o zaplatenie 14 771,29 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 M Cdo 18/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E V právnej veci ţalobcu E. B., bytom S., zastúpeného JUDr. R. Ţ., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v K. proti ţalovaným 1/ G. Š., bytom P.P., 2/ R. Š., bytom P.P., prechodne bytom v B., 3/ S. Š., bytom P. a 4/ S. Š., bytom P.P., o zaplatenie 14 771,29 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 19 C 181/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z

1. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486, takto r o z h o d o l : Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e V konaní o ţalobe o splnenie povinnosti ţalovanými 1/ a 4/ zaplatiť ţalobcovi 445 000,-- Sk (14 771,29 eur) s príslušenstvom Okresný súd Poprad uznesením z
2. decembra 2008 č. k. 19 C 181/2004–486 priznal súdom ustanovenému právnemu zástupcovi ţalovaných JUDr. S. B. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 510 887,-- Sk (16 958,34 eur) a súčasne uloţil učtárni Okresného súdu Poprad uvedené trovy právneho zastúpenia vyplatiť advokátovi z rozpočtových prostriedkov súdu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie je opatrené doloţkou právoplatnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
3. decembra
4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (v ďalšom texte len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet predsedu Okresného súdu Poprad, pretoţe napadnutým rozhodnutím bol porušený 2 5 M Cdo 18/2009 zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci; okresný súd sa pri rozhodovaní o odmene advokáta neriadil dôsledne príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení platnom v čase rozhodnutia súdu. Advokát JUDr. S. B. navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť, pretoţe podnet na jeho podanie podala osoba, ktorá nie je dotknutá napadnutým rozhodnutím súdu a v danej veci nejde o prípad, kedy generálny prokurátor môţe podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu. Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie je naostatok správne, pretoţe mu priznáva odmenu za potrebné a skutočne vykonané úkony právnej pomoci. Predseda Okresného súdu Poprad navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť, ním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Stotoţnil sa s odôvodnením mimoriadneho dovolania. Zástupca navrhovateľa sa tieţ stotoţnil s dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“)], predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môţe konať o mimoriadnom dovolaní. Dospel k záveru, ţe tomu tak nie je. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je predpokladaným a najzávaţnejším výsledkom celého rozhodovacieho procesu občianskoprávneho súdu; právoplatnosťou súdneho rozhodnutia sa dosiahne predpokladaná konečná kvalita súdneho rozhodnutia, bez ktorej nemoţno dosiahnuť účel občianskeho súdneho konania a reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu. Právne vzťahy vybavené procesným inštitútom právoplatnosti získavajú atribút vynutiteľnosti a ich spochybnenie sa môţe urobiť len osobitne kvalifikovaným spôsobom (pouţitím mimoriadnych opravných prostriedkov). Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je 3 5 M Cdo 18/2009 moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). V predmetnom ustanovení sú upravené procesné podmienky podania mimoriadneho dovolania, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Jednou z týchto podmienok je zistenie, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon. Podľa dovolacieho súdu ale mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Poprad z
5. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486 nenadobudlo právoplatnosť. Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť (§ 168 ods. 2 O.s.p.). Ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok do
6. decembra 2009 síce výslovne neupravoval, ţe účastníkom časti konania, z ktorej vzišlo rozhodnutie, podľa ktorého sa má plniť z finančných prostriedkov, s ktorými súd hospodári, je aj štát (takúto explicitnú úpravu priniesla aţ novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 495/2009 Z. z. účinným od
7. januára 2010 v novom ustanovení § 94 ods. 4 O.s.p.), to však nič nemení na tom, ţe štát bol (i bez výslovnej právnej úpravy) účastníkom príslušnej časti konania i pred
8. januárom
9. I v čase rozhodovania okresného súdu o povinnosti súdu zaplatiť ustanovenému zástupcovi ţalovaných odmenu platilo, ţe účastníkom konania je aj ten, o právach a povinnostiach ktorého sa má konať (k tomu porovnaj i bod 10 dôvodovej správy k zákonu č. 495/2009 Z. z.). Záver, ţe účastníkom (časti) konania sa v niektorých prípadoch stávajú aj iné subjekty neţ ktorých zákon za účastníka výslovne označuje, vyvodila právna prax uţ pred tým, ako bol takýto záver premietnutý do zákonnej úpravy. Tak napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 2 Cdo 132/2001 z
10. marca 2002 ustálil, ţe i keď podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
11. januára 2002 - poznámka dovolacieho súdu) sú účastníkmi exekučného konania iba oprávnený a povinný a nie aj súdny exekútor, je súdny exekútor v danej veci osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vyznelo v jeho neprospech. Rovnako v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 90/2006 z
12. júna 2006 4 5 M Cdo 18/2009 dospel Najvyšší súd SR k záveru, ţe účastníkom exekučného konania v časti schvaľovania výťaţku z predaja nehnuteľností je aj záloţný veriteľ, hoci ho Exekučný poriadok za účastníka konania výslovne neoznačuje. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 19 C 181/2004 vyplýva, ţe uznesenie označeného súdu z
13. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486, proti ktorému je odvolanie prípustné, bolo doručené iba advokátovi JUDr. S. B., nie však aj súdu, ktorý má podľa uznesenia plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. Na č.l. 487 spisu je pokyn sudcu, aby predmetné uznesenie bolo doručené advokátovi, a aby po nadobudnutí právoplatnosti bolo uznesenie odovzdané do učtárne („po ppl. 2 x učtárni – tu“). Učtáreň zabezpečuje výkon odborných činností v oblasti účtovníctva súvisiacich s výkonom súdnictva a správy súdu, ako aj činností spojených so správou súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu (§ 13 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 35 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, ţe zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej (§ 74 ods. 1 písm. c/ zákona č. 757/2004 Z. z.). Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly (§ 83 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, ţe uznesenie Okresného súdu Poprad z
14. decembra 2008 č.k. 19 C 181/2004-486 nebolo doručené tomu, kto koná v mene súdu, ktorému bola uloţená povinnosť plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, a je teda vadné. Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo 5 5 M Cdo 18/2009 k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej prekáţky konania podľa § 243i ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastavil. O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretoţe konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
15. októbra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová