštrukturalizačného konania uvedené v § 114 ZoKR.

ţalobcu, ak by spôsobom, ako v danom prípade S., prihlasovali pohľadávky všetci veritelia dlţníka, bol by inštitút reštrukturalizácie zbytočným. Dodal, ţe ostatné pohľadávky (okrem prednostných) musia ich veritelia uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Ţalovaní mali svoje pohľadávky na poistnom za sociálne poistenie za mesiac február 2010 a za obdobie od 01. 03. 2010 do 11. 03. 2010 - istinu v celkovej výške 26 334,42 eur

ţalobcu uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou tak isto ako všetci ostatní veritelia dlţníka, ktorých pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania (do

  2. 2011). Lehota na prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní č. 31R/3/2Q10 uplynula aţ
  3. mája
  4. V tomto období uţ musel mať

ţalobcu ţalovaný zaevidované v účtovníctve aj pohľadávky na poistnom za mesiace február a marec

  1. Do prihlášky ţalovaný mohol dňa
  3. 2010 v súlade so skutočnosťou uviesť, ţe pohľadávku voči dlţníkovi eviduje v účtovníctve a mohol teda svoju pohľadávku uplatniť úplnou a bezvadnou prihláškou. Názor, ţe sa v danom prípade jedná o nárok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, ţalobca opiera aj o argumenty uvedené v samotnom zákone o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., a to konkrétne v § 20 a nasl., §
  4. Pre úplnosť povaţoval za potrebné ţalobca uviesť, ţe znenie § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je totoţné so znením § 17 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Všetky tri zdravotné poisťovne v reštrukturalizačnom konaní na majetok dlţníka I. s.r.o., Š., č. 31R/3/2010 prihlásili svoje pohľadávky za sporné obdobie, t. j. poistné za február 2010, ako aj za obdobie od
  6. 2010 do
  8. 2010 v rámci prihlasovacej lehoty ako pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania a nemali ţiadny problém s rozdelením svojej pohľadávky na poistnom za mesiac marec 2010 na dve časti. Tento problém

ţalobcu deklarujú výlučne ţalovaní. 6 2 Obdo/70/2012 Napriek všetkým vyššie uvedeným argumentom, odvolací súd

ţalobcu v napadnutom rozsudku berie do úvahy výlučne len argumentáciu ţalovaného opierajúcu sa o § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyvodil, ţe poistné vlastne vzniká aţ momentom jeho splatnosti, čím prakticky odvolací súd zotrel rozdiel medzi pojmami vznik pohľadávky a splatnosť pohľadávky ako aj medzi „starými a novými“ pohľadávkami v reštrukturalizačnom konaní. Tým

ţalobcu o. i. spôsobil, ţe dlţníkovi v reštrukturalizačnom konaní odoprel ochranu pred tou časťou jeho dlhov, ktorých vznik je viazaný na obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania a ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou dlţníka počas reštrukturalizácie. Analogicky v tejto súvislosti na podporu svojich argumentov ţalobca poukázal na § 114 ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z. z.,

ktorého ,,druhá zmluvná strana nemôţe vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlţníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlţníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné.“ Ţalovaný v

  1. rade vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe ţalobca nesprávne interpretuje vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, ktorý stotoţňuje so vznikom povinného sociálneho poistenia zamestnanca. Trvá na tom, ţe tieto pojmy nemoţno stotoţňovať. Tento názor je obsiahnutý aj v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  3. 2012 č. k. 4Sţso/5/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
  5. 2012, v ktorom sa uvádza, ţe je potrebné rozlišovať medzi vznikom a zánikom povinného sociálneho poistenia

§ 20ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou (v tomto prípade zamestnancom) a S. a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a S., pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Ďalej sa v ňom uvádza, ţe poistné je povinný platiť zamestnávateľ v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťaţujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Ţalovaný v 1. rade zdôraznil, ţe zamestnávateľ sa nemôţe stať dlţníkom poisťovne skôr, neţ mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, neţ sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť 7 2 Obdo/70/2012 a odviesť jednotlivé druhy poistného. Argumentácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú pouţil na odôvodnenie predmetného rozhodnutia sa

