ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ţ-2014 zo dňa 08.08.2014, ktorým nebol navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o azyle“) udelený azyl a zároveň mu bola
ustanovenia § 13a zákona o azyle a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu 2 10Sža/35/2015 v rozsahu dôvodov uvedených právnou zástupkyňou navrhovateľa a dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Konštatoval, ţe vo veci nariadil ústne pojednávanie, v ktorom pokračoval bez účasti tlmočníka, pretoţe s takýmto postupom vyslovila súhlas právna zástupkyňa navrhovateľa. Dodal, ţe základom pre posudzovanie ţiadosti navrhovateľa o azyl boli vyjadrenia navrhovateľa a podklady hodnotiace vnútropolitickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Mal za preukázané, ţe hlavnými dôvodmi navrhovateľovej ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je jeho konvertovanie na kresťanstvo a samotná skutočnosť, ţe poţiadal o azyl, čo je v Iráne povaţované za politický prejav, a teda ako člen iránskej kultúrnej delegácie sa dopustil konania, ktoré nie je v súlade so zásadami reprezentácie krajiny pôvodu v zahraničí, pričom za takéto konanie by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vypočúvaný, mučený alebo potrestaný dlhoročným väzením alebo aj smrťou. Súd prvého stupňa poukázal na tom, ţe postavenie a reálnu hrozbu prenasledovania konvertitov z Iránu posúdil azylový a imigračný tribunál Veľkej Británie vo svojich rozhodnutiach v roku 2004 a 2008 UKAIT00082 a UKIAT000303 s výsledkom, ţe obyčajný konvertita viac menej nebude čeliť prenasledovaniu, pretoţe iránske úrady nejdú po jednotlivých konvertitoch, ale po tých, ktorí organizujú stretnutia a obracajú na vieru. Nakoľko z navrhovateľovej strany nedošlo k naplneniu podmienok na udelenie azylu obsiahnutých v ustanoveniach § 8 a § 10 zákona o azyle, mal krajský súd za to, ţe odporca postupoval správne, keď rozhodol, ţe navrhovateľovi neudeľuje azyl a súčasne, zváţiac existenciu váţnych dôvodov vystavenia reálnej hrozbe váţneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, správne rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, ktorá
názoru súdu predstavuje dostatočnú ochranu navrhovateľa. Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil. II. 3 10Sža/35/2015 Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke neúplného zistenia skutkového stavu uviedol, ţe prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretoţe v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ako sa vysporiadal s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku, len stroho skonštatoval, ţe opravný prostriedok nie je dôvodný a navrhovateľ, ako obyčajný konvertita, by viac menej prenasledovaniu nečelil. Takéto tvrdenia však navrhovateľ povaţoval za nedostačujúce s poukazom na mnoţstvo správ, ktoré uviedol v opravnom prostriedku, ktoré potvrdzujú prenasledovanie konvertitov, ich zadrţiavanie a mučenie ako aj, ţe akt opustenia islamu kvôli inému náboţenstvu je trestným činom, trestateľným smrťou. K týmto sa súd nijako nevyjadril, čím neúplne zistil skutkový stav a ostatné námietky úplne odignoroval. Namietal, ţe sa súd nevenoval námietke neposudzovania hrozieb súvisiacich s vlastníctvom zakázaných kníh. Namietal neskúmanie podmienok vo väzniciach v súvislosti s hrozbou väzenia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu z dôvodu jeho náboţenského presvedčenia. Navrhovateľ súdu vytkol aj to, ţe sa nevyjadril k námietke zohľadnenia postavenia umelcov ako príslušníkov sociálnej skupiny, nakoľko navrhovateľ svoju vieru premieta aj do svojej umeleckej tvorby, čím prispieva k šíreniu svojej viery. Mal za to, ţe jeho sociálny profil, ktorý potvrdzuje, ţe sa snaţí aj svoje okolie presviedčať a nabádať na vyznávanie svojej novej viery, súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, čím spôsobil neúplné zistenie skutkového stavu. Uviedol, ţe v opravnom prostriedku bola namietaná nepreskúmatelnosť rozhodnutia odporcu z dôvodu, ţe nebolo jasné, ako sa odporca vysporiadal s niektorými dôkazmi 4 10Sža/35/2015 predloţenými do konania a tvrdeniami navrhovateľa. K tejto námietke však súd ţiadne stanovisko nezaujal, preto nie je moţné zistiť, akým spôsobom sa s námietkou vysporiadal. Na základe uvedeného dospel navrhovateľ k záveru, ţe súd sa vo svojom rozhodnutí, zaoberal, aj to neúplne, len jednou námietkou, a to postavením konvertitov. Ostatné námietky úplne odignoroval. K námietke nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia uviedol, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku len veľmi stručne uviedol, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle, avšak
4 zákona o azyle sa mu udelila doplnková ochrana, ktorá je
krajského súdu dostatočnou ochranou navrhovateľa. S týmto tvrdením súdu vyslovil navrhovateľ nesúhlas, pretoţe súd rovnako ako odporca nesprávne skonštatovali, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu. Dôvodil tým, ţe navrhovateľ má v prípade návratu do krajiny pôvodu obavy pred prenasledovaním, ktoré spočíva v pouţití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, pričom oprávnenosť týchto obáv majú preukazovať navrhovateľom predloţené správy. Pôvodcom prenasledovania, ako to vyplýva z predloţených správ o krajine pôvodu, má byť
navrhovateľa predovšetkým štát, pričom nemoţno vylúčiť ani prenasledovanie zo strany neštátnych subjektov. Ako dôvod opodstatnených obáv z prenasledovania uviedol navrhovateľ dôvody náboţenské a dôvody zastávania politických názorov a uplatňovania politických práv a slobôd s poukazom na skutočnosť, ţe navrhovateľ bol v minulosti obeťou prenasledovania, ktoré spočívalo v diskriminačných opatreniach a viacerých opatreniach zo strany tajnej bezpečnostnej sluţby. Navrhovateľ upriamil pozornosť na to, ţe v prípade návratu do krajiny pôvodu existuje opodstatnená obava, ţe môţe dôjsť k opakovaniu diskriminačných opatrení, k ich 5 10Sža/35/2015 stupňovaniu, k pouţitia násilia a neprimeraného a diskriminačného trestu, preto mal za to, ţe krajský súd sa mal vo väčšej miere zaoberať hrozbou ďalšieho prenasledovania pri návrate do krajiny pôvodu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/49/2014 zo dňa 13.01.2015 zdôraznil, ţe konvertovanie na kresťanstvo je v krajine pôvodu povaţované za prejav politického názoru a chápe sa ako zrieknutie sa islamskej jednoty, a preto je porovnávaná so zradou. Vychádzajúc z uvedeného je
navrhovateľa potrebné povaţovať ho za osobu prenasledovanú nielen z náboţenských, ale aj z politických dôvodov. V súvislosti s objektívnosťou obáv z prenasledovania odkazuje navrhovateľ na mnoţstvo správ zaloţených v administratívnom spise. Dodal, ţe takéto osoby sú zatýkané, je im bránené v náboţenských prejavoch, sú drţané vo väzení bez súdu, vo väzení, kam sa spravidla konvertiti umiestňujú, beţne dochádza k porušovaniu ich ľudských práv a pod. Navrhovateľ mal za to, ţe krajský súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými predpismi a pri svojom konaní sa dopustil vyššie uvedených pochybení, preto ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, aby zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca s tým, ţe sa pridrţiava svojho vyjadrenia k opravnému prostriedku zo dňa 24.10.2014. Ďalej uviedol, ţe po opätovnom posúdení napadnutého rozhodnutia ako aj celého konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu zastáva názor, ţe v predmetnom prípade došlo k rozhodnutiu vo veci na základe správneho právneho posúdenia, zistený stav bol komplexne opísaný, bolo uvedené z akých podkladov sa vychádzalo pri rozhodovaní a prečo sa navrhovateľovi neudelil azyl, resp. prečo sa poskytnutie doplnkovej ochrany povaţovalo 6 10Sža/35/2015 za postačujúce. Z takto podrobne odôvodneného rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal odporca pri jeho vydaní a prečo rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Odporca vyjadril názor, ţe v priebehu celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, dokonca ani v opravnom prostriedku, navrhovateľ neuviedol a nepreukázal ţiadne skutočnosti oprávňujúce vydanie rozhodnutia o udelení azylu. Naopak skonštatoval, ţe odporca objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci, zistil, ţe navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako je ustanovené v § 8 a 10 zákona o azyle, preto povaţuje napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951 o právnom postavení utečencov. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny a zákonný. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Rozhodnutím ČAS: MU-70-56/PO-Ţ-2014 zo dňa 08.08.2014 Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