ţalovaného v

  1. rade v celom rozsahu zhoduje s dôvodmi uvádzanými v tomto konaní ţalovaným v
  2. rade aj ţalovaným v
  3. rade, a to na podporu tvrdenia, ţe pohľadávka za obdobie od
  5. 2010 do
  7. 2010 je prednostná pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní č. 31R/3/2010 a ţalovaný je povinný ju v celom rozsahu zaplatiť. Ţalovaný v
  8. rade nesúhlasí s vyjadreným názorom ţalobcu, ţe v prípade ak by rovnakým spôsobom ako S. prihlasovali pohľadávky všetci veritelia dlţníka, bol by inštitút reštrukturalizácie inštitútom zbytočným a na druhej strane, ak by sa tento postup akceptoval iba vo vzťahu k S., dochádzalo by ku konaniu, ktoré je v rozpore s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretoţe by došlo k zvýhodňovaniu jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov. Ţalovaný v
  9. rade je názoru, ţe ţalovaným nemôţe byť na ujmu, ţe ţalobca nesprávne určil charakter pohľadávky, a preto nepočítal s jej úhradou. Uvedené nemôţe byť relevantným dôvodom na to, aby súd uznal za pravdivé tvrdenie ţalobcu o tom, ţe pohľadávky ţalovaných nie sú prednostné. Rovnako ţalovaný v
  10. rade nesúhlasí s názorom ţalobcu, ţe pohľadávka S. za obdobie od
  12. 2010 do
  14. 2010 nie je prednostná, pretoţe zdravotné poisťovne prihlásili pohľadávku za uvedené obdobie do reštrukturalizácie. Uvedená skutočnosť nemôţe byť relevantným dôvodom na vyhlásenie, ţe takto mala postupovať aj S. a ak tak nekonala, nepostupovala správne. Na základe uvedeného ţalovaný v
  15. rade ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Ţalovaný v
  16. rade vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie voči ţalobcovi za obdobie 02/2010 a od
  18. 2010 do
  20. 2010 povaţuje za prednostné pohľadávky v zmysle ust. § 120 ods. 2 ZoKR vychádzajúc zo všetkých právnych predpisov,

ktorých svoje pohľadávky do reštrukturalizácie prihlasoval z dôvodov uvádzaných vo svojich výpovediach a uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Ţalovaný v

  1. rade zdôraznil, ţe povinnosť ţalobcu platiť poistné za mesiace február 2010 a marec 2010 vznikla počas 8 2 Obdo/70/2012 reštrukturalizačného konania, t. j. za 02/2010 vznikla na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov predloţeného S. dňa
  3. 2010 vo výške 18 763,80 eur a poistné za mesiac marec 2010 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov predloţeného dňa
  5. 2010 vo výške 21 403,10 eur, z ktorej dlţník uhradil sumu 13 832,48 eur. Ţalovaný v
  6. rade uviedol, ţe S. aţ po predloţení mesačného výkazu poistného a príspevkov môţe na účely prihlasovania pohľadávok dokladovať takúto pohľadávku vyhlásením o evidencii pohľadávky v účtovníctve. Absenciu uvedeného vyhlásenia sankcionoval ZoKR povinnosťou správcu takúto pohľadávku poprieť. Z predloţených dôkazov je

ţalovaného v

  1. rade zrejmé, ţe ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (
  3. 2010) sa uvedené pohľadávky voči ţalobcovi v účtovníctve ţalovaného nemohli nachádzať, nakoľko mesačné výkazy poistného a príspevkov za mesiace 02/2010 a 03/2010 boli predloţené dňa
  5. 2010 a
  7. 2010 (riadny), resp.
  9. 2010 (opravný). Tvrdenie ţalobcu, ţe lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula „aţ
  11. 2010“ a teda ţalovaný mohol uvedené pohľadávky prihlásiť do reštrukturalizácie, povaţuje ţalovaný v
  12. rade za nedôvodné. Pre rozdelenie pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizácii a pohľadávok prednostných v nej, je

ţalovaného v 2. rade rozhodujúci moment začatia reštrukturalizačného konania, s ktorým ZoKR spája hmotnoprávne ako aj procesnoprávne účinky. Na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie ZoKR stanovuje v § 121 ods. 1 lehotu 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, to znamená, ţe v uvedenej lehote má dôjsť k úkonu prihlásenia, a to tých pohľadávok, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania. Názor ţalobcu ohľadom vzniku a zániku poistenia a tvrdenie, ţe „pohľadávka S. voči zamestnávateľovi na poistnom vzniká uţ momentom, keď zamestná pracovníka (§ 20 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)“, nemá

ţalovaného v 2. rade oporu v ţiadnom právnom predpise. Vznik pohľadávky na poistnom ako právo S.S. na zaplatenie dlţnej sumy poistného, sa viaţe na moment splnenia zákonnej povinnosti, a to predloţenie mesačného výkazu poistného a príspevkov, následne, v prípade nedobrovoľného splnenia povinnosti včas a v správnej výške (po splatnosti poistného - §143 zákona o sociálnom poistení), ţalovaný uplatňuje a vymáha pohľadávku ďalej v zmysle zákona o sociálnom poistení a spôsobom

právneho reţimu dlţníka v akom sa tento v danom čase nachádza. 9 2 Obdo/70/2012 Ţalovaný v