1 zákona o azyle neudelil navrhovateľovi azyl a súčasne navrhovateľovi
4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe navrhovateľ bol na základe Dublinského dohovoru dňa 12.03.2014 letecky vrátený na územie Slovenskej republiky z územia Švédska. Navrhovateľ pricestoval do Európy v júni roku 2012 za účelom účasti na medzinárodnom festivale divadelných vysokých škôl v Bratislave – Istropolitan. Dňa 05.07.2012 vo Fínsku poţiadal o udelenie azylu. Po zamietnutí jeho ţiadosti a oznámení transferu naspäť na územie Slovenskej republiky, údajne opustil Európu. Dňa 06.06.2013 podal ţiadosť o azyl vo Švédsku a počas jej vybavovania podal ţiadosť o azyl dňa 20.12.2013 vo Fínsku. 7 10Sža/35/2015 Navrhovateľ vyhlásil, ţe v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, zadrţaný bol iba raz ešte ako študent v súvislosti so študentskou demonštráciou proti vládnemu reţimu. Vyhlásil, ţe nebol členom ţiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie, teda politicky sa neangaţoval. Ďalšie dôvody neuviedol. Ku konvertovaniu na kresťanstvo ako k primárnemu dôvodu navrhovateľovej ţiadosti o azyl odporca uviedol, ţe navrhovateľ sa narodil ako moslim s tým, ţe v priebehu príprav filmu o náboţenstve konvertoval v krajine pôvodu na arménsku cirkev. O tomto krste neexistuje ţiaden dokument, nevedela o tom ani navrhovateľova rodina, priatelia. Opätovne prijal krst vo Fínsku, čo preukázal potvrdením. Odporca skonštatoval, ţe hoci je konvertovanie od roku 2002
islamského práva šaríja zakázané, po moratóriu vyhlásenom najvyššou autoritou iránskej justície ajatolláhom Sahrúdim, nie sú známe prípady trestu smrti za odpadlíctvo.
iránskeho trestného práva nie je konvertovanie z islamu (odpadlíctvo) zakázané, a teda ani sankcionované. Napriek tomu, ţe konvertovanie je teoreticky moţné potrestať smrťou, v praxi je len zriedka niekto obvinený z odpadlíctva.
vedúcich predstaviteľov kostolov, majú beţní členovia len zriedka problémy s nájdením práce, získaním povolenia na štúdium na univerzite alebo získaním cestovného pasu. Samotné konvertovanie v Iráne nemá vo všeobecnosti za následok individuálne prenasledovanie štátom. Situácia kresťanov v Iráne je na tolerovanej úrovni, pokiaľ sa títo pridrţiavajú všetkých zákonných obmedzení a nesnaţia sa na svoju vieru obracať ďalších moslimov. Obyčajný konvertita viac-menej nebude čeliť prenasledovaniu. Aktívny konvertita môţe čeliť prenasledovaniu a rovnako tomu môţe byť aj u obyčajného konvertitu s rizikovými faktormi. Iránske orgány primárne zaujímajú aktívni šíritelia kresťanstva a počet a frekvencia útokov na obyčajných konvertitov nie sú v takej miere, aby bolo dokázané, ţe ide o skutočné riziko váţneho neprimeraného zaobchádzania. Iránski občania, ktorí konvertovali na kresťanstvo a nedávajú to najavo, nepriťahujú ani pozornosť úradov. Aj
konkrétnych informácií od kresťanskej cirkvi v Iráne, neexistuje reálne riziko prenasledovania osôb po návrate do Iránu, ktoré uvádzali ako dôvod svojej ţiadosti o azyl konvertovanie. Je teda zrejmé, ţe ani konvertovanie ţiadateľa, nepredstavuje ţiadnu prekáţku jeho návratu do Iránu. 8 10Sža/35/2015 Odpadlíctvo, ako akt opustenia alebo vzdania sa nejakého náboţenstva, nie je kvalifikované ako trestný čin
iránskeho trestného zákona. Odpadlíctvo je moţné trestať na základe práva šaríja. Civilné zákony Iránu nezakazujú konvertovanie z islamu a nepoznajú ani ţiadne tresty za konvertovanie. V civilnom práve teda nie je odpadlíctvo problémové, problémom je iba hanobenie islamu (rúhanie) a nahováranie na odpadlíctvo, čo nie je navrhovateľov prípad. Odporca pri posudzovaní navrhovateľovej ţiadosti o udelenie azylu zdôraznil, ţe orgány krajiny pôvodu nedisponovali informáciami o konvertovaní navrhovateľa, z ktorých vychádza potenciálna hrozba prenasledovania. V krajine pôvodu navrhovateľa v poslednom období neboli zaznamenané ţiadne zásadné udalosti alebo zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho ţiadosti o medzinárodnú ochranu. Dodal, ţe skutočnosť, ţe navrhovateľ konvertoval v zahraničí na kresťanskú vieru, resp. konal proti zásadám islamu ešte neznamená, ţe automaticky splnil podmienky na udelenie azylu
Ţenevskej konvencie alebo, ţe sa automaticky stáva utečencom „sur place“. Po komplexnom preskúmaní prípadu navrhovateľa a následnom vyhodnotení situácie v krajine pôvodu, dospel odporca k záveru, ţe v krajine pôvodu nehrozí konvertitom ţiadna z foriem prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Čeliť prípadným problémom v krajine pôvodu navrhovateľa môţu hlavne konvertiti, ktorí pôsobia na vedúcich cirkevných pozíciách, dávajú sa vysvätiť za kňazov, prípadne vedome pôsobia na moslimov v snahe obrátiť ich na kresťanstvo. Odporca ešte vyjadril názor, ţe samotné konvertovanie navrhovateľa vyvoláva isté otázky, najmä či u neho došlo k tak veľkej zmene ideového presvedčenia a chápania sveta v porovnaní s kultúrnym prostredím, z ktorého pochádza a či je vôbec moţné v tak krátkom čase v dostatočne hlbokej miere preniknúť do podstaty nového vierovyznania. Vo vzťahu k zmyslu a účelu doplnkovej ochrany odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/77/2010 zo dňa 12.10.2010,
ktorého je zmyslom a účelom doplnkovej ochrany poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone 9 10Sža/35/2015 o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastávajúcim v odlišnom čase, neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. Vo vzťahu k uloţeniu trestu smrti alebo jeho výkonu odporca konštatoval, ţe tieto v prípade navrhovateľa moţno vylúčiť, keďţe v krajine pôvodu nevykonával ţiadnu činnosť, za ktorú by hrozilo váţne bezprávie v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu. Konvertovanie nie je
iránskeho trestného práva zakázaný a teda ani sankcionovaný, zakázané je, ako uţ bolo spomínané, len
islamského práva šaríja. V skutočnosti však kresťanskí konvertiti môţu praktizovať svoju vieru. Dokonca aj z praxe vyplynulo, ţe samotné konvertovanie v Iráne nemá vo všeobecnosti za následok individuálne prenasledovanie štátom. V súvislosti s mučením alebo neľudským, alebo poniţujúcim zaobchádzaním, alebo trestom odporca konštatoval, vychádzajúc z informácii získaných Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu, ţe vláda v krajine pôvodu navrhovateľa udrţiava kontrolu kín, hudby, divadla a umenia, v rámci čoho sú kultúrni tvorcovia pri svojej tvorbe nútený vykonávať „autocenzúru“. Ľudia pracujúci vo filmovom priemysle boli svojvoľne zatknutí na základe vágnych obvinení spojených s hrozbou pre bezpečnosť štátu a boli podrobení zlému zaobchádzaniu s tým, ţe na ich pohyb a schopnosť pracovať boli uvalené závaţné obmedzenia. S poukazom na rozšírené informácie o kontrole občanov krajiny pôvodu navrhovateľa zo strany vládneho reţimu, a to aj v zahraničí, povaţoval odporca za dôveryhodné vyjadrenia navrhovateľa o kontrole vystúpenia iránskych umelcov v Bratislave ako aj vyjadrenie, ţe v jeho byte bola vykonaná prehliadka tajnou sluţbou. Odporca vyjadril názor, ţe nakoľko navrhovateľ, ako vedúci iránskej delegácie vyslaný na Slovensko na filmový festival sa včas nevrátil do krajiny pôvodu, môţu z toho iránske štátne orgány vyvodiť, ţe zostal nelegálne v zahraničí a poţiadal o azyl, čo môţu povaţovať za uškodenie povesti Iránu. Na základe uvedeného sú potom takéto osoby 10 10Sža/35/2015 po návrate do krajiny pôvodu zatknuté, vyšetrované a v mnohých prípadoch aj odsúdené. Z dostupných informácií mal odporca za preukázané, ţe v súčasnosti neprebieha v krajine pôvodu navrhovateľa ţiaden ozbrojený konflikt, teda nedochádza tam k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia, preto konštatoval, ţe navrhovateľovi z objektívnych dôvodov nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu ani hrozba váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu ako jedna z foriem váţneho bezprávia. Berúc