  1. rade má za to, ţe za pohľadávku veriteľa moţno povaţovať taký peňaţný dlh, vo vzťahu ku ktorému je dlţník povinný pred začatím reštrukturalizačného konania uţ plniť. Zamestnávateľ (ţalobca) sa nemôţe stať dlţníkom S. skôr, neţ mu vznikne povinnosť vykázať a zaplatiť poistné, a teda skôr, neţ na základe predloţeného mesačného výkazu poistného a príspevkov (o vyplatených mzdách, vymeriavacích základoch a vypočítaného poistného) sa nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť jednotlivé druhy poistného za daný mesiac. Tvrdenie ţalobcu, ţe predloţenie mesačného výkazu má deklaratórny charakter a ţe mesačný výkaz je iba „hlásením, ktorým sa spresňuje reálna výška odvodov“, povaţuje ţalovaný v
  2. rade za nedôvodné a právne nepodloţené. Rovnako ţalovaný v
  3. rade nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe pohľadávky sa mali prihlásiť do reštrukturalizácie pomerne na časť mesiaca, kedy došlo k ich začatiu, nakoľko prihlasovanie pohľadávok na poistnom, pokutách a penále pomerne za časť mesiaca, v ktorom bola začatá reštrukturalizácia alebo vyhlásený konkurz nemá od
  5. 2006, kedy došlo k zrušeniu ust. § 152 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktorý to ukladal, oporu v ţiadnom právnom predpise. V závere svojho vyjadrenia k podanému dovolaniu ţalovaný v
  6. rade uviedol, ţe charakterizovanie poistného na sociálne poistenie za 02/2010 a 03/2010 ako pohľadávky prednostnej vyplýva aj z Rozhodnutia S. č. 32967/2010-BA z
  8. 2010 právoplatného
  10. 2010, ktoré bolo predmetom súdneho konania - preskúmania zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Nitre, sp. zn. 15S/1/2011, v ktorom bola rozsudkom Krajského súdu Nitra z
  12. 2011 č. k. 15S/1/2011-79 ţaloba ţalobcu zamietnutá skonštatovaním, ţe S. mala právo pohľadávky za 02/2010 a 03/2010 predpísať, vznikli počas reštrukturalizačného konania a jedná sa o pohľadávky prednostné, ktoré sa neuplatňujú prihláškou. S uvedeným tvrdením podporeným ďalšou právnou argumentáciou sa stotoţnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z
  14. 2012, sp. zn. 4Sţso/5/2011 právoplatným
  16. 2012 uvedený rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. Na základe všetkých uvedených skutočností ţalovaný v
  17. rade navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu potvrdil v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 10 2 Obdo/70/2012 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ 239 O. s. p.

ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 11 2 Obdo/70/2012 V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Dovolateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ust. § 242 ods.1 O. s. p. dovolací súd nie je viazaný dovolacím dôvodom prípustného dovolania, pokiaľ ide o iné vady neţ uvedené v ust. § 237. Predmetom konania je určenie, ţe pohľadávka ţalovaných 1/ a 2/ za mesiac február 2010 vo výške 18 763,80 eur za obdobie od 01. 03. 2010 do 11. 03. 2010 vo výške 7 570,62 eur spolu vo výške 7 570,62 eur nie sú prednostnými pohľadávkami v reštrukturalizačnom konaní č. 31R/3/2010 vedenom na Okresnom súde Nitra na dlţníka I. s.r.o. Š., IČO: X.

§ 120ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlţníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

§ 120ods.

2 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do

  2. 2011 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňaţné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaţe s tým ich veritelia súhlasia.

§ 121ods.1 veta prvá a druhá zák.

č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do

  2. 2011 prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. 12 2 Obdo/70/2012

§ 124ods.

1 zák. č. 7/2005 Z. z. kaţdú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlţníka a so zoznamom záväzkov dlţníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenie dlţníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, ţe prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

§ 124ods.

2 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. prihlásenú pohľadávku môţe poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

§ 124ods.

3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. dlţník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môţe podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel.

§ 124ods.