do úvahy celkovú situáciu v krajine pôvodu a princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany dospel odporca k záveru, ţe s dostatočnou istotou nemoţno vylúčiť vystavenie navrhovateľa reálnej hrozbe váţneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, preto navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky. Odporca poukázal na zdroje a informácie, z ktorých vychádzal pri posudzovaní ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. S poukazom na ustanovenia zákona o azyle, ktoré v rozhodnutí citoval uviedol, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu, avšak v jeho prípade existujú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, preto mu bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky na dobu jedného roka. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko konanie krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol
1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
11 10Sža/35/2015 ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa 30.09.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3). 13 10Sža/35/2015
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ţ-2014 zo dňa 08.08.2014, ktorým nebol navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle udelený azyl a zároveň mu bola
ustanovenia § 13a zákona o azyle a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p.
ustanovení tretej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
4 O.s.p. odvolací súd môţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, 14 10Sža/35/2015 aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.
1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd má za preukázané, ţe v preskúmavanom prípade súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu
2 O.s.p. ako vecne správne, pričom v odôvodnení rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe mal za preukázané, ţe hlavnými dôvodmi navrhovateľovej ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je jeho konvertovanie na kresťanstvo a samotná skutočnosť, ţe poţiadal o azyl s tým, ţe ako obyčajný konvertita viac menej nebude čeliť prenasledovaniu. Ešte dodal, ţe z navrhovateľovej strany nedošlo k naplneniu podmienok na udelenie azylu obsiahnutých v ustanoveniach § 8 a § 10 zákona o azyle, no súčasne odporca správne rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, ktorá
názoru súdu predstavuje dostatočnú ochranu navrhovateľa. Odvolací súd má za to, ţe vlastné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nedostatočné s tým, ţe vlastný právny názor súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, čo nezodpovedá zákonným limitom odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Za tohto stavu je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Navyše, rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa bolo obmedzené právo navrhovateľa na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umoţňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, 15 10Sža/35/2015 robiť podania, podávať opravné prostriedky a pod. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad účinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho rozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Uvedené vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.,
ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania, pretoţe nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umoţňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska, preto niet ţiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 16 10Sža/35/2015 Pretoţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva odpoveď na otázky nastolené navrhovateľom, pričom odvolací súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať, pretoţe takýmto postupom súdu by sa odňala moţnosť konať pred súdom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd sa námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku nezaoberal, odňal navrhovateľovi moţnosť konať o uplatnených námietkach pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa, vrátane odvolacích námietok, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.