4 zák. č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do

  2. 2011 veriteľ popretej pohľadávky sa môţe do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok ţalobou podanou voči dlţníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v ţalobe sa veriteľ môţe domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Z citovaných zákonných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, ţe zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje v reštrukturalizácii okrem iného pohľadávky veriteľov na prednostné a pohľadávky, ktoré je potrebné v reštrukturalizácii prihlásiť. Prednostné pohľadávky sú také, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou. Medzi prednostné pohľadávky patria odmena správcu, nepeňaţné pohľadávky a pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania (po jeho začatí). Na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie. Tieto pohľadávky sa uplatňujú priamo u dlţníka, moţno ich vymáhať na súde alebo rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom alebo viesť pre ne exekúciu. Nepodliehajú teda reţimu prihlasovania pohľadávok a zisťovania ich právneho dôvodu správcom. Prednostné pohľadávky správca nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu s výnimkou prípadu, ţe s tým veriteľ súhlasí. 13 2 Obdo/70/2012

§ 80písm.

  1. c)O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Popri ţalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle cit. ust. § 80 písm.
  2. c)O. s. p., ktorej základnou podmienkou úspešnosti je naliehavý právny záujem ţalobcu, sú i prípady, kedy ţalobca domáhajúci sa takéhoto určenia nemusí tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem, pretoţe ten plynie z hmotného práva ako je i v prípade sporu vyvolaného reštrukturalizáciou o určenie správcom popretej pohľadávky, k podaniu ktorej je legitimovaný veriteľ popretej pohľadávky (§ 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31R/3/2010-1030 zo dňa 12. 04. 2010 právoplatného dňa 17. 04. 2010 súd povolil reštrukturalizáciu dlţníka I., spol. s r.o., so sídlom S., IČO: X. (č. l. 14 spisu). Uznesením č. k. 31R/3/2010-2158 zo dňa 27. 07. 2010 právoplatným dňa 04. 08. 2010 Okresný súd v Nitre potvrdil reštrukturalizačný plán dlţníka I., spol. s r.o., so sídlom S. a skončil reštrukturalizáciu dlţníka I., spol. s r.o., so sídlom S. (č. l. 19 spisu). Predmetnou ţalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 11. 01. 2011 sa pôvodný reštrukturalizačný dlţník po zmene petitu domáha voči ţalovaným 1/ a 2/ určenia, ţe pohľadávka ţalovaných 1/ a 2/ za mesiac február 2010 vo výške 18 763,80 eur a za obdobie od 01. 03. 2010 do 11. 03. 2010 vo výške 7 570,62 eur spolu vo výške 7 570,62 eur nie sú prednostnými pohľadávkami v reštrukturalizačnom konaní č. 31R/3/2010 vedenom na Okresnom súde Nitra na dlţníka I. s.r.o. Š., IČO: X. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe poistné, ktoré tvorí predmetnú pohľadávku, predpísala ţalobcovi ako dlţníkovi S. rozhodnutím číslo 700-1310478910-GC04/10 zo dňa 11. júna 2010 (č. l. 5 spisu) a listom zo dňa 27. júla 2010, S., vyzvala dlţníka k úhrade tejto pohľadávky ako prednostnej ( č. l. 30 spisu). 14 2 Obdo/70/2012 Z uvedených skutočností teda vyplýva, ţe predmetný spor nie je sporom veriteľa pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizácii, o určenie správcom popretej pohľadávky, kde by naliehavý právny záujem vyplýval priamo z hmotného práva, ale ide o ţalobu v zmysle § 80 písm.
  3. c)O. s. p., ktorú zákon povaţuje za procesne prípustnú, len ak je na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby predpokladá teda existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a súčasne tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu je moţno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Existencia naliehavého právneho záujmu, a tým aj povinnosť ţalobcu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je teda nevyhnutnou podmienkou prípustnosti takejto ţaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje, aby súd ţalobu preskúmal po stránke vecnej. V danom prípade súd prvého stupňa určovacej ţalobe sčasti vyhovel bez toho, aby sa zaoberal otázkou ţalobcom tvrdenej existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Taktieţ súd odvolací, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, skúmal ţalobu len po stránke vecnej. Nedostatok tohto zistenia súdov je so zreteľom na uvedené skutočnosťou, ktorá zakladá inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Keďţe v konaní otázka naliehavého právneho záujmu nebola vyriešená, nemohol sa ani dovolací súd zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia a skúmať opodstatnenosť dovolacieho dôvodu, ktorým sa rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýka nesprávne právne posúdenie veci. 15 2 Obdo/70/2012 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý trpí tou istou vadou

§ 243bods.

2, 3 O. s. p. zrušil v časti jeho

  1. výroku, ktorým ţalobe sčasti vyhovel a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p. znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  3. februára 2014 JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.